Včera sa syn pýtal: mami a keď budem veľký, môžem byť aj prezidentom?

Aj keď som si v duchu pomyslela "už len to by nám chýbalo", odpoveď bola: samozrejme, ak budeš veľmi chcieť, tak môžeš byť aj prezidentom! Načo vzápätí môj syn v snahe zabezpečiť mne a manželovi dôstojnú starobu zahlásil: A ja Vám potom zvýšim dane!





Ja mu na to: netreba synáčik, tie už máme zvýšené od 1. januára!
Chcel povedať - dôchodok...

Podľa výrazu našich tvárí




mu hneď bolo jasné, že prestrelil...
Vidieť, že už aj tie deti sú domotané z toho prísunu informácií, ktoré sa na nich valia z každej strany. Kto z Vás riešil v 9 r. dane či dôchodok?
Minule bol nahnevaný na pani učiteľku, že sa hlásil celú hodinu a nevyvolala ho. Tak mi hovorí: mami, keď budem veľký a budem minister /vtedy ešte nemal prezidentské ambície

/, zariadim, aby pani učiteľka dostávala malý dôchodok!

Pozerala som naňho takto - ako puk:

. Naozaj neviem, kde sa to v ňom berie - taká sofistikovaná "pomsta"!
