pridávam:

Môj 3,5 ročný syn namiesto : to je tvoj vankúšik povedal: to je tebavý vankúšik.

Keď sme vysvetľovali našim dcéram príbuzenské vzťahy (babka je tatinkova maminka, dedko je tatinkov tatino,...) po chvíli malá zahlásila: Aha, už viem, ujo Lubo je tatinkov sestrík.


:p

moje deti sú už veľké a keby vedeli, čo tu píšem... ale,
moja dcéra prišla zo školy, bola prváčka, a vraj potrebuje do školy
doniesť vrabacinu jarabina/
Nemám vád obvečený kompót /slivkový/ syn mal asi štyri roky

Moja sestre je zdravotná sestra a odmalička sa snažila deťom vysvetľovať o ľudskom tele tak, ako to v skutočne je, len v detskej reči. Tie najchúlostivejšie veci povedala odborným slovo a deťom to stačilo. Raz sa jej to vypomstilo, keď mala na návšteve kamarátka. Tá sa išla sprchovať a sestrin syn, vtedy asi 4 ročný, vošiel do kúpelne za ňou a zahlásil:
"Ja už viem, že dievčatká nemajú pipík, ale vagónium!"

môj šesťročný syn mi dnes, keď pre neho prišla babka aby zasa strávil víkend mimo mamy sediacej do rána za PC s kamenným výrazom povedal že by si prial aby nabudúce cez daňové obdobie bol radšej v domove...ale to je skôr na zaplakanie ako pobavenie...

Mám ešte jeden:
Bývam dosť ďaleko od rodičov, tak si často telefonujeme. Moje deti vždy nadšene utekajú k telefónu, aby si mohli podebatiť s babinkou. Starší má 5 a mladší má necelé 3. Práve v ten deň som si robila poriadok v nevypísaných daňových priznaniach a tie staré a neplatné som im dala. Deti sa nadšene hrabali v tých priznaniach, keď volala mamka a pýtala si deti k telefónu, na čo môj starší úplne vážne a nahnevane zahlásil: Maminka, nemôžem, nevidíš, že dôležito účtujem?

Pridám aj ja jeden, moji priatelia majú 2-ročnú dcéru a narodili sa im dvojičky. Dcéra ich dôležito pozorovala, keď ich mamina priniesla z pôrodnice domov. O chvíľu sa dvojičky ako na povel zobudili a spustili krik. Dvojročná dcérka pribehla za maminou a hovorí jej : - poď chytro, hlavy plačú...
No chudiatko, čo videlo trčať z perinky, to povedalo!

. ja sa tu normálne rehocem, ešteže ma nik nevidí , teda okrem psa, ale ten ma nebonzne.

Pridávam zážitok: Bolo daňové obdobie, písal sa rok 1998, môj syn mal vtedy skoro 4 roky. V jeden deň ho akosi prešla trpezlivosť pozerať sa na svoju neprítomnú a v papieroch zavalenú mamu - a vyriešil to po svojom. Zobral všetky (podotýkam cudzie) doklady čo mu prišli pod ruku - no neviete si predstaviť- a vyhodil ich z balkóna z tretieho poschodia --- na čerešňu. A tak neostávalo môjmu manželovi iné, ako v marci loziť po čerešni a zbierať - papiere...
PS: Niekedy si myslím, že ten môj syn mal dobrý nápad a nebolo by od veci to zopakovať ......................... ale bez toho zbierania....

Včera dcéra (8r.) niečo pekné vyrobila, načo manžel povedal :"Z teba bude slobodná umelkyňa". Ona odpovedala : "Nie, vydatá".

Mladšia dcéra si k nočnej košeli neobliekla nohavičky, načo staršia povedala - obleč si nohavičky, lebo ti prechladne bábätko.

Ja mám už chalanov veľkých, ale doteraz si spomínam na to, keď bol starší syn prvák, pani učiteľka sa pýtala detí:" Aká je to veta, ktorá má na konci bodku?" A syn pohotovo odpovedal: "no predsa bodkovaná."
Aj teraz sa na nich občas zasmejem. Nedávno sa hádali, tak im manžel trošku dohováral. A keď nechceli prestať, nahneval sa. Mladší zbadal, že je ocino akýsi smutný, prišiel k nemu a hovorí mu: " Neboj oci to my len tak, to je bratská láska."

Marcové hlášky mojich detí sú skôr do plaču. Gregor, 5 rokov : " Mami, a nemôžeme bývať niekde, kde by si nemusela stále pracovať? Aj pani učiteľka sa pýtala, prečo stále so mnou chodí do škôlky tatinko? Povedal som, že neviem, lebo som Ťa už dlho nevidel." Ktovie, čo si tá baba myslí...

Môj syn bol prváčik ešte v 1988 a hneď prvý deň v škole mali "mierovú hodinu". Pani učiteľka im ukázala obrázok Lenina a spýtala sa, kto ho pozná. Samozrejme, že môj uvedomelý syn. Postavil sa a povedal:" To je Koštiar nesmrteľný." Asi týždeň predtým bola totiž v TV bábková rozprávka a ten "Koštiar" vyzeral presne tak isto, len mal trochu dlhšie vlasy.

Tak aj ja mám taký malý príspevok - mám momentálne 3 ročného syna, s ktorým sme absolvovali včera jednu oslavu 50-tky. Hneď na začiatku sme meškali, lebo som to nestíhala, veď kvôli 3 riadkom ma počkajú, a ako nás rodina vítala, tak sa pýtali, kde sme toľko boli. Odpoveď nášho synáčika - hneď prvá, aby sme ho náhodou nepredbehli bola - Mama to musela predsa tomu ujovi poriadne urobiť?! Výbuch smiechu bol namieste. Potom keď už bol taký frajer, tak všetkým na všetko odpovedal buď "no to určite", a najobľúbenejší slang - keď doúčtujem, tak ....
Máte asi predstavu ako sa na mňa všetci tí rodinný príslušníci pozerali. A tie reči ... keby si chodila do práce ... tak by ... . Chúďa dieťa, nemá matku, iba účtovníčku. Asi túto prácu pre tých okoloidúcich igelitkových podnikateľov, ktorí si myslia že to účtujeme z brucha, a chceme ich ozbíjať, robím iba a iba pre seba.

Po precitani vsetkych vasich prispevkov pridam aj ja jeden so slzami v ociach (to od toho aka som urehotana...):

aku mame pretechnizovanu dobu:

Moj starsi syn ked mal 5 rokov zacal chodit do skolky, ked sa raz vratil domov, som sa ho opytala ci im pani ucitelka cita rozpravky ked si idu lahnut. On na to s vaznou tvarou: Nie maminka, ona si nieco robi na takom pocitaci bez monitora...

(PS. ak by ste nahodou nevedeli co to bolo, tak pisaci stroj...)

Včera sme šli gratulovať švagrovi k meninám. Moje baby sa vyobliekali - pekné šaty, biele pančušky... Vravím im: Keď sa tak na Vás pozerám aké ste dnes krásne, nech si ja dám hocičo, budem najškaredšia.

A tá menšia (3 roky) mi na to: Ale my Ťa ľúbime aj takú tučnú a škaredú, veď Ty si taká naša malá Dorotka.



*Ľ

Moje dieta, ked sa ucilo hovorit, kazdym novym slovom pomenovavalo vsetky veci rovnakeho druhu. Takze HAVO bola okrem psa aj macka a mucha (vsetky zvierata) a pod.
Trapas nastal, ked sa naucila APA (otec), a radostne a nahlas, ako to deti vedia, takto titulovala okoloiducich cudzich panov :-(

Moja (tiez Laura) mala svojho casu termin "vyplazit brucho" :-)

syn ma pozoroval pri kúpaní a pýta sa : prečo to máš?(myslel prsia), tak mu vravím : keď si bol maličký pil si z tade mliečko. Po chvíli rozmýšľania ukáže najprv na jeden a potom na druhý prsník a pýta sa ešte : z tade mliečko a z toho kakauko?


moja dcéra keď asi ako 5-ročná prvý krát videla trolejbus vykríkla : Aha vešiakový autobus!!