100%-ný súhlas s Vierkou. Ja som za posledných 10 mesiacov bola na 2 operáciách,po prvej operácii chemo neúspešné, a teraz znovu podstupujem chemoterapiu. A znova by som sa dala tiež operovať, keby sa niečo objavilo, presne ako Vierka píše, pretože, život za to stojí.
A presne tak ako hovorí Buchač..."Kto nezažije, nepochopí"

...hm .......toto odkiaľ máš ???????

...k ostatnému ?????........radšej

Veru...
minule na onkologii sme sa rozprávali so spolupacientom, ktorému sa rakovina vrátila po 10 rokoch....takže ??

Moji milí, všetkých Vás pozdravujem. Držím palce všetkým, ktorí teraz prechádzajú liečbou, aby ju zvládli čo najlepšie a aby zabrala v plnej sile. Mám radosť, z toho, že som tu našla príspevky od onkáčiek, ktoré prešli nedávno "jarnou údržbou". Teším sa z ich optimizmu a sily, ktorú dokážu aj rozdávať.

Tým, ktorí sú úplne na začiatku chcem pripomenúť, že za každých okolností, musia začať "vždy od hlavy." Treba si v nej upratať! Beznádej, sebaľútosť, bezmocnosť a iné neduhy treba z nej vyhodiť, alebo schovať úplne na samé dno. Koniec príde celkom určite, ak si poviete, že je koniec a zlomíte nad sebou palicu. V momente, keď to urobíte, "prestanete žiť".
Musíte bojovať, myslieť pozitívne, iba vtedy budete vedieť, že to nemusí byť ešte koniec. Na onkológii stretnete "pacientov", ktorí tam chodia na kontrolu celé desiatky rokov. A tiež si prešli onkáčskym peklom.

Aj dnes som si prečítala Vierkin úvodný príspevok pri založení témy. Jej úmysel pomôcť, vďaka Vám všetkým funguje dokonale.

Ahojte vsetci, ktorym tato tema nieje cudzia aj ked radsej by im bola cudzia.Pisala som ,ze si este neuvedomujem co sa deje,ale uz to skoncilo.Opantal ma strach a ked sa aj snazim,ked su pri mne blizky tak to este ide ,ale ked ostanem sama nie je to bohvie co.Ale nechcem sa stazovat,chcela by som sa opytat,som objednana v polovici maja do onko sv.alzbety na operaciu ci by ste mi vedeli poradit,ze by ma zobrali niekde prv.Onkolog mi povedal ,ze inde by som cakala dlhsie.Ake mate skusenosti?Dakujem Prepacte pisanie,nie som kamaratka z klavesnicou

.....hm ....

Neponáhľaj sa , aj keď je jasné , že každý by to mal čo najskôr za sebou ....nie je to prechádzka ružovým sadom ...
...a máj je coby dup ...keby si inde chcela zakotviť , znova by si musela podstúpiť tú tortúru s predoperačnými vyšetreniami , nakoľko každý špitáľ uznáva viac - menej iba tie svoje výsledky ...
Nie je síce jasné , že odkiaľ si ( ale nie je ani veľmi podstatné ) , no jedno je isté ...snáď máš bydlisko blízo Blavy ...
Že prečo ???
Veď je to predsa jasné ...tie návštevy , tá jedna osobná podpora blízkeho ( čo aj sama tvrdíš ) dokáže viac ako desať úlisných telefonátov z povinnosti ...
Zvyšok predsa porieši , jednoducho povedané , skalpel a tá starostlivosť...tej sa Ti na príslušnom oddelení dostane , predsa len je to iný level a aj ten prístup personálu je adekvátny , ľudský ...oproti tým iným , žiaľ...

...a strach ???
Bolo by ne/normálne , ak by ho jedinec nemal ???
Za seba ( ne/skromne ) poviem ale , že ja som ho nemal ....bol som normálny alebo nie ?
Nemyslím si s odstupom času , keď som sa dozvedel po tej prvej operácii , že som mal len tých 5 % a bola mi daná možnosť z tej lopaty si zosadnúť ...

Bajam prečítala som si tvoj príbeh ...... a mam veľmi zmiešané pocity, je mi z toho smutno, život je už raz taký. Teraz už nič iné neostáva, len sústrediť sa na cestu, ktorá ťa čaká, pretože hľadaním vinníka sa ten nádor neodstráni. Teraz musíš všetky svoje sily zmobilizovať a pustiť sa do boja a hlavne si veriť.
Strach pred operáciou nesúvisí s diagnózou, majú ho takisto ľudia, ktorí majú nezhubné nádory a taký istý strach majú ľudia so zhubným nádorom. Tento strach po operácii rýchlo pominie, čiže nemá nič spoločné s ochorením, ale s chirurgickým zákrokom. Bohužiaľ však ľudia s onkologickou diagnózou sú zaťažení týmto strachom dvojnásobne - máš strach pred operáciou (ten rýchlo pominie) a potom strach z rakoviny a ten ťa bude dlho sprevádzať.
Z praxe viem, čím sa dá tento strach troška zmierniť a to momentálne nutne potrebuješ - informácie.
Informácie o tom, čo sa momentálne v tvojom tele deje a čo sa bude diať ďalej aká liečba príde, aké efekty liečby sú očakávané, aké vedľajšie účinky sú možné. Mala by si ešte raz rozprávať s lekárom a pýtaj sa na úplne všetko, napíš si všetko, čo chceš vedieť .... veľmi to dokáže pomôcť, veľa krát majú ľudia príšerný strach preto, lebo nevedia čo ich vlastne čaká.
Myslím si, že operáciou si nastúpila na správnu cestu, my ti tu budeme silno držať palce, budeme myšlienkami s tebou .... už vlastne sme. Držím, držím palce a posielam objatie

Bajam .... mňa operovali v OUSA a aj naďalej som pod ich dohľadom .... síce z vlastnej skúsenosti nemám s čím porovnávať, pretože predtým som bola 2 krát v nemocnici len rodiť .... inak iba ako návšteva ... ale som tam spokojná, myslím aj s prístupom aj s vyšetreniami a aj s takou ľudskou pomocou .... po operácií za mnou prišla aj psychologička, ktorá ma vypočula .... našťastie som sa s tým "vyrovnala" sama, bez liekov .... ale s veľkou podporou rodiny ...

Ak by si chcela bližšie info som ti rada k dispozícií ... pošli mi súkromnú správu ... môj príbeh je tu tiež uverejnený ... možno si ho čítala .... u mňa tiež lekárka "pozorovala" moju hrčku .... stratila som 1,5 roka .... po operácií (10/2009) síce celý prsník, podstúpila som liečbu ... a teším sa zo života ...
... keby som mohla poslala by som všetkým celý vesmír zdravia ... tak posielam aspoň veľa energie a hlavne chuť bojovať a žiť
Veľmi, veľmi držím palce!

Som dojata a dakujem Vam.Uz som sa rozhodla ze to nebudem riesit inak.Necham to tak ako je naplanovane.Mne lekar vysvetlil, myslim si dost, co ma neminie a co ma este moze cakat, ale prislo mi to ze keby som isla skor,ze by to bolo lepsie.Strach,no tri tyzdne bolo ako keby to islo vedla mna,ale musim priznat,ze posledne dva dni mi to zacalo dochadzat.Nie je to strach o mna ,ale mam este skolou povinnu dceru a ten strach ide tym smerom.Snazila som sa jej to vysvetlit ,ale slovo rakovina som nepouzila.Ked som prvy krat otvorila tuto stranku, isla von, ale necakane sa vratila a ked si vsimla co mam otvorene,len povedala, naco to pozeras ved ty nemas rakovinu a znovu odisla.Velmi som nad nou rozmyslala a nakoniec som sa snou porozpravala uplne na rovinu.Dcera je velmi citliva a tvrda zaroven, dufam,ze som jej to vysvetlila dobre,skoncilo to tak ze ma vyobjimala a povedala ty to zvladnes,tak verim ,ze bude mat pravdu.Mam pre koho bojovat.Vsetkym aj sebe prajem vela sily

.... neboj sa za svoje pocity ... obavy ... u mňa to bolo podobné ..... tiež som váhala, že to deťom nepoviem, ale boli už takmer dospelí .... a zachovali sa fantasticky .... držali a držia ma spolu s manželom .... presne aj ja som si povedala .... MÁM PRE KOHO ŽIŤ .... áno je pravda, že už to nie je ako predtým ... nikdy to nebude .... ale som tu ... čo tam po "kráse" ... manžel ma ľúbi a možno ešte viac .... som hrdá, že som to zvládla .... a že to zvládam ďalej ....
... nezabudnem na deň mojej prvej chemoterapie, keď som vystrašená čakala pred ambulanciou lekárky .... z aplikárne (miestnosť, kde podávajú chemoterapiu) "vyšiel" pán ... na vozíku ... chýbala mu spodná časť tela .... "išiel" sám .... aj napriek takej krutej hre osudu .... bojoval .... to ma tak nabilo energiou, že som si povedala .... čo tam po jednom prsníku ... veď to ani nikto nezbadá .... a parochňa? .... každý si myslel, že mám nový účes ... sú drahé, ale vyše roka som "ušetrila" na kaderníčke, šampónoch na vlasy, kondicionéroch .... takže som si "dopriala" kvalitnejšiu .... dobre som sa v nej cítila a to bolo tiež pozitívum na psychiku ....
Neboj sa, určite to zvládneš .... máš pre koho žiť! .... a sme TU aj pre teba ... my ... "poraďáci"

Bajam si veľmi múdra žena a lepšie si to zvládnuť ani nemohla. Naše deti sú veľmi citlivé a rakovina ovplyvní pocity a atmosféru celej rodiny, hlavne vtedy, keď sa vyhýbame rozhovoru pred deťmi. Deti veľmi cítia, že sa niečo deje aj tie najmenšie, len netušia čo za tým je. Deti sú jednoducho časťou rodiny a majú právo vedieť všetko, čo sa ich týka. Keby si tú chorobu pred dcérkou tajila utvrdila by si ju v neistote a mohla by sa so svojim strachom uzavrieť do seba. V konečnom dôsledku si ju ochránila od rôznych poloprávd, ktoré by počula od niekoho iného.
Tým, že pozná pravdu necíti sa doma izolovaná, ale naopak spojená s rodinou a táto blízkosť dá vašej rodine silu, ten čas choroby spoločnými silami zvládať tak ako to opísala aj Irve.

Zajtra idem pre výsledky do Blavy,,, asi dnes moc nepospím,,,,dúfam že ma CT nesklame,,,

všetci moc držíme palčeky....!!

..

..ja viem, že čakanie do mája sa ti zdá dlho...ale bude to rýchlo, neboj..dotiaľ upraceš myšlienky, vytriediš, čo je dôležité a čo počká "na potom",porozprávaš sa s nami aj so svojimi milími a potom pôjdeš...ja som tiež bola vo svätej Alžbete, je tam dobre, dobrá lekárka izbová, ktorá ma mala, (volala sa Mladá) vysvetlila všetko čo treba a mne veľa strachu nenarobila..môžeš sa opýtať, čo chceš, povedia ti...grandhotel to síce nieje, ale opatera po operácii na úrovni (stále ma budili, či ma niečo nebolí a ja som stále chcela, aby mi už dali pokoj) a celkom dobre varia.....tak vydrž a drž sa...na operáciu choď s upratanou hlávkou...

(a ešte- "došlo" ti dosť rýchlo..mne trvalo, kým mi došlo, že naozaj mám rakovinu, viac než 9 mesiacov, prežitých v pohodičke,nič ma nejedovalo..a potom to šlo rýchlo..a už je to 6 rokov..

prajem iba dobré správy, nech sú výsledky čo najlepšie , taktiež čakám

A prečo sa na mamografiu tak dlho čaká keď je taká škodlivá? Keď som sa bola objednať na mamografiu ešte pred prvou operáciou prsníka, dávali mi termín o 8 mesiacov. Sama som trvala na tom, aby mi spravili aspoň sono, keďže som pozorovala zmeny, ktoré sa mi nepozdávali. Za mierny poplatok mi urobili sono a potom okamžite mamografiu bez akéhokoľvek čakania a operácia musela byť čím skôr. Mamograf zachytí zmeny,ktoré sa nedajú zistiť na sone, napr. mikrokalcifikáty a pod. Keby som nebola trvala na skoršom termíne tak teraz už voniam fialky odspodu. Som toho názoru, že netreba vyslovene zatracovať mamograf. Všetko s mierou, ale keď je potrebné, tak netreba špekulovať a mamografické vyšetrenie radšej absolvovať ako si neskôr búchať hlavou o múr. A nenechať sa odbiť, keď sú nejaké kompikácie a zmeny - žiadne dlhé termíny. Toľko moja rada na záver.

Tak ako tu už bolo spomínané, jednoznačne vyčkať. Tiež som bola operovaná v roku 2009 a 2010 v OÚ sv. Alžbety a bola som veľmi spokojná s prístupom lekárov a vôbec personálu. Sú tam šikovní chirurgovia a taktiež anestéziológovia, dobre uspia, budeš spinkať ako bábätko. Takže vydržať - ono to ubehne. Taktiež som bola operovaná v máji, len tak mimochodom.
Chodievam tam stále pravidelne na kontroly, na injekcie, na všetky potrebné vyšetrenia, ktoré je nevyhnutné absolvovať popri liečbe. Prajem veľa síl, zvládneš to, nič sa neboj Čokoľvek by si potrebovala, pýtaj sa.