Pridám aj ja jednu príhodu. Moja dvadsaťročná dcéra telefonovala minulý týždeň so svojou šéfkou a na záver telefonátu povedala:"Tak dopi" (chcela povedať dovi), na druhej strane sa ozvalo "dopi", potom nasledoval hurónsky smiech, dcéra povedala "pardón", jej šéfka povedala "pardón" a pre istotu už bez pozdravu obe zložili. Doma sa odvtedy sem-tam zdravíme "dopi".
Plada

Moja dcéra prišla zo školy a vraví nám "v meste stoja dva búny", kedže ani po siahodlhom vysvetľovaní sme neprišli na to čo to môže byť, tak sme sa obliekli a na naše prekvapenie v meste stáli tribúny, len boli dve.
Z jej detstva ešte výroky :boli sme na prechádzke pri mrtvárni (cintoríne),kvietky vo váze už skvitli (zvädli).
A dnes ma potešila neter, hrali sme sa na ocka a mamu a pýta sa ma, kde je tvoj ocko a ja že v robote. Na moju otázku kde ona má svojho ocka odpovedala " honí (naháňa) deti po dedine.

Ja pridám ani nie tak výrok, ako detské chápanie. Keď v triede môjho syna preberali na 1. stupni slovesá, pani učiteľka im vysvetlila, že je to činnosť, na ktorú sa pýtame "čo robí?". Potom im dala malú písomku, kde mali podčiarknuť slovesá. A asi polovica detí nepodčiarkla sloveso "neotvorili" (okná), pretože podľa nich, keďže sa neotvorili, tak sa nič neurobilo a to nie je sloveso... lebo v ich chápaní sa sloveso spájalo s nejakou činnosťou (a nie nečinnosťou).

po tomto ma dnes uz nic nenastve :-D

5-ročný vnuk mojej sesternice bol zvedavý, kto je homosexuál. Vysvetlili mu, že je to muž, ktorý sa nebozkáva so ženou ale s iným chlapom. Na to malý skonštatoval, že aj jeho otec je homosexuál, čo doložil tvrdením: "Otec sa bozkáva so mnou a ja som predsa tiež chlap.

Pridám aj ja niečo od mojich vnučiek. Ich rodina je vybavená moderne, takže zastaralejšia technika deťom nič nehovorí. Keď raz boli u nás, púšťal som im rozprávky na LP platni na staršom gramofóne. Potom sme robili čosi iné a tu staršia vnučka zahlási.
Poď mi pustiť to veľké CD-čko.
Alebo včera spala jedna vnučka u nás, my sme ráno skôr vstali a do kuchyne sme nepočuli zvoniť telefón (pevná linka). Vtom malá pribehne a hovorí: "zvoní ten veľký zelený mobil".

Tie detičky sú strašne múdre, vedia všetko hneď pomenovať "po svojom". Mojím synom som tiež raz na Mikuláša dala do jednej čižmičky balíček s kúskom uhlia, ktoré som zohnala od susedkynej babky a cibuľu, že boli aj trošku zlí a do druhej sladkosti, že boli dobrí. Ani som si neuvedomila, že moje deťúrence nemajú odkiaľ vedieť, čo je to uhlie. Ale vyriešili to - maminka, aj tebe Mikuláš niečo doniesol do našich čižmičiek - cibuľu a varovú čokoládu na varenie

Moja krstná dcéra, ktorá bude mať v lete 4 roky pri otázke "Kde bola keď sa ocko s mamkou brali" (podotíkam že švagriná vtedy ešte nebola tehotná) odpovedala: "V nebíčku na zákrute"

robila som cesto na pirohy, samozrejme deti pri tom nesmeli chýbať zobrali si valček že mi budú pomáhať,, potom sa dcéra spýtala či môže to cesto vycestovať miesto vyvaľkať ...hm

A vycestovalo to cesto potom?

noooo ,po uvarení vycestovalo rovno do bruška....

xixi:-))

a znovu pridám niekoľko perličiek nášho samka :

1. "Som z teba zničený." to mi nedávno zahlásil, ešte si aj pateticky zakryl tvár.

2. "Áno, samozrejme." - síce v jeho podaní to znie ako "áno, čauodejne", keďže nevie poveať "r". veľmi dlho mi trvalo, kým som pochopila, že čauodejne = samozrejme.

a včera v autobuse si sadol na sedačku tak, aby videl dozadu do autobusu a vykrikoval: "ľudia, usmejte sa, fotím." (fotil s foťákom v mobile)

v septembri ako trojročný nastupuje do škôlky... som zvedavá, akými perličkami nás potom zasype.

Už sa tešíme aj my. Dúfam, že sa s nami o ne podelíš!

Naše perličky:
... mami prosím si lepidlo, chcem toto zalepidlovať...
... mami pošli smsku a vyhraješ kabriolet a budeš mať vietor vo vlasoch... (...veľmi chce aby sme vyhrali auto...)

Môj manžel má z prvého manželstva dve deti a my máme spolu jednu dcéru. Jeho deti k nám pravidelne chodievali na víkendy a my sme našu viedli k tomu, že sú to jej súrodenci. Ked bola malá snažila som sa jej vysvetliť tieto naše komplikované vzťahy, pretože jej nešlo do hlavy prečo tí dvaja musia v nedeľu domov. A prečo majú domov inde ako ona. Po úpornom vysvetľovaní sa malá tvárila, že chápe a tak som túto tému pokladala (aspoň na nejaký čas) za vybavenú.
Aká som však bola prekvapená ked som ráno, v prítomnosti manžela, dostala otázku " "Mami ? A kto je vlastne môj ocko ? "

xxxx

ďalšia príhosa sa opäť týkala rodinných vzťahov, v podstate to bola skoro totožná situácia. Ked sa mi už zdalo, že to dcéra chápe, spýtala som sa jej, že kto je otcom tých dvoch starších. Odpoved nasledovala okamžite bez akéhokoľvek rozmýšľania : "Oni už nemajú otca. Už umrel."

a máme nový výrok do rodinnej zbierky:

samko zahlásil babke: "babinka, uuky houe a všetko, čo máš vo vuecku daj mne na uuku!"

... ako hneď len čo sa narodil, mal dlhé prsty a celá rodina zhodnotila, že bude buď zlodejom alebo klavíristom, ale že sa to začne tak skoro, nikto nerátal.

Maminka, ty sa často pomyluješ ? ... takto vyskloňoval slovo "pomýliť sa" 5 ročný syn. Uľavilo sa mi, keď som pochopila, že to nie je s mäkkým i.

myslím, že viaceré deti s tým majú problém pozri

nová perlička do zbierky...
práve včera som sa dozvedela, že mám najkrajšieho syna na svete. (síce, ja som to tušila už dávno... ). ako k tomu došlo?

Samko stál pred zrkadlom a rozprával sa:
"Zukadielko, zukadielko, kto je najkuajší na svete?"
a zároveň si sám odpovedal:
"Samko je najkuajší na svete..."