Syn veľmi rád číta - všetko, čo mu príde pod ruku /keby bol potlačený toaletný papier, tak číta aj ten / - vtipy nevynímajúc, a o blondínkach zvlášť. Aj keď sa ho snažím vychovávať v úcte k dievčatám ako budúcim ženám, ale neviem, neviem, aké ovocie to prinesie...
Minule sa ma pýta: "Mami, vieš, ako sa cíti mozgová bunka v hlave blondínky?" Osamelo...

Oliwa: Tvoj chlapec je asi z vtipného cesta - humor ho neopúšťa, je to teda poriadna veselá kopa.

Dúfam, že mu to čo najdlhšie vydrží ... Teda ak medzitým nezdražie aj zmysel pre humor. Lebo v tejto mizérii je to jedna z mála vecí, ktorú máme zdarma...

Nase deti sa prave hraju na televizne noviny,a starsia dcerka hlasi:vytajte pri ohlade sprav:Martin Siska hral hokej a zlomil si lúčnu kost.

Dúfam, že som to tu ešte nespomínala:
Keď mala dcérka asi 2 roky, ako každé dieťa, všímala si svet okolo seba. Svokra odoberala Slovenku a občas ju spolu listovali a ona jej k tomu robila výklad, keďže malá nevedela čítať...

A tak sa stávali situácie, že keď sme raz išli okolo rozostavaného domu, malá sa spýtala: Mami, to je Hijoslávia?
Novostavbu domu považovala za zrúcaniny z článku o vtedy bombardovanej Juhoslávii...

Inokedy sme boli na prechádzke a na druhej strane rieky bola záhradkárska osada. Drevené búdy, na strechách farebné plechy, sudy s vodou... A moja sa spýtala: Mami, tam žijú tí úbohí čelnáci? /rozumej černáci čiže černosi/ To zasa v Slovenke videla nejakú cestopisnú reportáž o africkom slume... Chudáci záhradkári, ani netušili, kam ich to moje dieťa degradovalo...

Deti sa vedia obdivuhodne vynájsť. Dcérka mohla mať asi 1,5 roka, učila sa rozprávať, keď jedného dňa počas prechádzky vystrčila z kočíka svoju malú rúčku, niekam ukázala a vykríkla: Amen, had! V prvom momente som nechápala - veď kde by sa už v meste zobral na ulici had... Ale ako matka pripravená chrániť svoje mláďa pred útokom hada som spozornela... Ale malá trvala na svojom. Tak som sa pozrela lepšie, kam to ukazuje a došlo mi to!

V diaľke zbadala miestnu dominantu - katedrálu - takže preto "Amen".
A keďže sídli na kopci a hovorí sa jej hrad - takže preto "had".
A tak bola záhada o hadovi, ktorému bolo takmer amen - vyriešená...

Maly 2.5 rocny Risko isiel prvykrat do skolky. Vecer som sa dozvedela, ze a hned v skolke zbil dievcatko. Hovorim mu : Risko, dievcatka nebijeme, davame na nich pozor. Preco si ju zbil? Odpoved : Ja nie, hem som ju udev /preklad/ len som ju udrel.
to nie je bitka, ze ????

Včera mi manžel hovoril o kamarátovi, ktorý má syna prváčika. Malý dostal v škole prvé prasiatko a keďže tušil, že je zle, aby to rodičia nezbadali - vystrihol si ho...

S mužom sme viedli debatu o tom, kam by mohol ísť náš prostredníček na strednú školu (je ôsmak, tak už by sa aj mal nad tým zamýšľať...) a dcéra do toho hovorí: Veď to je jedno, ty si chodila na zdravotnú a robíš kancelárku - chcela povedať v kancelárii a sekretárku naraz.

Perfektná logika - asociovať predmet s inými - priam geniálne.

A je to vonku! Takže Ty si Angela Merkelová osobne. A že vraj - Žabinka ...

Aléé, oné, no, veď tak dobre.. Keď už je to vonku...

To mi pripomenulo podobne náhodne vzniknuté novotvary:
1. jeden kolega sa volá Turoň a druhý Urban - obaja sú IT a raz sa mi z nich podarilo nechtiac spraviť Turban...

2. jedna kolegyňa sa volá Betka a druhá Božka - namiesto Betka s Božkou som povedala Botka s Bežkou...
Když se daří, tak se daří...

Veď do bežiek sa musia dať aj botky

Kolegyňa Betka mala v ten deň bodkované tričko... Takže zrejme zapracovalo moje podvedomie a preto tá asociácia...

Dedušovi ( polovičke) som len tak z kratochvíle, v takej dobrej pohode, povedala: si ty teda ale šiši, malá Laurinka sa zasmiala. Dedo sa bráni, babka je šiši. Malá vážne oponuje, nie Maji, ty si dedo šiši.

Synovec /5r./ pribehol z detskej izby, kde sa hral s ocinom a bratom a vyjednával s maminou, že on by chcel, aby mali sestričku, lebo ona je doma sama dievča. Keď sa mu snažila vysvetliť, že to tak nemusí byť, že čo keď by sa stalo, že sa narodí chlapček, tak sa tak strašne rozplakal, že ho nemohli utíšiť.
/V lete bude záhada vyriešená, len ešte nevedia či k spokojnosti malého/.

No, to poznám.... Náš prváčik načapal za písanie 2. Asi o dva dni, keď sme išli písať DÚ a hľadala som stranu - zíram ako Vizír.... Namiesto 2 krásna 1* ..... No samoška, prepísal si to.... Keby som mu však nakázala nakresliť hviezdičku, tak ju nenakreslí - no táto bola ako z učebnice

No vidíš, aký je kreatívny a pritom je aj šikovný, ten sa v živote nestratí.............

Podla mojej 4 rocnej "boli moji rodicia na sluBOZNEJ ceste" (sluzobna cesta)