Uz to vidim.
http://pis.sk/clanok/14039/zatulaneh...ej_stvrti.html

Tak to by som sa s nim nechcela stretnut v zahrade domu. Zial, prirodzena rovnovaha v prirode uz neexistuje..

.

V Slovenskom rozhlase.

Bolo by dobré vedieť aj čo to o tej zveri...nie iba o ľuďoch....
Ale v prípade medveďov doporučujem dať si do vyhľadávača čarovné slová...." medvedie teritórium "..." medvedí biotop "...

Povedal kto ???
Ty ?
Ty si odborníčka ???



...a kua, dobre to dnes začína...

http://www.outdoorfilmy.sk/clanok/16...pocte-medvedov

no tweety hlasila, ze hlasili, ze uz ho zastrelili

ved som uz napisala, ze o tom uz viem. Ty asi necitas prispevky pred tvojim

nemal som update-nutu stranku

Nerozumiem tvojím otáznikom. Vari nemám pravdu, či chytím, poviem mu nech stojí lebo ho idem zastreliť? Či je odborníkom len ten, čo má pri sebe zbraň?

Tweety, preco si sa chytila mojho slovicka? Ved jasne z formulacie vyznelo, ako som to myslela, ze ho este "nenasli, neodchytili, nezabili"....uz lutujem, ze som ten link tu pripla. !.

Ali, prečo si myslíš, že som sa chytila Tvojho? Reagovala som na Buchača.

Teda, lebo ja som pouzila ten vyraz, ako prva. Chudak uz je po smrti, nechajme ho tak.

Ježiši Kriste...

Došiel som po druhú otázku...
Naplo ma a šiel som tyčku šmariť.


VLKovia je tá najhoršia zberba, ktorá urobila viac zla, ako dobrého.
Niečo v štýle:
" Zabi bobra, zachániš strom ".
Čítaj z praxe a nie všeobecné bláboly.
http://www.lovuzdar.sk/diskusia/4650...napr-medvedov-

Nie je odborník iba ten, kto má pri sebe zbraň.
Ja ich mám viacero, no ani s jednou zbraňou by som si nejak veru netrúfol prásknuť medveďa.
Čiže, na medveďa je potrebná aj primeraná zbraň....to po prvé.
Po druhé, zbraň ako taká sa nesmie a ani nemôže použiť hocikedy a hocikde, o lokalite ani nevraviac.

Kopretinka spomenula ten odchyt a následné vypustenie do prírody.
Lenže medveď si možno hľadal teritórium, možno zablúdil.
Zodpovední vyhodnotili situáciu tak, že by bol možný jeho návrat do príslušných miest a preto rozhodli tak, ako rozhodli.
Včera som postrehol v telke správu, že na Liptove jednému bačovi kántri stádo oviec svorka vlkov a aj medvede sa občas pridajú.
Prečo sa tam nepristúpi k tomu okamžitému odstrelu tých dravcov ???
P.S.:
Neobraňujem ani jednu a ani druhú stranu.
Nemám ani paiere na výkon poľovného práva.
Diskutujem a snažím sa podávať objektívne ( ) info ...teda, aspoň z môjho pohľadu

nuž niekoho to poteší a niekoho rozčúli

Najťažší jazyk na svete!
27. septembra 2009 sa v Paríži konalo konzorcium jazykovedcov z celého sveta. Po ôsmich rokoch bádania, skúmania a študovania vydali rubriku desiatich najťažších a najľahších jazykov na tejto planéte. Do úvahy sa bral vývoj jazyka, úprava pravopisu, štýl písma, znaky, reč, história jazyka a gramatika jazyka.
Ústav jazykovedcov, ktorý sídli v Berlíne začal so skúmaním jazykov, ktorými sa hovorí po celom svete, nielen tými najrozšírenejšími, ale všetkými jazykmi. Na svete je okolo 7832 jazykov. Každý týždeň zaniknú dva jazyky a vytvoria sa ďalšie dva až tri nové.
Skôr než prejdem k tým desiatim najťažším jazykom, spomeniem desať najľahších jazykov
10. mongolčina
9. aramejčina
8. gréčtina
7. nórčina
6. taliančina
5. rumunčina
4. chorvátčina
3.bulharčina
2. angličtina
1. najľahší jazyk na svete, ktorým hovorí vyše 300 miliónov ľudí na celom svete je španielčina.

Desať najťažších jazykov na tejto planéte:
10. nemčina
9. francúzština
8. čínština
7. japončina
6. jazyk oboch Kóreí je rovnaký, takže kórejčina
5. perzština
4. arabčina
3. fínčina
2. maďarčina
1. najťažším jazykom, akým sa hovorí na tejto planéte je SLOVENČINA .

A to pre jej gramatickú štruktúru a "mobilitu slov a slovných spojení" ako jediný jazyk sveta má slovenčina 7 pádov (Nominatív, Genitív, Datív, Akuzatív, Lokál, Inštrumentál a Vokatív), ďalej vybrané slová, a hlavne mäkké a tvrdé "i, y" ,
- skloňovanie prídavných mien a slovies, v podstate sa v slovenskom jazyku
skloňujú takmer všetky slová .
Špecifiku tvoria slovesá. V slovenčine je sloveso ohybné. Ohýbanie slovies sa nazýva
časovanie.
Pri slovese sa rozlišujú v slovenčine gramatické kategórie:
* osoba (prvá osoba jednotného čísla, druhá osoba jednotného čísla, tretia osoba jednotného čísla, prvá osoba množného čísla, druhá osoba množného čísla, tretia osoba množného čísla)
* číslo (jednotné číslo, množné číslo)
* čas (predminulý čas, minulý čas, prítomný čas, budúci čas)
* spôsob (oznamovací spôsob, podmieňovací spôsob, rozkazovací spôsob)
* slovesný rod (činný rod, trpný rod)
* slovesný vid (dokonavý vid, nedokonavý vid)
* slovesná zhoda (zhoda s tvarom nadradeného podstatného mena alebo zámena)
* intencia slovesného deja (sloveso vyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom, sloveso nevyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom)
* trieda
* (slovesný) vzor

ROZDELENIE SLOVIES
plnovýznamové
1. činnostné - pomenúvajú činnosti, úkony
a. predmetové -ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu
b. bezpredmetové -ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu
2. stavové - pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli pomocné nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným, plnovýznamovým slovom
1. modálne (spôsobové) - vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej chcieť,
môcť, musieť, vedieť, mať (niečo za povinnosť.), smieť, dať sa
2. fázové - vyjadrujú fázu, koniec, začiatok deja začať/ínať, prestať/ávať, z/ostať/ávať
3. limitné - vyjadrujú blízky začiatok deja ísť, mať
4. sponové - fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku, spájajú sa s plnovýznamovými slovnými druhmi byť, stať sa

Ako jeden z piatich jazykov máme tri rody : mužský, ženský a stredný.
A ako jediný jazyk sveta má vzory prídavných mien, dvojhlásky a spodobovanie , toto
nenájdete už v žiadnom inom jazyku na tejto planéte (!) . Toto je len tak na okraj, čo sa týka gramatiky slovenského jazyka.
Jeho gramatika je tak komplikovaná, že akémukoľvek cudzincovi by podľa prepočtov trvalo až 12 rokov, kým by sa naučil kompletnú gramatiku a to nehovorím a variabilite slov, viet a slovných spojení vo vetách.
Kompletnú gramatiku slovenského jazyka nevie ani jeden jediný človek, preto ju študujú a pripravujú tými vedcov a jazykovedcov, pretože je tak obsiahla a povedal by som, že v niektorých prípadoch až extrémne náročná nato, aby ju bol schopný poňať jeden človek. Slovenský jazyk má presne 465 gramatických výnimiek aj to dokazuje jeho komplikovanosť. Pravidlá slovenského pravopisu prichádzajú len veľmi málo s nejakými úpravami alebo novými pravidlami gramatiky, ale cez to všetko ide o jazyk, ktorý nemá vo svete obdobu, čo sa týka náročnosti na učenie, písanie, počúvanie, hovorenie a čítanie .
Záujem o slovenský jazyk každým dňom rastie, ale len málokomu sa podarí dosiahnuť to čomu my jazykovedci hovoríme: rozprávať čisto spisovne. Náš jazyk je krásny, melodický a preto nemáme problém porozumieť aj ruštine, poľštine, češtine, a iným slovanským jazykom. Ak sa chce cudzinec naučiť písať, čítať, počúvať a hlavne hovoriť po slovensky aspoň tak ako
jednoduchý človek, tak v zahraničí sa náš jazyk nenaučí a to platí aj pre nás. Cudzinci, ak chcú, musia prísť k nám a my, ak sa chceme naučiť inú reč, musíme ísť do krajiny, kde sa tou rečou, ktorú sa učíme, hovorí.
Mali by sme byť hrdí nato, že rozprávame najťažším jazykom, aký kedy vôbec vznikol, lebo ťažší jazyk už nie je. Jeho gramatická štruktúra je tak komplikovaná, tak prepracovaná do detailov, že s takou dokonalosťou prepracovania sa nestretneme ani v maďarčine, pre mnohých z nás je práve maďarský jazyk ten najťažší, ale to isté tvrdia Maďari o našom jazyku, len s tým rozdielom, že oni sa nemýlia.
S pozdravom prof. Doc. Vladimír Trnka
Orgán Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Jazykového odboru Matice
slovenskej a Ústrednej jazykovej rady MK SR.

je to HOAX z roku 2007
Stanovisko riaditeľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV

Po internete „plachtí“ list s názvom 10 najťažších jazykov na svete, v ktorom sa tvrdí, že najťažším jazykom je práve náš jazyk. V posledných dvoch dňoch prišlo do Jazykovedného ústavu niekoľko desiatok listov s otázkou, či je to pravda a či má s tým Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV niečo spoločné.

Ako môžeme mať s tým niečo spoločné, keď je list plný trápnych jazykových chýb? Pisateľ, ktorý sa podpísal ako prof. Doc. Vladimír Trnka, nevie, že my jazykovedci sa píše s tvrdým y, nie s mäkkým i (mi), že v slovenčine sa nepíše tým, ale tím, že máme byť hrdí na to (nie nato), že spisovne je fínčina, kórejčina, aramejčina (nie fínština, kórejština, aramejčtina), že gramatika je taká (nie tak) komplikovaná. Nikto z jazykovedcov by to takto nenapísal, nehovoriac o čiarkach, ktoré sú pre pisateľa španielskou dedinou. Nie je to teda jazykovedec. Ale kto to je? Nevieme to, ale o ňom vypovedá sama forma i obsah listu. Obsahovo je to úplný bluf, či ako by povedal Vajanský, blúznica, kým naši mladí by to mohli nazvať totálnou haluzou. Nie je totiž pravda, že slovenčina je najťažším jazykom na svete a že by sa na tom mali dokonca dohodnúť nejakí vedci z Paríža alebo že by to mal už osem rokov skúmať nejaký „Ústav jazykovedcov“ v Berlíne. Pravda je taká, že slovenčina patrí skôr medzi najľahšie slovanské jazyky. V lingvistickej typológii sa hodnotí ako pomerne jednoduchý a pravidelný jazyk.

Ak si spomenieme na to, aké množstvo nepravidelných slovies je v románskych a germánskych jazykoch (francúzština, nemčina a i.), zistíme, že slovenčina ich má len poskromne (napr. typ jesť, jedia). Slovenčina nemá ani také množstvo časov ako napr. južnoslovanské jazyky, gréčtina či klasická latinčina. Má menej skloňovacích vzorov ako napr. čeština. V 1. osobe prítomného času má na rozdiel od staršieho stavu zovšeobecnenú slovesnú koncovku –m (napr. oproti češtine, kde je –u, -i aj -m: vedu, píši, volám). Pomerne jednoduchý je aj náš fonologický systém.

Čo sa týka pána Trnku, ktorý uvádza súpis („rubriku“) najľahších a najťažších jazykov, dá sa o tom povedať len to, že sú tu len „nacápané“ jazyky bez ladu a skladu, jazyky, o ktorých počul alebo ich nejakým spôsobom pozná. Keby bolo jeho poznanie jazykov sveta na vyššej úrovni, určite by pri ľahkých nezabudol na indonézštinu a pri „ťažkých“ zasa na baskičtinu, predindoeurópsky jazyk, ktorý sa nevedel naučiť ani jeden z najväčších polyglotov všetkých čias Wilhelm von Humboldt, a nemohol by vynechať ani írčinu, gruzínčinu, príp. severoamerické indiánske či eskimácke jazyky. Ale aj tak: uvedené jazyky sú zložité len z nášho pohľadu. Je známe, že deti sa naučia všetky jazyky sveta za približne rovnaký čas, čiže všetky sú rovnako ťažké či ľahké.

Dalo by sa súhlasiť s tým, že komplikovanými jazykmi z hľadiska zvládnutia pre cudzincov sú čínština, japončina, kórejčina a arabčina, ku ktorým pristupujú aj špecifické písma. Ale prečo sa sem dostala aj fínčina a maďarčina, vôbec nie je jasné. Pripomína to skôr žart, ktorý možno nájsť v nemeckom variante na internete: V Európe existujú dva extrémne ťažké jazyky: maďarčina a portugalčina. A maďarčina je dokonca taká ťažká, že ju neovládajú ani Portugalci. Perzštinu zasa možno považovať za ťažkú len v dôsledku množstva cudzích (arabských) slov, ale to isté platí aj o turečtine.

Azda netreba vyvracať všetko, čo pisateľ v tomto texte uviedol, pekná je však cifra, že slovenčina má 465 výnimiek, a zaujímavý je aj údaj, že cudzincovi trvá dvanásť rokov, kým si osvojí slovenčinu. Čo je to „mobilita slov a slovných spojení?“ Že by sme mali sedem pádov naozaj len my? Grafémy y a i takisto nie sú našou výnimočnosťou, tie má aj ruština, čeština a poľština. Skloňovanie podstatných a prídavných mien je známe zo všetkých slovanských jazykov s výnimkou bulharčiny a macedónčiny. Rody poznáme z viacerých európskych jazykov, stačí si len na ne spomenúť. Prečo by malo byť spodobovanie iba výsadou slovenčiny? Že by slovenčina bola jediným jazykom s dvojhláskami? Má ich napr. taliančina a rumunčina.

Čitatelia, ktorí sa chcú dozvedieť objektívne fakty o type slovenského jazyka, by mali skôr siahnuť po štúdiách Ľudovíta Nováka, Jozefa Ružičku a Viktora Krupu, ktoré sa nachádzajú v zborníkoch Studia Academica Slovaca, príp. aj po staršom úvode K. Horálka Úvod do studia slovanských jazyků a po novších Jazykoch sveta (Bratislava, Veda 2005) a Písmach sveta (2000) Viktora Krupu a Jozefa Genzora. Ak si chcú prečítať o mýtoch, ktoré vznikajú okolo nášho jazyka i jazykov iných, môžeme odkázať na príslušnú kapitolu v knihe Mýty naše slovenské autorov Viktora Krupu a Slavomíra Ondrejoviča (Bratislava, Academic Press 2005), elektronicky tu.

Slavomír Ondrejovič
riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV


Zdroj: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV - Je slovenčina najťažší jazyk na svete?

Stojím na semaforoch za Range Roverom;héérečka za volantom robí make up.Naskočí oranžová,zelená-ona stojí Mama sa pýta,že čo sa deje...smejem sa,maľuje sa.Naskočí oranžová a ten za mnou trúbi-ukazujem,že sa maľuje...buchol do volantu.Héérečka sa začala pozerať do späťáku,čo sa bude diať.V Prahe a Ba by jej už niekto z nervákov tú fasádu prišiel domaľovať

Opýtajte sa Blavákov alebo Záhorákov, ktorí ťažko porozumejú Výhodňarom a naopak ..... Ťažko je porovnávať spisovné jazyky, predsa je plno - veľa dialektov a aj nárečí.
A to nie iba na Slovensku...

Porovnávať učenie sa malého dieťaťa, ktoré sa spolu s rastom učí ten alebo onen jazyk s učením sa dospelého je už teda tiež poriadna fatamorgána.
Veď je dokázané, že ak obaja rodičia učia to svoje decko svoju materinskú reč, tak nie je o čom diskutovať.
Markantný a všeobecne známy príklad je Miro Žbirka. Ten ešte aj po slovensky rozpráva s anglickým akcentom.



S pozdravom prof. Ing. Doc. JUDr. PaedDr. Juraj Buchač PhDr. MBA. Dr.h.c. DrSc.