V pondelok sme s manželom varovali našich školákov a spomenula som im, že musia mamine pomáhať, pretože ocko je odcestovaný aby neochorela a vyšlo zo mňa, že ma všetci hnevajú. A hneď otázka, prečo Ťa hnevá ocko? Odpoved, pretože ked je doma málo pomáha mamine, skoro naraz vyskočili a zakričali: Veď raz už aj povysával.

je im za nim smutno, tak ho obhajujú.
A na ostatných dvoch našich dvoch synov si tiež našli adekvátnu odpoved a bola som vybavená. Čo sa ja vlastne stresujem, ved máme super chlapov.

A na otázku, prečo malá nemá uprataný stolík, mi povedala, že mamina jej to nekázala /čo nie je pravda/, moja otázka bola: a na záchod chodíš iba ked Ťa mamina pošle, no ten smiech čo nastal, ani nemohli zaspať.
No deti vedia byť aj surové. O bombovom útoku sme malým nič nepovedali a v škole sa deti dozvedeli, že mejú ocina v Iraku, tak sa ich hned pýtali, či je zabitý, malý bol taký vyplašený až do večera, pokiaľ ho nevidel na skype.