5 a polročný synček začal rozprávať strýkovi, aké autá si kúpi. Nakoniec zahlásil, že on si kúpi Hondu Kivi. zasmiali sme sa a strýko ho opravil, že nie Kivi, ale Sivik (Civic). Na to malý rozhorčene - nie sivý, ale červený!

Včera syn chcel, aby som mu kúpila bagetu a niečo do nej, že on si urobí na raňajky bagetu. Tak som mu dala papier, nech napíše, čo che kúpiť. Nato prišla dcéra, že chce reďkovky, tak som ju poslala, aby to tam dopísala. Nato prišla najmladšia dcéra (6r.), že che tiež aby som jej niečo kúpila - tak som jej to kázala dopísať na ten papierik. Večer som sa na ten papierik pozrela a najmladšia dopísla :
RAŇAJKY
OBED
VEČERU

Janka, to je dobréééééé , pozdravujem dcérku

Teraz vyzerám, že im ani najesť nedám, kým mi to nedajú písomne (profesionálna deformácia).

Malý sa včera tváril, že akože číta. Zatiaľ pozná len niektoré písmenká a väčšinou len ich veľkú tlačenú podobu. Včera pozerá a pýta sa ma, čo je toto za písmenko - ja mu vravím n ako Ninka. Začal sa škriepiť, že to nie je N. Tak som mu vysvetlila, že sú veľké písmenká a malé písmenka. V tom sa pohotovo obrátil, pozrel na mňa a ukazuje mi napísané slovo Pinnochio a vraví - maminka, to je ocinko (veľké P) s dieťatami (malé písmenká).

My sme sa dnes ráno chystali so synovcom do škôlky. A padla obvyklá otázka:
" Prečo si nemôžem dať krátkorukávové nohavice?":p

Krásny zážitok som mala so svojim synom, ktorého som si bola vyzdvihnuť z materskej škôlky - možno druhý týždeň od začiatku školského roka - popoludní v čase, keď plná chodbička bola ďalších rodičov - moje malé zlaté si ma vystískalo a vybozkávalo a vyznávalo lásku - ja som bola hrdá a vznášala som sa vo vzduchu, keď svoje vyznanie zakončil slovami:"maminka, ja Ťa tak veľmi ľúbim, lebo Ty si taká veľká k---a" - veľmi rýchle som spadla z oblakov a čudovala som sa, že aký je malý učenlivý - skôr ako báseň mi povedal vyberané slovo.

Neterka recitovala mamičke ku däu matiek básničku. Nedávno sa naučila hovoriť "R" a teraz ho hovorí všade aj namiesto L, takže záver básničky vyzeral takto:
...srdiečko červené ako rienka,
rúbim ťa, rúbim ťa mamurienka.

Zasmiala som sa, ked moje dieta "m3" namiesto metre kubicke nazyvalo "metre trojcove"...

Chcela som synovi dnes pomôcť po kúpaní obliecť pyžamu, hovorím rýchlo hlavu, jednu - druhú a syn sa začal rehotať, že odkedy má dve hlavy...Chcela som povedať rýchlo hlavu, ruky, jednu, druhú...

Aj to používa, že nohavice na krátke rukávy

Moji rodičia boli dnes na návšteve a tatko sa dohodol s manželom, že si od neho zoberie pár latiek. Niečo chcel v záhradke urobiť. Potom manžel odišiel. Asi o dve hodiny začal tatko tie laty nakladať do auta. Na to k nemu dobehol ten starší synček a úplne rozhorčene sa ho pýtal: Dedko čo to robíš?! A pýtal si sa niekoho?!
Dedko to kvitoval ako reakciu správneho gazdu...

Moja dcéra keď bola malá nechcela si dať šál.:
"Nechcem totu šalenu"
alebo nedávno mi môj 13 ročný syn po tom čo prišiel z lesa a ja som mu vravele nech sa poriadne poprezerá či nemá kliešťa, aj v rozkroku odpovedal:
" a kto by ho v tej čierňave videl?" -

...pridávam ďalšiu perličku našej Laurinky.

V sobotu som robila na obed bryndzové pirohy. Našej Lale to ohromne chutilo a hneď telefonovala babke: Babí, ja som papala pirane!

*Ľ

...a opäť ja, nech Vás trošku pobavím...

Večer som čítala deťom rozprávku. Vybrali si Ako šlo vajce na vandrovku. Tak im čítam a čítam... Prišla som k pasáži: idú, idú stretnú vola. Zrazu si staršia dcérka sadla v posteli a vraví: Počkaj, ako to že stretli volant, veď vajce išlo so zvieratkami...

No a menšia včera hrešila babku, prečo kúpila čokoládu aj tatinkovi, veď on už nie je detičko.

*Ľ

Moje velke dieta mi nedavno pripomenulo, ako si pol detstva lamalo hlavicku nad tym, preco je "rano mudrejsie vecera" - ono chudatko totiz zapoculo "rano je mudrejsie veceraT" a nie a nie pochopit, aky vyznam ma vecerat rano, a preco by to este malo byt aj mudre :-)

...ja som si ako dieťa často spievala že: Zajačik - ušiačik nemal OBAVIT (správne malo byť obavy). Tiež som nechápala čo ten zajačik nemal, ale keď to bola taká krásna pesnička...

*Ľ

Keď sme išli zo škôlky, syn mi dôverne prezradil, že Lucka je do neho, ale on je aj tak do Nikolky, takže...

Spomenula som si ako moji synovia v jedno nedeľné ráno "varili kávu pre ryby".
Niekto im totiž poradil, že pre ryby je dobrá návnada "sóc" z kávy. Mali tak asi 7 a 9 rokov. Nechali nás s manželom spinkať a potichúčky niečo v kuchyni majstrovali. Jeden varil a druhý cedil. Lenže my sme mali doma len Nescafé - a tak varili a vylievali, varili a vylievali /cez sitko do umývadla/. Kým sme sa zobudili uvarili všetku nescu /instantnú kávu/ čo sme mali doma ale ten "sóc" nie a nie scediť .... V to nedeľné ráno sme sa na tom dobre zasmiali /aj keď nám ani jednu šálku kávy nenechali - všetko skončilo vo výlevke/ a dodnes sa na tom dobre bavíme.

Keďže nemám deti (ale po tých príspevkoch, čo som prečítala, sa už na ne fakt veľmi teším), pripájam hlášky môjho mladšieho brata, keď mal asi tri roky:

Mami, ja chcem pyčinky (tyčinky)
helikopotvora (helikoptéra - mal dosť zlú výslovnosť)
plesklisklo (plexisklo)

Ja som od mamy ako malá pýtala "skazené ryby"! Mama nešťastná, že čo si chcem žalúdok pokaziť, pátrala čo by to asi tak mohlo byť, ponúkala mi dobroty od výmyslu sveta, ale ja som len za skazenými rybami plakala. Záhada sa vysvetlila až pri najbližšej návštevy u babky v záhrade. Celá nadšená som sa vrhla na zrelé ríbezľové kríky s víťazným výkrikom "skazené ryby, skazené ryby". Carovná detská logika bola zrazu jasná ríbi - zle sú predsa skazené, no nie?