Pikoška č.4+

Pretože vymeriavací základ je naviazaný na celý zákon o minimálnej mzde, ak zamestnanec nepracuje z dôvodu čerpania neplateného voľna - jeho minimálna mzda zodpovedá skutočne odpracovanému času - tak vymeriavací základ zamestnanca, ktorý povedzme celý mesiac čerpá neplatené voľno a nemá žiadnu mzdu, bude nulový. Na rozdiel od súčasného stavu, kedy bola povinnosť zaplatiť poistné zo základu 3000 Sk.

V súvislosti s §11 ods. 2 uvažujem:
"Občan" z pracovného pomeru zaplatí poistné z max.vymeriavacieho základu, zároveň ako dajme tomu člen predstavenstva zas zaplatí poistné, pretože jeho odmena za členstvo je vyššia ako minimálna mzda. Načo? Veď v ročnom zúčtovaní toto zaplatené poistné dostane späť, teda za predpokladu že som dobre pochopila §19 ods.4. Totiž ak zamestnanec k ročnému zúčtovaniu predloží všetky doklady o zaplatených preddavkoch, zrejme tu sa zoberie do úvahy max.vymeriavací základ podľa §13 ods. 9 a vznikne pekný preplatok poistného.??? Nevidiím v tom logiku.

To magma:
Áno, ak má viac pracovných pomerov, čiže je viackrát zamestnancom, presne toto sa môže stať. Logiku to však má, pretože takto fakticky zaplatí v súčte poistné len raz - z ročného základu nejakých 540000 Sk. Smola je, že počas roka fakticky zadarmo úveruje zdravotnú poisťovňu, pričom takto zaplatené poistné sa mu vráti až k 30.6. nasledujúceho roka.
Porovnajte si to so systémom v sociálnom poistení, kedy mzdárka v druhom zamestnaní by mala každý mesiac skúmať, aký je jeho príjem v prvom zamestnaní, aby správne určila jeho poistné v druhom zamestnaní.
Ešte k tomu členovi predstavenstva - z titulu členstva v štatutárnom orgáne nie je povinnosť platiť zdravotné poistenie (od 1.1.2005), sama ste sa na to pýtali, pozrite vyššie.

Áno, ale ak má člen predstavenstva príjem vyšší ako je min.mzda, potom platí §11 ods. 2. nie? Preto som to uviedla ako príklad.

Vyjasnime si, že
§ 11 odsek 2 sa týka len osôb, ktoré nemajú príjem ako zamestnanec ani ako SZČO.

Čiže ak je niekto len členom predstavenstva a dostane za to príjem vyšší ako min.mzda, a súčasne nie je ani zamestnancom, ani SZČO, tak je z titulu príjmu vyššieho ako min.mzda platiteľom poistného.

Tu nie je podstatné, že je členom predstavenstva, ale to, že nie je ani zamestnanec (člen predstavenstva sa nepovažuje za zamestnanca) ani SZČO a má v nejakom mesiaci akýkoľvek zdaniteľný príjem vyšší ako minimálna mzda. V takomto mesiaci musí platiť zdravotné poistenie.

V prípade takejto osoby opäť pekná diera v zákone. Namiesto toho, aby dostávala každý mesiac povedzme 10000 Sk a každý mesiac z tohto príjmu platila poistné, ak dostane raz do roka 120000 Sk, tak len v tomto mesiaci zaplatí poistné, a to zo základu 43095 Sk. "O tom je" § 13 odsek 10...

p.Mihal, prosim, ako to bude s FO, ktora je spolocníkom s.r.o.-má v nej pracovny pomer na základe pracovnej zmluvy a sucasne je aj SZCO, no ako SZCO nema ziadny príjem.dakujem

Pre Danku -
Každá SZČO je z titulu vykonávania činnosti SZČO platiteľom poistného a každý mesiac musí platiť preddavky na poistné vypočítané ako 1/12-na poistného zo svojho ročného vymeriavacieho základu, ktorý musí byť najmenej vo výške 12-násobku min.mzdy. Fakticky to znamená, že každá SZČO (bez ohľadu na to, že už je platiteľom poistného ako zamestnanec), musí platiť mesačne preddavky na poistné v sume 910 Sk, počnúc 1.1.2005.

Pevne verím, že interpretácia inštitútu ročného zúčtovania poistného v prípade súbehu zamestnania a činnosti SZČO bude taká, že splnenie podmienky, že ročný VZ musí byť aspoň vo výške 12-násobku minimálnej mzdy, bude posudzované za fyzickú osobu ako celok a nie osobitne za činnosť zamestnanca a osobitne za činnosť SZČO.

Ak bude posudzovaná ako celok, vznikne takejto osobe preplatok na poistnom. Zákon je v tomto ale tak zamotane a "blbo" napísaný, že ťažko povedať, ako to vlastne má byť.

Pán Mihál, "v rýchlosti" (po dovolenke stále nestíham "dobehnúť" všetko zameškané v práci aj na Porade) som si tu prebehla nový zákon o ZP, nepostrehla som tam, či sa niečo mení aj ohľadom študentov - konrétne výšky zárobku na DoBPŠ na platby zdrav.poistenia.
Nejaké ročné účtovania zdrav.poistenia si zatiaľ ešte predstaviť neviem, ani mi to nie je úplne jasné, ale na to je snáď ešte čas.

Po novom - ak študent na DoBPŠ zarobí mesačne do 6500 Sk, neplatí zdravotné poistenie - platí štát.
Ak zarobí nad 6500 Sk mesačne, v tomto mesiaci si platí zdravotné poistenie sám.
Ak mal v kalendárnom roku aspoň 1 takýto mesiac, podáva ročné zúčtovanie poistenia za daný rok.

Tí ktorí sa zaujímajú o nový zákon o zdravotnom poistení - pozrite príspevok č.8 v tejto téme - je tam priložený text zákona tak, ako bol schválený v NR SR 21.9.2004.

K tomu rocnemu zuctovaniu preddavkov:
v Cesku to funguje uz viac rokov. SZCO si plati mesacne podla toho, aky prijem mala v predoslom roku a po podani danoveho priznania do 7 dni ma povinnost podat do zdrav.poistovne to rocne zuctovanie, kde sa podla vysky skutocne zarobenych penazi urci, kolko mala platit na zdravotne poistenie. Rozdiel musi bud doplatit alebo sa jej vrati. Alebo ho ma k dobru v dalsom obdobi. A minimalna vyska odvodov sa riadi vyskou minimalnej mzdy uz hodne vela rokov. Takze sa dalo cakat, ze to pride aj k nam. Len treba dufat, ze pri subehu zamestnania a zivnosti popri nom nebudu minimum rata z kazdeho extra. To by bol zas ofuk na tych, co nie su milionari, ale musia makat aj navyse. Porovnanie s napr.rentiermi, za ktorych by mal platit ZP stat -no je mi do placu!

Áno, v Česku platný zákon už od roku 1993 zaviedol systém ročného zúčtovania. To sa však týka len SZČO, nie zamestnancov. Zasa u zamestnancov tam neexistuje inštitút maximálnej hranice VZ...
A pokiaľ ide o SZČO súbežne i zamestnancov, ich zákon toto pomerne spravodlivo zohľadňuje. Originalita typu, že za rentiérov platí poistné štát, tam neexistuje...
Skrátka, v niečom sa ich v "našom" novom zákone snažíme kopírovať, ale výsledok je iný, "slovenský".

Pikoška č.6

Podľa § 13 odsek 9 je
...vymeriavací základ zistený podľa odsekov 1 až 7 najviac vo výške 36-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky v príslušnom kalendárnom roku (ďalej len „priemerná mesačná mzda").


Ďalej napr. podľa § 16 odsek 6 výška preddavku na poistné zamestnanca je najviac 4% z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy.

Viete si predstaviť, ako budeme v priebehu roka 2005 pri platení preddavkov na poistné dodržiavať ustanovenie o priemernej mesačnej mzde v príslušnom kalenárnom roku, teda roku 2005 ? Pokiaľ mi je známe, štatistický úrad zverejní výšku priemernej mesačnej mzdy za rok 2005 niekedy v apríli 2006...

Pikoška č.7

V novom zákone už nie je výnimka, podľa ktorej zamestnanci – dôchodcovia, nemali povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie v prípade, že ich mesačný príjem neprevýšil 3000 Sk. Od 1.1.2005 teda zamestnaní dôchodcovia budú povinní z príjmu dosiahnutého v zamestnaní (bez ohľadu na jeho výšku) platiť poistné na zdravotné poistenie rovnako, ako ostatní zamestnanci. Zamestnávateľ za nich bude odvádzať poistné rovnako, ako za ostatných zamestnancov.<O:p</O:p<O:p</O:p

Dobrý deň, pripájam sa k debate po bleskovom preletení návrhu zákona. Šokujúce. Najmä ročné zúčtovanie. Ak dostanem ročnú odmenu presahujúcu 3-násobok priemernej mzdy v hospodárstve, v danom mesiaci zaplatím ZP "len" z tohto 3-násobku, lebo tak je stanovené mesačné maximum, ale pekne si ma skásnu pri ročnom zúčtovaní poistného, kde doplatím aj zvyšok poistného z celej odmeny, keďže sa zarátava do ročného príjmu. No ďakujem pekne...
Želám všetkým veľa optimizmu.
IVET

Tak tak, šetrenie na odvodoch na zdravotné poistenie vďaka nerovnomerne rozloženým odmenám počas roka - končí...

Ten tzv. "rentier" , za ktorého bude platiť štát, je osoba poberajúca iba príjmy podľa § 3 odst. 2 písm. c) , alebo aj iné príjmy (napr. podľa § 7) ZDP??

Ešte na doplnenie. Ani nechcem domýšľať, akým spôsobom budú náklady z ročného zúčtovania poistného zahrnuté do starého roka a s tým súvisiaca daň z príjmu zo závislej činnosti a následne ročné zúčtovanie DzP. No máme sa na čo tešiť...

Pre dvd -
pod rentiérom myslím osobu, poberajúcu príjmy, ktoré nie sú predmetom dane - podiely na zisku, dividendy, teda príjmy podľa § 3 odstavec 2 písmeno c) ZDP.
Osoba, poberajúca zdaniteľné príjmy napr. podľa § 7 alebo § 8 ZDP, ktorá nie je ani zamestnancom ani SZČO, bude platiť zdravotné poistenie ako samoplatca v mesiacoch, v ktorých takýto príjem prevýši minimálnu mzdu (6500 Sk).

Ivet - skvelý postreh. Náklady sa majú účtovať do obdobia, s ktorým súvisia. Čiže ak zamestnávateľ bude mať na základe ročného zúčtovania poistného nedoplatky (a bude ich mať, to je temer u každého zamestnávateľa isté), bude mať problém, ako zladí vypracovanie daňového priznania a ročného zúčtovania.

Naviac pikoška č.8

Termín, kedy ročné zúčtovanie platiteľ poistného podáva, je totožný s termínom podania daňového priznania. Podľa § 49 zákona o dani z príjmov je lehota na podanie daňového priznania do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Pokiaľ ide o fyzické osoby – zamestnancov alebo SZČO – tam problém dodržať tento termín nebude, v zásade to bude k 31.3. nasledujúceho roka.

Pokiaľ ide o zamestnávateľov, tak zdaňovacie obdobie právnickej osoby môže byť nie kalendárny, ale hospodársky rok.

Tvorcovia zákona o zdravotnom poistení si zrejme neuvedomili túto možnosť, pretože to znamená, že niektoré právnické osoby budú mať povinnosť podať ako zamestnávateľ ročné zúčtovanie poistného za uplynulý rok nie k 31.3.nasledujúceho roka ale neskôr, teoreticky až k 28.2. ďalšieho nasledujúceho roka.