Asi od štyroch rokoch veku som sledovala jedného malého cigáňa z nášho okolia, bolo v ňom cítiť osobnosť, chôdza, vzpriamenosť, vyžarovanie, že sa ho ujmem po školskej stránke, naučím sa ho učiť, budem ho pripravovať. Neskôr som sa zhovárala s cudzou mladou ženou zo Spiša, medzi rečou som jej to spomenula, ona, že preboha nie, takto jej mama v škôlke aj s kolegyňou podchytili pár školákov, všetko išlo hladko, až kým sa neozvala sexualita, a decká skončili v desiatich rokoch. Ľutovali stratený čas. Teraz detto to spomenul Rytmus. Skôr dospievajú, to je kameň úrazu. Fíni to dokázali prekonať dobrou školskou reformou.
Chalan medzitým prešiel DD aj nápravnovýchovným zar.
Keď mi jeho mama povedala nedávno jeho dátum narodenia, tak dobre som ho odhadla. Škoda ho, mal na veľa. Ak svoj potenciál zneužije, pôjde z basy do basy.