... a to nehovorím o povinných kontrolách, revíziach, modernizácií, generalke, bezpečnostných opatreniach, školení obsluhy atď, atď...ak toto a ešte ostatné budu robiť ľudia ako my,...čo nám toho pribúda z roka na rok viac... tak to asi zbohom SVBčka, neviem kto to zvladne za tie
peniaze...

a tak ja sa skôr orientujem smerom zateplenia, výmeny okien, dverí, schodišťových presklení. Aj tam treba obrovské peniaze a je to účelne využitie FO a úspor za teplo...

Keď teraz počúvam Tvoj názor ohľadom odpájania sa od kotolní, začína mi svitať. Viem, že niektoré veľké závody dávajú niečo ako predobjednávku zemného plynu na každé fakturačné obdobie, mali by tento odber splniť s nejakými malými odchýlkami, v prípade väčších odchýlok som počula o nejakej penalizácii. A tá vychádza draho.
Veď len minule bol v televízii obdobný problém - a to s elektrárňami, ktoré kvôli nesplneniu minimálneho odberu naúčtovali chuderke dôchodkyni 13.000,-Sk pokutu. Aj keď to napokon dopadlo dobre. ... Takže odosobenie od kotolní bude asi hrať do karát SPP, možno naozaj len ticho vyčkávajú a tak stanovia také podmienky, ktoré nás môžu stáť aj nemalé hádky a nemalé peniaze.
Píšem to tak laicky, ale máš naozaj zdravý sedliacky rozum. Len ešte stále uvažujem aj inak.
Dám Ti konkrétny príklad.
Bývala som v nájomnej bytovke, kde bol ohrev vody v spoločnej bytovkovej kotolni (plynové kotly). Spotrebovala som za pol roka 2005 20 m3 vody a stálo ma to 1426,-Sk. Ten ohrev. Lenže, potom som sa presťahovala do bytovky, kde bol ohrev vody cez centrálnu kotolňu a tam som za 18 m3 vody zaplatila 3580,-Sk (+- 10,-Sk). Kubík ohrevu vody vo vlastnej kotolni ma v tom istom roku stál 71,30Sk/m3 a ohrev vody zo spoločnej kotolni ma stál cca 198,90Sk/m3. Uvádzam skutočné čísla.
Odvôvodnenie, prečo je to tak bolo asi také (čiastočne súhlasím) - cena za GJ odzrkadľuje spotrebované palivo, réžiu na prevádzku/opravy, údržba a prehliadky/ a amortizáciu kotolne. Súhlasím. Ale, pri mojom prepočte - laickom, mi vychádza, že ak by sme investovali do spoločnej kotolne, tak min. do 10 rokov ju máme splatenú. Počítam s podmienkami, aké sú na trhu v súčasnosti.
A teraz by som chcela odpoveď na jednu otázku - ako mi odpovedia na bytových správach , keď sa spýtam na to, prečo sa požívajú zastaralé kotly s veľmi neefektívnym spaľovaním použitých zdrojov energie - napr. práve plynu. Kedy sa tá amortizácia premietne do obnovy zastaralých kotolní? Pre mňa ako konečného spotrebiteľa nie je súčasná obnova kotolní veľmi uspokojivá a tiež by som očakávala nejaké väčšie snahy zo strany správcov zakomponovať do kotolní aj využívanie alternatívnych zdrojov energie. V Nemecku je bežné mať solárne kolektory a fotovoltaické články, ... v zahraničí sa využíva aj veterná energia, vodná energia, geologické zdroje - atď.
A áno, zatepľovanie je prvou podmienkou na efektívne zaobchádzanie s ešte zostatkami nerastného bohatstva. Viem, že s tými zdrojmi to začína byť bieda, a možno za 20 rokov budú kotly na plyn iba v múzeách, tak ako sú pecíky v skanzenoch. Takže, to je to, čo mi chýba pri uvažovaní mnohých ľudí. Je treba pripravovať sa na takéto veci už teraz, lebo príde Boom a takéto alternatívy môžu byť nedostatkovou "komoditou" kvôli veľkému dopytu. A spočiatku aj dosť drahou. Takže, čo s tým?

Dnešná právna legislatíva je jednoduchá naklonená monopolom. Ideálne by bolo, keby sa legitímne skončilo preferovanie monopolov. Týmto by sa malo začať aj pri budovaní vlastnej kotolne. Keď budú legislatívne rovnaké podmienky pre stredný, maloodber, veľkoodber dá sa presadiť vlastná kotolňa. Ale za každú cenu vidieť úsporu v tom, že predsa keď bude vlastná kotolňa nebudem platiť administratívnu garnitúru CDT je mylná hlavne v tom, že pri dnešnej legislatíve on nakúpi zemný plyn za takú cenu /ktorá je odvodená od objemu/, že zaplatí aj administratívu. Ale maloodber, stredný odber nemá takú výhodnú cenu. K tomu splátky, údržba, réžia... Ešte vyčíslené oprávnené náklady od odpájaného zdroja. Ono nikto nie je doma prorokom. Samozrejme pri zmene legislatívy, využitia obnoviteľných zdrojov by to malo svoj veľký význam. Keby monopoly stratili svoje majoritné postavenie... to by bolo o inom. Keby si museli robiť rekonštrukcie 30 ročných kotolní z vlastného zisku a nemohli si to premietnuť do fixnej zložky tepla, to by bola iná "pesnička", nakoľko by samotní dodávatelia boli radi, že nemusia robiť obnovy kotolní. A to ani nehovorím, že v krátkej dobe sa budú hľadať alternatívne zdroje aj u nás a vlastná kotolňa na alternatívne zdroje by dnes vyrábala podstatne lacnejšie. Ale kým to prejde schvaľovacím procesom, vždy sa nájde nejaká prekážka prečo nie práve tento zdroj. Dnes kolektory u nás výjdu na neskutočne dlhú dobu návratnosti. Nakoľko technický proces je nezadržateľne pokrokový, verím, že v rámci nášho členstva v EÚ a riešenia tohto problému v rámci EÚ aj u nás dôjde na "lepšie časy".

Áno, hovoríš mi z duše. Viem, aké sú ceny kotlov na zberné teplo z alternatívnych zdrojov resp. obnoviteľných zdrojov energie. Je to nehorázne, ale v Nemecku, či ako som počula aj v Rakúsku, sú takéto formy dosť podporované aj zo strany štátu - napr. daňovým zvýhodnením v podobe odpustenia obdoby DPH, štátne výhodné pôsžičky atď. Dnes je asi nemožné v zahraničí dostať úver alebo stavebné povolenie vôbec na domy a stavby, ktoré nespĺňajú min kritériá nízkoenergetických stavieb. A alternatívy kúrenia sú tu vítané. Kde je v tomto Slovensko???
Viem, že je možné plánovať takéto hospodárne riešenie v neziskovom sektore - a to vo verejných budovách, DSS, školách... Skrátka, je to možné prostredníctvom čerpania prostriedkov z eurofondov. Ale... Je to také nemožné, aby sa tieto fondy otvorili, aj keď možno nie za takých výhodných podmienok, aj pre obnovu bytových domov a HLAVNE vo sfére budovania kotolní na princípe ALTERNATÍVNYCH ZDROJOV ENERGIE.
Dúfajme, že raz dosiahneme Írsky hospodársky zázrak po vstupe do EÚ, ale... Poznám dobre birokraciu v čerpaní eurofondov. Toto dokáže položiť každého uchádzača.
Ale nedajme sa, a lobujme.

Najprv musí padnúť uprednostňovanie a lobing monopolov. Preto sa utešujem že EÚ v rámci úspor energii zasiahne aj na "chránené medvede".

Prajem nám v tomto veľa šťastia

Len či sa my toho dožijeme, lebo teraz je to boj s veternými mlynmi, hovorím z vlastnej skúsenosti, momentálne s nimi bojujeme. Preto ako hovorí Orim, prajem nám veľa šťastia.

nemáš náhodou skúsenosť akoje to s tepelnoizolačnými vlatnosťamiškvárobetonových tvárníc a znich postavených budov?Tieto sa stavali v 60-tich rokoch asi 4-5 podlažné objekty?

Ak môžem, tak toľko čo som počula na aktívoch, seminároch, ktorých som sa zúčastnila. Pokiaľ sa niekto dopytoval na stavby z predmetných materiálov, pani profesorkou Sternovou /to je skutočne odborníčka na správnom mieste/ bolo doporučované zateplenie minimálne 8 cm. Odôvodňovala to tým, že v paneloch nech sú aj tenšie, ale vždy je primiešaný "fúkaný" polystyrén do materiálu použitého k výrobe panelu, ale v iných materiáloch nie je. Panely sú vlastne myslím, že okrem prvých postavených okolo roku 1956 všetky dvojsendvičové.

Súčiniteľ tepelnej vodivosti pre škvárobetón je 0,79 (W/m.K). Pre predstavu keramzitbetón má 0,48 (to sú tie paneláky s keramzitovým jadrom), plynosilikát má 0,20, polystyrén 0,034, drevotrieska 0,11 a drevovláknité dosky 0,046 W/m.K.

Steny so škvárobetónu majú teda horšie tepelnoizolačné vlastnosti ako napr, panely s keramzitovým jadrom. Závisí však samozrejme aj od hrúbky steny. U panelákov sú problematické predovšetkým špáry, kade teplo najviac uniká.

Adam xx
s čím odporúčaš zatepliť bytový dom tak aby to bolo prievzdušné a zároveň aj odolné proti vode a nenavĺhalo to za pár rokov.

Predovšetkým sa treba rozhodnúť pre ucelený zatepľovací systém, teda nekupovať jednotlivé zložky zateplenia samostatne po častiach. To nedovoliť prípadne ani vybranému dodávateľovi, len kôli lepšej cene, nemusí sa to vyplatiť. Dodávatelia, ktorí takéto systémy dodávajú (napr. Baumit, Terranova) Vám najlepšie poradia. Osobne z dôvodu lepšej difúzie vodných pár cez tepelnoizolačnú konštrukciu uprednostňujem materiál na báze kamennej vlny, ale existujú aj open systémy z z polystyrénových dosiek. Okrem kvalitnej izolácie je však pre správnu funkciu a dlhú živonosť tepelnej izolácie dôležitá práve vrchná krycia vrstva, ktorá musí mať dostatočne nízky difúzny odpor, ale pritom musí odolať vonkajšej vlhkosti. Nebudem nič doporučovať, treba si vybrať zo zatepľovacích systémov ponúknutých viacerými dodávateľmi týchto systémov. Po výbere jedného z nich si vyberať dodávateľa prác napr. tiež doporučeného dodávateľom zatepľovacieho systému a potom dobre kontrolovať kvalitu a spôsob montáže. Potom by nemal byť problém.

Adam aký názor máš na Capparol?

Nie som Adam, ale ja súhlasím s Adamom xx. Ja som vybavil dotáciu na odstránenie systémových porúch pan... dom T 06 Ba a použili sme kompletný systém Baumit. (záruka 15 rokov). Je síce drahší ale ...Urob si prieskum trhu a zistíš čo ti ponúkajú. Zateplenie u týchto panelákov a následné šetrenie je až druhoradé. Problém je zatekanie do spojov obvod. plášťa.....

Firma Caparol sa zaoberá predovšetkým výrobou vnútorných a vonkajších farieb, svoj biznis však rozšírila o ponuku ucelených zatepľovacích systémov vrátane izolácií na báze minerálnych vlákien, takže v pohode. Výber je skôr len o cene a opakujem o kvalite vykonaných prác.

....ale udajne velmi kvalitny...pri zateplovani nasho domu bol pouzity rovnaky system. Viem,ze ked zateplovali vo vedlajsom dome,pouzivali iny,lacnejsi system...ale jeho nazov si nespominam.

Chcem poprosiť o radu, pretože som sa na stránkach porady ešte nestretla s takoutou situáciou - nakoľko by sme v septembri mali začať s opravou balkónov a zatepľovať náš bytový dom, poterebujeme, aby zo steny bol odstránený držiak elektrického kábla, ktorý tam umiestnil OÚ ešte v dobe, keď bytovka patrila obci. Podobný problém máme na opačnej stene, ale tam je to vážnejšie - v susedstve je škola,ktorá sa vykurovala uhlím a preto bola do medzeremedzi školou a bytovkou postavená kovová konštrukcia a oplechovaná, čím vznikla plechová búda na uskladnenie paliva.No táto búda je doslova nalepená na našej bytovke - je tam len 80 cm chodník a plechová strecha sa dotýka steny bytovky, to znamená, že pokiaľ nebude odstránená, táto stena sa nebude dať ani zatepľovať, pretože neviem, či tam vôbec postavia lešenie. Ústne sme už hovorili starostovi o držiaku a povedal nám, že ho môžme preložiť, ale prečo by sme mali mať my zbytočné výdavky s prekládkou, veď to sa nedá len tak zapichnúť kôl a položiť naň kábel. Taktiež ešte z obdobia socializmu sú na obecnom pozemku- tesne pred bytovkou, vysadené ihličnany, ktoré sú už poprerastané, zasahujú až na balkóny bytov a čo je horšie, korene môžu narušiť statiku budovy, pretože sú vysadené veľmi blízko.
Moja otázka znie: na aký zákon a § sa mám odvolať pri žiadaní odstránenia držiaka a plechovej búdy a čo urobiť, ak to obec nebude chcieť na vlastné náklady odstrániť? Nemôžeme sa predsa vláčiť po súdoch, na to niet času.

V týchto záležitostiach je treba postupovať podľa Občianského zékonníka, zákona č. 40/1964 v platnom znení. Je treba pečlivo preštudovať jeho ustanovenie. Napr. na tie stromy by sa dal použiť § 127 ods. 1.

Ja som mal so stromami podobný problém.Stromy (topole) sú zasadené blízko bytovky, poškodzovali oplechovanie striech balkónov a sú na súkromnom pozemku. Najskôr som musel požiadať vlastníka pozemku či dá súhlas. Potom som išiel na mestský úrad, na ktorom mi povedali, že stromy musím dať iba orezať a to v čase mimo vegetácie. (asi november-marec). Ak som mal povolenie od vlastníka pozemku a od mestského úradu tak som dal tie stromy orezať s plošiny na náklady spoločenstva. Prešli 4 roky a sú znova také aké boli.

dobry den,

mozete prosim vas uviest svoje skusenosti s cenami za projekty na zateplovanie bytovych domov ? bytove druzstvo, ktore je spravcom nasho bytoveho domu (cca 950 metrov stvorcovych, 15 bytov, dva vchody, tri poschodia) ponuka predpoklad az 250.00.- sk len za projekt. zda sa nam to privela. dakujem.