Malá bola na zápis do prvého ročníka. Pani učiteľka ju všeličo skúšala, rátať... písmená - to už ona ovláda. Takže ju učiteľka pochválila. Malá sa otočila na maminu, mrkla na ňu a ukázala s palcom yes, yes, yes - na to sa aj učiteľka rozosmiala a povedala:
"Tak ona sa nám tu nestratí"

-"Láááádio sexpléééés !!!" - pospevuje si vnučka pri znelke Rádia Expres.

Keď sme z pôrodnice priniesli Adama, dcéra mala vtedy 11 rokov a túžila po Ninke
V škole sa jej pani učiteľka spýtala: "janka, už máš brata doma?"
A naša dcéra:"Mám, ... je škaredý, vyzerá ako mimozemšťan"

Vedela som, že je sklamaná, ale až takto?!

To mi pripomenulo moju kedysi malú dcérku. Zakaždým, keď išla v telke reklamá na kávu Jacobs, s exotickou šálkou v tmavomodrom dekore, na ktorej bola nejaká Šeherezáda so svojím Omarom a zaznelo - "Jacobs, aróma zblíženia", malá vykrikovala:
Jakobs, ajomňa zblízania...

Dcérka bola ešte malá keď sa v kostole spievala detská pieseň "Zvelebený si Bože na veky...", naša speváčka sa zapojila a na plné hrdlo spievala "Zeelený si Bože na veky..."

A ako vyzerá ten mimozemšťan dnes? Predpokladám, že z neho vyrástol veľký fešák...

Kmotra bola na gastroskopii a zistili jej na žalúdku polyp. Požiadala ma, aby som nejaké informácie o tom našla na nete.
Tak som zadala do vyhľadávača "polyp v žalúdku"...
Po mne sa išiel na počítač hrať syn a zrejme sa mu podarilo kliknúť na históriu...
Večer sa ma pýta: Mami, a Ty si prečo hľadala "pohyb v žalúdku"?

To je strašné, človeka už kontrolujú vlastné deti...
Bol totiž prihlásený pod mojím heslom...

... no samozrejme dnes má 10 rokov a o 4 mesiace mu Janka porodí synovca alebo neter, Adam túži po synovcovi necháme sa prekvapiť ....

Žeby ďalší mimozemšťan? To hádam nie... Všetky bábätká sú krásne - teda pre ich mamičky a babičky určite, horšie je to niekedy s ich vlastnými súrodencami... Ešteže ich to po rokoch prejde.

prežijeme

Synátor má "príležitosť" tú úprimnosť svojej veľkej sestre vrátiť... Len či by to aj ocenila...

Joj, ako len bude ľúbiť "mimozemšťana" - až bude mať tak 2-3 roky, uvidíš ako budú spolu vyvádzať, až sa bude chalupa triasť.

Keď bol syn malý, tak mi na jednej svadbe vyrobil takúto hanbu keď zakričal na celú sálu od stola s malými deťmi smerom k nášmu dlhočiznému, kde sedeli dospelí:

- "mamííííí ..... a keď nám budú baliť kuchárky zákusky, tak im povedz aby nám zabalili aj pohár tohoto majonézového šalátu .... !!!

To zas moja /vtedy/ malá dcéra /pre zmenu/ na kare, ktorý bol v reštaurácii, rovnako "nenápadne" zvolala "Mamííí, pozri, aké pekné lustre, aj my doma máme taký, však?" Načo sa všetky hlavy zdvihli od taniera so slepačou polievkou k stropu , z ktorého viselo asi 30 sklenených gúľ - a jednu takú sme mali aj my doma v kuchyni, keďže na drahší luster vtedy neboli peniaze...

A ešte niečo k tomu karu. Reakcia môjho vtedy ešte menšieho syna, ktorý si matne pamätal, že už kedysi na nejakej hostine bol /uňho vtedy svadba = kar = veľa ľudí = veľa občerstvenia /.

Keď nás počul, ako sa rozprávame o pohrebe /zomrela mi teta/, sa "potešil" a zvolal: "Mami, a bude aj hostina? Hurá, už sa teším na kar!"

Neďaleko nás si kúpil dom p. Soukup /zhodou okolností môj bývalý profesor/ a začal v ňom robiť nejaké stavebné úpravy, aby sa mohli nasťahovať. Vracali sme sa so synom domov s nákupom, odomykala som bránu a z ničoho nič sa ma syn pýta: Mami, a ten nákup kde teraz býva ? Tak mu hovorím: predsa tam, kde vždy - v špajzi a v kuchyni...

Ako vzápätí vysvitlo, mal na mysli pána suseda - len si nevedel spomenúť na jeho meno - však čo, Soukup alebo Nákup...

Malá (6.r.) mi hovorí:
"Starká, ja by som chcela mať takého muža ako je krstný...
no určite budem mať smolu a natrafím na nejakého hlupáka"

To zase naša teen /ťažkých 14r./, má obdobia, keď jej ide na nervy každý, vrátane jej samej. Keď sa nepohodne s manželom /obaja sú levy /, vtedy prevráti oči a vzdychne: Teda mami, čo si Ty na ňom videla, keď si si ho vzala!!!
Skôr ako by stihol manžel akokoľvek zareagovať, syn to zaklincoval:
Nevieš, mamina si ocina zobrala predsa z ľútosti!

To sa už na žiadnu reakciu nezmohol nielen muž, ale ani ja... Teda ak nerátam smiech...
Kde na to tie deti chodia...

Dnes môj malý zase perlil... Z ničoho nič hovorí: "Mami, ja sa mám tak rád!" Pozrela som naňho od šporáka, že či to nebol "preklep", lebo obyčajne tak hovorí mne - "Mami, ja Ťa mám tak rád!" Ale on že nie, že je to správne a povedal to preto, aby som nežiarlila - na seba!!! Tá jeho logika, to niekedy nemá chybu...

Umývala som riady, keď syn spustil: Mami, však je pravda, že ženy žijú dlhšie? Tak v tom prípade viem, ako oklamať vek!
Keď budem starý, prezlečiem sa za ženu, aby som žil ešte dlhšie, a dožijem sa veku ako - Jeruzalem! Kým som sa zmohla na akúkoľvek reakciu, zaznelo - pardon, Matuzalem!