Každá jedna látka má svoj konkrétny half-life, teda polčas rozpadu. Od toho a od použitých technológií a postupov sa potom odvíja čas zistiteľnosti metabolitov a čas nezistiteľnosti metabolitov.
Samozrejme čím citlivejšia metóda, tým je ten čas dlhší. Tie časy sú vo vrcholovom športe známe, ako aj v danom čase používané metódy. Takže ak sa to správne načasuje, je to nezistiteľné. Ďalej tu máme ešte substancie laboratórne upravené súkromnými laboratóriami vrcholových športovcov /samozrejme tí, ktorí na to majú/, kde síce dopingová kontrola "niečo zistí", ale keďže to nie je nikde vo svete zakategorizované /takže to ani neexistuje/, tak to nemôže identifikovať, tak vlastne súťažiaci nie je diskvalifikovaný.
No a kontrola môže prísť hocikedy počas prípravy, takže preto sú "sústredenia" aj na konci zemegule, lebo tam je nižšia nádej, že vám príde kontrola ako keď ste tu v SR.