Už iste viete, že máme vnúčatká dvojíčky.

Varovala som ich /mali tri roky/..prišla búrka, báli sa..tak som im vysvetlila, že to sa bije teplý a studený mráčik ako oni..a preto je ten rachot-hrom. A keˇsa blíska..tak to sa Ježiško hnevá..Dávidko sa spýtal, kde je ten Ježiško, odpovedala som, že všade, ale ho nevidíme. Po hodine sa pozrel na oblohu a pýta sa ma: Babička..to mu tam kúpili byt?..a kto Dávidko?..ja neviem.
Tieto vianoce prehlásil, že nechce aby Ježiško nosil darčeky, ale Mikuláš!
Ke´d som si to dala vysvetliť, povedal, že Ježiška nevidí a nemôže mu povedať, ža je dobrý a nekazí hračky, ale Mikulášovi áno. Museli sme zabrzdiť s hláškami: buďte dobrí, lebo Ježičko sa pozerá a nič vám pod stromček nedonesie.
Ale napadla ma hláška, ktorú vyslovila dcéra môjmu bratovi, keď začala chodiť do prevej triedy, v druhom polroku už dostávali známky. Keď prišiel domov, bola veľmi milá, keď sa spýtal, čo bolo v škole, tak sa iba túlila a zahovárala až z nej vyšlo: Ocinko Ty si taký môj /prepáčte/ *****ík, jeho žena v kuchyni mrela..a brat nevedel, či sa má smiať, alebo ju pokarhať a začal jej vysvetľovať, že to je veľmi škaredé slovo..a ona odpovedala: ale ja som Ti nepovedala *****. Nakoniec vysvilo, že dostala dvojku, tak si to chcela u ocka vyžehliť.