bajam, neboj sa, všetko bude dobré.
Ja som 3 dni pred nástupom do nemocnice natrela všetko drevo na chalupe a vybehla do lesa na hríby. Vyškriabala som sa na dobrý kopec s krásnym výhľadom a tam som si povedala, že do roka a do dňa tam musím stáť znova. Presne o rok som sa "stratila" manželovi v lese, aby ma neodhováral, že som ešte slabá a na ten kopec som vyliezla. Neopísateľný pocit. Daj si nejaký cieľ, zážitok, na ktorý sa budeš celý čas tešiť.
Držím všetkým palce.

Pre bajaj ...
..ja som bola v sv.Alžbete operovana / obojstranna mastektómia pre CA prsníkov/ v 3/2009 ...myslým si , že je to dobré pracovisko i keď je tam strááášne veľa ľudí .

Držím Ti palčeky, aby Ti to všetko dopadlo čo najlepšie, ja som tam nemala žiadnu protekciu a starostlivosť bola dobrá. DRŽ SA!!! a kľudne mi napíš aj SS-keby si sa niečo chcela spýtať.

Teraz som sa v utorok vrátila tiež z onkológie sv. Alžbety - po vybratí komplet ženských vecí, lebo sa objavil zas dáky problém, no histológia napriek všeli čomu čo tam našli...záver- bez známok malignity..to ostatné sa vyriešilo, tak dúfam, že bude zas chvíľu pokoj.

plavčík, neskutočne sa teším, že to dobre dopadlo. Daj sa čo najskôr do poriadku, držím palce.

Tak som Blavu zvládla , moja onkol. ma potešila , CT v poriadku svieti tam len môj drahý titán aj ostatné výsledky sú ok,,,,ááko ľahko sa mi odchádzalo teším sa ako malé dieťa. Krásny dník Vám všetkým

Teším sa s Tebou. Zdá sa, že nám v téme nastali lepšie časy. Bodaj by to tak navždy zostalo.

Na zaciatok gratulujem akeber aj plavcikovi,aby to uz bolo stale len tak.A ja dakujem vsetkym ktori mi napisali a dodali mi odvahy,som rada ze som sem napisala a zistila aki su tu uzasni ludia.DAKUJEM ,ze som vas spoznala ,aj ked len cez pismenka.Velmi si cenim kazde vase pismenko.Dakujem

Sa teším z takej dobrej správy Plavčík

A ja sa tiež pripájam a držím ti palce !!!Bude to dobré, uvidíš, ty to dokážeš, si silnejšia viac ako si myslíš, zvládneš to.
Najťažšie je sa s tým vyrovnať, postupne to pôjde, ja som sem napísala pred takmer rokom, nevedela som sa stotožniť s tým, že prečo ja ? určite si dávame túto otázku všetci, každý máme strach, to by sme klamali, keby sme povedali že nie, je to prirodzená reakcia človeka, každý máme len jeden život.
Ale postupne sa s tým všetkým vyrovnávame. Som tu už písala, som po druhej operácii, beriem 2 dávku CHT, dnes som bola na treťom cykle, ...dá sa, celkom v pohode.
Povedala som si, že mi bude dobre, aj keď mi bude zle a tak verím, ako aj vy všetci ostatní, že sa vyliečim, pretože to mám konečne upratané v hlave. A pretože verím, že Pán Boh mi pomôže prekonať toto ťažké obdobie a vypočuje moje prosby o uzdravenie.

A Ty Bajam, ty to tiež zvládneš, neboj sa, držím ti palce tak silno, ako najsilnejšie viem.

Presne tak !! sú tu úžasní ľudia, ktorí aj mne strááášne pomohli radami, povzbudzovali ma a taktiež všetkým ďakujem.

Chcela by som Vám, teda každej jednej, bez rozdielu, povedať, že ste ÚŽASNÉ Veľmi Vám držím palce, aby ste mali dosť síl jednak sa s tým vyrovnať a aj bojovať proti chorobe. Každej z Vás posielam taký šťastný, vysmiaty štvorlístok nech Vás /nás, ochraňuje a prináša iba šťastné a pozitívne správy ako boli tie posledné...som tomu veľmi rada

Nemáš začo ďakovať, všetko si zvládla Ty sama, pretože, keby si nenašla v sebe tú silu pomaly sa s tým vyrovnať, zbytočne by sme Ti radili, i keď na druhej strane viem ako to je, človek si prejde všetkými fázami : obviňovanie druhých, zlosť , ľútosť, beznádej.... chvíľu to trvá kým zistíme, že dokážeme žiť i s týmto ochorením, len musíme chcieť, po 1. operácii som bola šťastná, že mi to vyoperovali, potom prišla facka v podobe chemo, nevedela som, že to bude také, no chcela som tu byť, po skončení som sa dala do poriadku a po 2 mesiacoch ,opäť... a tak dokola, až som si na to zvykla a beriem to už skoro ako súčasť života.Nebudem klamať, tí čo ma poznajú vedia , že treba i podporu psych., no nehanbím sa za to, žijem celkom dobrý život....nebude síce zo mňa už maratónec, skôr slimák, alebo stará korytnačka, ale teším sa z maličkostí a všetkým Vám prajem len pozitívne myslenie a držím všetkým palce....nuž trošku som sa rozkecala, ale to od radosti, že som dokončila všetky daňové a idem si zajtra na 3 dni trošku vyleštiť pancierik....

Clovek ma pocit, ze uz to nikdy nebude tak ako to bolo predtym, potom je pochopitelna aj tato otazka... ... otazka, na ktoru nikdy odpoved nenajdes .
Ale vy vsetci, ktori touto nelahkou cestou prechadzate ste zivym prikladom toho, ze clovek sa nemusi zastavit, len preto lebo niet v tomto dokonalom svete nejakej odpovede. Vy si tu otazku vlastne troska posuniete do inej roviny a hladate nieco, k comu vas tato nova skusenost vyzyva, co v zivote treba zmenit. Citam to stale tu na tomto fore, pocuvam to od ludi, ktorych stretam.
Asi to je naozaj len jedna jedina cesta, ktora vas posunie smerom vpred. Ak by ste si znovu a znovu dookola kladli tuto otazku preco ja, je to nespravodlive ...... a to je fakt sakra nespravodlive, ... tocili by ste sa stale v uzavretom kruhu, neurobili by ste ten krok dopredu a nikto iny by vas odtial nevytiahol.
Vela onkologickych ochoreni je v dnesnej dobe liecitelnych a je dolezite do buducnosti pozerat s optimizmom, tak ako to vy tu praktizujete a dokazete svojim pozitivnym postojom nakazit prave tych, ktori to tak velmi potrebuju.
Som na Vas vsetkych neskutocne hrda

Vierka, že korytnačka no dobre, ale STARÁ ??????????????

Je oveľa jednoduchšie prechádzať touto tŕnistou cestou s priateľmi ktorí povzbudia a vedia aj poradiť či objasniť čo sa bude diať. Preto píšem s priateľmi lebo len priateľ ostane v čase keď je najhoršie. Pre mňa to bolo strašné,,, neopísateľné , mala som 9 rokov ,,,bolesť, bolesť,strach mala som pocit že všetkým ubližujem ( rodina vždy len plakali )a uvedomovala som si že som iná ( výzorom, rakovina mi veľa vzala ). Po 11 rokoch znovu,,, to isté & ešte horšie aj rádioterapia, po 4 rokoch zas aj s pani chomoškou ktorú som tak nenávidela ( trvalo to 8 mesiacov ) tam mi ostalo len zopár priateľov , dvaja,, tí ostatný si asi mysleli že je to nákazlivé a dnes ma už nemrzí že som o nich prišla. V tom čase nikto nič nepovedal , neinformoval ( v nemocnici ) pripadala som si do počtu ako kus. Pocit že toto asi nemá nikdy konca. A po 16 rokoch znovu ale stačil operačný zákrok ( vďaka pravidelným kontrolám ). Preto som vždy v strehu,,, dva roky som v pohode, no viem že tá špata stále vo mne drieme . Pri tomto mojom životnom štýle som sa naučila bajam že človek zvládne viac ako kôň. Možno sa vám to zdá hlúpe prirovnanie ale je to tak, ani nevieme koľko máme síl a čo všetko dokážeme zvládnuť. Strach a nevedomosť ( toho čo ťa čaká ) je to najhoršie a ešte horšie samoľútosť . Nesmieš sa tomu poddať si silná osobnosť ktorá má určite podporu v rodine a na 100% aj tu pri nás.,,,,, S vami sa pádluje ľahšie

.....he , čo TY ...

...ale vieš si predstaviť , že ako som JA hrdý na seba ?????

Stará je iba MICHALSKÁ BRÁNA predsa

opice jedne, zase ste ma rozplakali..... od dojatia

ale vraj budem mať krajšie očká...hnedé

manžel dnes nastúpil do nemocnice s kameňom v močových cestách......povedala som mu, že odkedy prestal stavať dom, tak ich asi už nemá kde ukladať....tu som zabehla pre povzbudenie a zistiť, ako sa ktorá a ktorý má......Vierka sa leští, to je dobré, len to nepreháňaj, aby nám z teba veľa neubudlo ...aj keď vraví sa, že dobrého je málo.... pá a držte sa!

manželovi skoré uzdravenie prajem, som rada, že ťa humor neopúšťa

...hm , nezávidim ....

Dúfam , že to mňa nepostihne .....momentálne sa realizujem na chalupe s betónovaním ....
......kameňov mám ale na dvore ešte dostatok ....

Moja ,

neboj všetko dobre dopadne, držím Ti palce a manželovi prajem skoré uzdravenie.