Dnes som po prvykrat na Slovensku musela navstivit so svojim 2 a pol rocnym dietatom odborneho lekara, ortopeda. Sli sme teda do Trnavy k Mudr. Pruzincovi. Na nevetrane horuce autobusy som si ako tak zvykla, aj na to, ze nie su ked ich clovek potrebuje, takze ked ziadny nesiel zo zeleznicnej stanice v klude som si zobrala taxik. Navyse Trnavu nepoznam, tak som to nechcela riskovat. Prisli sme na polikliniku Druzba. Na informaciach mi povedali, ze je na druhom poschodi, cislo dveri 206. Kedze mam problemy s chrbatom a na dcerku je to este privela rozhodla som sa cakat na vytah. Trvalo aspon 5 minut, kym nejaky prisiel a len co sa otvoril natlacili sa don traja ludia a uz bol preplneny. Tak som malu zobrala na ruky a podme na druhe poschodie. Dvere cislo 206 sme nasli "coby dup", ale nepatrili spravnemu lekarovi. Chvilu mi trvalo, kym som zistila, ze na konci chodby je uzatvorena miestnost a dnu su dalsie dvere 206. Otvaracie hodiny a meno lekara su takmer neviditelne na sklenenych dverach. Dnu v miestnosti cca 30m2 bolo cez 30 ludi + 8 kocikov. Ziadne cisla, ziadny zoznam len nejako sa dohodnut s ludmi, kto bol posledny. Prisli sme tam 9:55 rano. V tom case a v tento den mal brat do obeda kojencov a male deti. No vpustal dnu 3 kojencov a 1-2 deti. Co sa tyka cakarne, aspon tam boli makksie sedadla, ale asi tak 12 miest, pricom podaktori uz sedeli aj na stoliku, v dalsich cakarnach boli drevene lavice ako v parku. Kedze kojencov stale pribudalalo a pribudalo ich aj po 12:00 zmensovala sa nasa nadej. No stale som si hovorila, ze vydrzim aby som sem nemusela prist opat. Malej sa menila nalada, raz tancovala raz plakala. Prisla som na to, ze sa pyta na WC len preto aby sme tam nemuseli byt. Kvoli babatkam sa tam ani poriadne nevetralo. Najblizsi bufet bol o dve poschodia nizsie a z troch zachodov, boli dva zamknute a ten jeden co zostal nemal ani splachovadlo, bol spinavy, zretelne bolo vidiet z coho su /boli/ vyrobene dvere, ktore aj tak nemali klucku. Z dvoch umyvadiel bolo len jedno funkcne, pricom to funkcne uz nemalo vodovod, tak tam namontovali zelenu zahradnu hadicu. Okolo 12:00 zacal brat objednanych, i ked boli dospeli a pre dospelych ma vyhradene ine dni. Ked uz sme boli na rade o 13:15, zastala som si pred dvere aby bolo kazdemu jasne, ze teraz sme na rade my. No pozval dnu len tych, co pred tym poslal na rengen a teraz tam cakali s vysledkami. Ked uz aj oni vysli o 13:30, lekar vycapil na dvere listok, ze ide na obed. Poviem Vam, ja som velmi trpezlivy clovek, ktory nenadava, ale uz po tomto ma triaslo od zlosti, v kutikoch oci som mala slzy a pri odchode so mna vyletelo f...k U. Cim by som sa chcela ospravedlnit ludom a detom, co tam este zostali. Ale som si ista, ze ma chapali. No jednoducho po 3 a pol hodinach cakania som z tade odisla. Dieta bolo hladne a uz davno malo spat a my sme mali este dlhu cestu s preplnenym a prehriatym autobusom pred sebou. Ked si to tak zoberiem za poslednych 15 rokov som nevyuzivala slovenske zdravotnictvo, ale mozem povedat, ze za 15 rokov sa nezmenili.