Tu je zase zopár výrokov mojej Simonky
Pokazila sa nám žalúzia. Povedala som, že treba zavolať opravára. Nato sa Simonka ponúkla, že ho zavolá. Opýtala som sa, že ako ho zavolá. “No s hubou ako ináč” odvetila, vyšla na balkón a z plného hrdla zakričala “opravár prídi k nám”.
Jedli sme gaštany, keď tu vidím, ako Simonka šupky ukryla pod obrúsok prestierania. Hovorím jej, to nie je najlepší nápad. Nato ona odvetila: “No, ja nemám problém.”
Na prechádzke mestom Simonka uvidela bankomat a povedala. Mami, ja mám nápad, ako si zarobíš veľa peňazí a potom mi niečo kúpiš. Opýtala som sa ako. A ona na to: “Poďme k tamtomu stroju, čo tlačí peniaze.”
Pri ceste autom sme sa rozprávali, čo všetko rastie na poli. Simonka sa opýtala, či aj autá rastú na poli. Povedala som, že tie vyrábajú ľudia v továrni. Nato sa spýtala: “a kde sa vyrábajú deti?”
Keď sa raz znovu pocikala, vyzliekla si nohavičky a komentovala to takto: “To snáď ani neni možné!”
Simonka od malička rada cmúľa palček. Raz som sa jej opýtala, čo robí ten prštek v puse a ona pohotovo zareagovala: “On tam obeduje.”
Tato kúpil do auta nový osviežovač vzduchu. Keď Simonka nastúpila hneď to komentovala. “Čo to tu tak smrdí, to bude nejaká chemikália!”
Rozprávali sme sa o Simonkinej kamarátke a ja som spomenula jej babku. Nato Simonka nahnevane zareagovala: “Martinkina babka sa nemôže volať babka, to iba moja sa volá babka!”
Tatino povedal, že by chcel na raňajky dve vajíčka. Simonka hneď utekala pozrieť do chladničky, ale bolo tam len jedno vajíčko. “Tak a tatino má po veselí” okomentovala to.
Simonka veľmi rada telefonovala, najmä s mobilu. Raz navrhla tatinovi toto: “Tato, keď niekto príde do tvojho mobilu, tak ja sa prihlásim, poviem mu ahoj a dám ti ho, dobre?”
Isli sme po meste a uvideli sme muža na motorke, bol oblečený celý v koženom oblečení a cez ústa mal previazanú šatku. Simonka sa ma opýtala: “A prečo má tú šatku na papuli?”
Kŕmili sme zajačikov, chceli sme jedného vybrať, ale žiaden sa nám nechcel dať chytiť. Simonka si zobrala paličku, a ja som sa jej opýtala, načo jej bude. Ona odvetila: “na nič, len ho chcem privítať.”
Simonka mala dlhé vlásky, preto som ju pri česaní niekedy pošticovala. Raz na to reagovala tak, že mi povedala, aby som ten hrebeň dala konečne do opravy.