Keď začali chodiť moje dcérky do škôlky, zdalo sa mi, že ako to fajn všetko zvládajú, aké sú zlaté...

No asi po týždni keď som ich ráno budila, že ideme do škôlky mi tá menšia (mala niečo vyše 2,5 roka) zahlásila:
Vieš čo, mami, choď do prdele.
Otočila sa na druhý bok a spala ďalej.

*Ľ

Najstarší syn keď mal dva roky:-helikoptéra= kópia

Môj najstarší , keď bol ešte dieťaťom ...po ceste do Bojnickej ZOO sme streli kombajn a manžel sa mu vyhýbal ....synček reagoval .......aha mami pojebajn ide.

moja skoro štvorročná dcéra zahlásila mojej kamoške asi tak pred polrokom: " vy nemôžete mať sex, lebo nemáte na to papier!" tá kamoška býva s priateľom už niekoľko rokov a vyhlasuje že si ho nevezme, a malá im to takto natrela
a raz zahlásila mojej starej mame: "stará mama, kedy už konečne umreš, lebo chcem zdediť pe tebe tú peknú peňaženku?"
to je len pár takých hlodov, to keby som začala zapisovať, tak to vyjde aj na román.

Jeden príbeh sa síce netýka výroku detí, ale aj my dospelí to myslíme dobre a skutek utek...

Tiež sa to týka môjho brata, prišla k nim návšteva s deťmi a doniesli kazety-rozprávky. Pustili im Snehulienku a sedem trpazlíkov-kreslenúúú!!
Keď boli deti ticho asik dvadsať minút, zdalo sa mu to čudné /bolo ich sedem/..išiel ich kuknúť..deti s otvorenými ústočkami kukali na telku a brat zistil, že kamarát domiesol kreslenú snehulienku, ale pre dospelých hnusákov!!

Parádne som sa zabávala na hláškach. Pri čítaní tých vianočných a ježiškovských ma napadlo, ako ma synovec zhruba pred mesiacom odpísal. Dostala som na vianoce puzzle(1500). Bolo to velikánske a musela som ho skladať na dvoch polystyrénových doskách. Po 2,5 mesiacoch som ho konečne zložila ale bolo v dvoch častiach a musela som to nejak pospájať. Čo som mala trpezlivosť pri skladaní, tak ma všetka opustila a vybuchla som v tom zmysle, že to vštko vyrazím von oknom. A vtom sa predo mňa postavil synovec(5 rokov) založil si ruky v bok a nahnevane zahlásil: " Néna, plečo vyklikuješ na Ježiška?!" Hovorím mu- ja nekričím na Ježiška! "Ale ano vyklikuješ tu, on ti pliniesol taký pekný dalček a ty sa na neho hneváš.!" Ja som v momente zmĺkla, lebo čo mu na toto odpoviete?

Mamina mi spominala, ako som sa dokazala prihovarat muche, ktoru som nahanala s mucholapkou: "Muska, muska, pod sem. Ved ja ti nic neurobim, iba ta zabijem..."
Potom som mala svojho draheho kocurika, ktoreho som volala k sebe a nechcel ist. Tak som sa mu snazila vysvetlit, ze ma pozna: "Filipko, co ma nepoznas? Ved to som ja, tvoja kocia mat."

A este mam jedno slovo kamaratkinho synovca, ktore sa mi strasne paci:
Ježiško - Žišošo

S tým ježiškom mi napadlo, spomínala to jedna "kolegynka-maminka", že jej dieťa stále tvrdilo, že darčeky nosí krtko.
Dlho nevedeli pochopiť odkiaľ to má až raz...raz večer pred spinkaním videli ako sa malá prihovárala knižke o Krtkovi, čo všetko by chcela na Vianoce. Na obale bol krtko s ježkom a ona si to nejak posplietala...

Ježiško-ježko-krtko

Má už niekto z vás "plastelínové okná"? Moja 5-ročná dcéra mala starosti,
že či sa s nimi niečo nestane, ak začne pršať.

Starší syn keď bol malý, vravieval ideme do chobotu ( do obchodu ).

A moje deti radi chodili do "babkiného divadla"/bábkového/, až po čase som na to prišla, že to nebol preklep, ale oni si fakt mysleli, že je to divadlo našej babky, ktorá ich tam vodí.

Tak aj ja jeden u nas doma casto spominany vyrok pridavam.

Nepovedalo ho dieta, ale moj manzel - cize akoby dieta, ked sme sa s malym prekarali pocas futbaloveho zapasu. " Budte ticho, nevidim! "

Fuha, tato tema sa mi coraz viac paci. Stale cakam na kazdy novy prispevok. I ked je to o detoch, ale uz tu bol spomenuty i manzel, tak pridam i ja:

Na hodine anglictiny sme mali opisovat svojich rodicov a jedna spoluziacka:
My father has brown hair and blue eggs. (chcela povedat eyes. chudak jej tatko, asi ma dost brutalnu manzelku )

tak nieco light pridam aj ja, niektore vyroky mojej neterky sa tak zauzivali, ze ich uz pouzivame v beznej reci s cudzimi ludmi, najcastejsie je to sudatko=chudatko
on to chcél=ked robi krivdy nasmu psovi, ale ten ju tak miluje, ze si necha skakat po hlave, vrtat v uchu, zviazat tlamu, priviazat barlu ...
fandime presdedovi=bezdedovi (Superstar I)
zrngy=srnky
presadzku=prechadzku
muňa=mucha

v obchode pri pokladni:
"babká, kupis mi mentolovu zuvacku? Ved ja som uz velka zena"
v kupelni pred zrkadlom:
"babká sak som ja pekna blondinka?"

Raz sa u nas konala svadba, osoby a obsadenie:
nevesta=nasa mala
zenich=nas dedo
oddavajuca pani MU=nasa babida
svedok c.1=babidina kamoska nahodne sa vyskytujuca na navsteve
svedok c.2=nas pes Ado (jeho podpis=odtlacok labky)
svadobny pochod=ruska hymna (prve co bolo po ruke)
stupen vaznosti=najvyssi
pocet opakovani obradu=neskutocne krat

no a kolko krát uz absolvoval nas pes operacií pod vedením Mudr.Etejta (Esterka) sa ani rozpisovat nebudem, koniec koncov "ON TO CHCÉL.."

Susedov 3-ročný syn rodičom: "A vy kde budete bývať keď sa ožením"

Nedá mi nepridať sa.
Nás minulý mesiac skolila črevná chrípka - najprv moje 4-ročné dvojčatká, o dva dni ja. Keďže chodím do práce, vždy som deti spovedala, aby som vedela ako sú na tom. A takto mi to vrátili: keď som utekala na záchod, malý za mnou kričí:
- Ideš na záchod?
- Áno!
- Kakáš?
- Áno!
- A máš tvrdé hovienko???

Pridávam aj ja zopár výrazov mojich detí:
Starší (16) helepidlo-helikoptéra- samozrejme približne v dvoch rokoch,
Mladšia (4) ljigo- malinovka, džús, pijo-pero, papij- ceruzka, papier, bajla-babka, dodojíš- nemá súvis s kravou resp. iným zvieratkom, ktoré dáva mlieko ale bolo to jednoducho DOVOLÍŠ.

Môj syn zas mal hejikeptúu- helikoptéru, synovec bišišo - bruško

Ale najnovší výrok vyletel z mladšieho syna (2,5roka) včera. Starší mu totiž (5,5 roka) včera rozbil hlavu detským rýlikom. Utekali sme na pohotovosť, kde mu hlávku rentgenovali (robili mu "fotky" - sestrička bola nadšená, aké dobré dieťa, ani sa nehýbe - moje deti totiž vydržia v jednej polohe aj 2-3 minúty, kým sa neodfotia - musí byť k tomu blesk!). Na traumatológii mu hlávku zašili dvomi stehmi. Keď sme sa vrátili, volali sme mojej mamke, aby sme jej dali vedieť, čo sa stalo. Synček sa chcel s ňou rozprávať a ešte celý ubolený a umrnčaný jej povedal: "Babinka, mne vyšívali hlavičku." Hneď sme mali všetci o kus lepšiu náladu

Martinka dojedla dukátové buchtičky:
- Mamííí, nechala som tri buchtičky a trochu dukátu

Ten môj mladší 2,5 ročný práve prišiel do pracovne, chytil šanón a spýtal sa - Toto je aký šampón?