buchač
korela
buchač
marjankaj
pmajap
Janko ako sa volala krčmička z druhej strany cesty ako je elektro-fakulta, taká malá, boli tam malé okrúhle stolíky a dosky na nich boli z cararského mramoru
V ktorom roku? Myslíš Mytnika? To bol tiež pajzel. Chodili sme tam na pivo a nie obdivovať inventár.
Jak tak čítam ?
Aké mesto, také krčmy...
Alebo naopak ...
To je to, čo tu stále vyjadrujem. Ani v jednej z týchto krčiem som nebola, nemala som potrebu. Ale zrejme to boli vzácne priestory pre mimomestských. Zažiť život "veľkomesta", vybúriť sa. Ja sa vás nechcem nikoho dotknúť, to je život.
Keď som ako dieťa chodila na prázdniny k tete (mesto), tak nebolo tej sily, aby ma dostali o pár domov ďalej s krčahom pre pivo. Neexistovalo. Možno to bolo aj tým, že krčma u nás doma bola tabu. A otec nebol pivár, ani sa pivo nekupovalo. U nás iba víno, max. likér. Tvrdý alkohol sa doma nedržal.
Brat počas VŠ ak, tak po kaviarňach. Ale krčmy, ee.
Dodatok: musím doplniť, bola Bošácka slivovica, ktorú dala každoročne vypáliť zo sliviek rodina z rodinného pozemku. Dve fľaše ročne ako dar. Ale kedy sa vypili, netuším. Nikdy som nevidela nikoho doma s tvrdým alkoholom v ruke, nieto podguráženého.
Citovala si mňa, takže odpoveď znie :
1. Nepochopila si pravdepodobne, že šlo o poddžub.
2. Čo sa tých krčiem...o veľa si prišla ....fakt o veľa...a fakt nesrandujem.
Práve v tých pajzloch sa jeden nie raz stretol s takými alebo onakými jedincami. Počnúc robošmi a končiac titulovanými. Ale aj jedna a aj druhá skupina zažila to svoje a vedela sa nie raz k téme vyjadriť...a opitý človek povie zásadne len pravdu.
To v tých kaviarňach, kde je to samá noblesa, také niečo neexistuje...skôr to pokrytectvo a podobné neduhy "lepšej spoločnosti"...
Dodatok :
Že si nevidela, to ešte neznamená, že sa nič také nedialo.
"Jak tak čítam ?
Aké mesto, také krčmy...
Alebo naopak ... "
Ale pochopila som, veď je to presne tak. Tiež som videla kúsok republiky. Ale nevyhľadávala som tieto miesta. Najväčší šok som mala po 89 na autobusovej stanici v Žiari nad Hronom, bufet, vošla som dnu, doobeda, bolo plno, v rádioatore zastoknutý pol rožka, suchého, čudujem , že sám nevypadol a tá hygiena...
Ty to máš pomýlené, zdá sa, s kaviarňami. A nie je kaviareň ako kaviareň.
Ja sa by som sa z princípu nebránila nejakej krčme, ale neoslovovalo ma to nikdy. Pôjdem proti svojmu ja? To sa ani nedá. Tie pachy, fajčiarsky smrad, ... sprosté reči.
A čo sa týka informácií, tie ku mne vždy nejakým zázrakom prišli aj samé. :-)
A na záver, ja som nikdy nemala problém sa porozprávať s nikým, či s cigáňom, bezdomovcom, cudzím, alebo aj ..., proste zdola, zhora. Vieš, keď minister pleje burinu v trenkách za plotom, automaticky človek stráca autoritu voči týmto ľuďom už v mladom veku, človek ako človek. Výhoda pri prvom vstupe do zamestnania.