bjuty smis
Ing. Ľubomír Janoška
sa smiechu nezdržím, keď sa ukáže, že Satoshi Nakamoto je vlastne Kim Čong Un
no čítal som ten článok a 2 poznámky
- ked som to tu písal pred cca 1,5 r. tak som tu bol na "posmech"
- "liberalizmus v časoch, keď spotreboval (často úmyselne zlikvidoval) základy, z ktorých ťažil a na ktorých existoval (verejná morálka, rodina, náboženstvo)."
to je autorová veta, kvôli ktorej možno začnem pochybovať o svojom názore
))
Tiež som si to prečítal a mne to akosi nič konkrétne nevraví. Čisté nekonkrétne tliachanie. Dám to sem celé a môžete mi v tom texte vyznačiť, čo v ňom považujete za konkrétne a jednoznačné.
Pripadá mi to tak, ako keby si vôbec neuvedomoval, čo je to kryptomena a aký účel plní, či má plniť. No a ten si plní do puntíku.
Naviac si treba uvedomiť, že je to iba softvér a dokonca voľne šíriteľný.
---------------------------------
-----------------------------------
Burzové špekulácie sa odvtedy zopakovali ikskrát, schéma funguje rovnako. Menia sa len cibuľky.
Ale sú aj zmeny, dnes napríklad zažívame tulipánovú horúčku bez tulipánov, ako bitcoinovú revolúciu nazval poľský filozof Marek Cichocki.
Bitcoin je internetová mena bez akejkoľvek garancie. Stojí za ňou iba anonym (alebo korporácia) skrytý za menom Satoshi Nakamoto a prvú transakciu – slávnu pizzu za 10 miliónov dolárov – urobil tajomný „laszlo“. Inak je všetko iba čistý trh a čistá viera v matematický algoritmus neznámeho Nakamota.
Vo filme sme už videli mnoho podozrivých postáv, ktoré stoja nad štátmi, skorumpovaní Blofeldovia a im podobní mali vždy konkrétne ekonomické a mocenské záujmy. Komu slúži bitcoin, resp. ako, sa už tiež popísalo veľa. Dôležitejšie je niečo iné. Rola štátu.
Po nástupe bitcoinu vznikli desiatky ďalších kryptomien, podiel bitcoinov preto klesá, ale žánru sa darí. Čína hovorí o svojej vlastnej digitálnej mene, predstava, že štáty (veľmoci) nehrajú na tomto poli rolu, je preto iluzórna.
Nejde len o kriminalitu, terorizmus, moc a rovnako ani len o psychológiu peňazí (psychologické reakcie na bublinu), ktoré možno predpokladať. Zásadná otázka je filozofická, a teda otázka hodnoty, nielen samotnej tržnej výmeny. Globálny kapitalizmus je znepokojivo špekulatívny, výška globálneho dlhu, ako nedávno upozornil Inštitút medzinárodných financií, stále znepokojivo narastá, a to znamená zraniteľnosť najmä najslabších.
Peniaze, ako ukázal Georg Simmel v slávnej knihe Filosofie peněz, sú kľúčovým prvkom, bez ktorého nemožno pochopiť modernú mestskú spoločnosť so všetkými jej vzťahmi, lepšie povedané ich premenou. Kryptomeny preto nie sú reakciou na kvantitatívne uvoľňovanie peňazí, naopak, sú vypuklým prejavom toho istého trendu, kde mena stráca vzťah k pevnej hodnote, akou bolo kedysi zlato. Zatiaľ čo za tlačením dolárov či eur stojí nejaká autorita, a teda štát, v prípade bitcoinu je to len hmla a viera v algoritmus. O tom, ako sa peniaze viažu na dôveru v spoločnosti či, ak chcete, ako ich nehmotná povaha súvisí s odcudzením, vieme svoje už od Marxa. Teraz je to všetko Satoshim Nakamorom umocnené na druhú.
A dôsledky, ako vieme už od nepamäti, bude znášať spoločnosť, a teda štát.
V posledných rokoch vidíme, aké problémy má politický liberalizmus v časoch, keď spotreboval (často úmyselne zlikvidoval) základy, z ktorých ťažil a na ktorých existoval (verejná morálka, rodina, náboženstvo). S bitcoinom je to podobné, kapitalizmus, ktorý likviduje svoje predpoklady, nemôže fungovať. Peniaze pritom plnia pre naše spoločnosti nezastupiteľnú rolu, nielen kvôli tvorbe bohatstva a jeho distribúcie, ale kvôli tomu, že sú prvým nástrojom dôvery v systém.
Ochrana demokracie preto vyžaduje konflikt s politickým liberalizmom a ochrana kapitalizmu vyžaduje reguláciu tulipánového či bitcoinového špekulovania.