A mohli ju hneď spojiť aj so svadobnou....

Moja dcérka (11) ma minule pekne utrela. Večer (kedy inokedy ) prišla, či nemám požičať trojuholník, že potrebuje na geometriu. Nemala som, trochu ju sfukla, že na to prišla až tak neskoro. Potom ma napadlo, že zavolám kamoške, ktorá mala o chvíľu prísť, aby doniesla troj. svojej dcéry. Išla som malej povedať ako som to pekne zariadila a čakala aspoň "ďakujem". Malá sa na mňa pozrela a so zdvihnutým obočím sa spýtala: "A kružítko?"
Išla som do kolien.. a do vývrtky:

tak toto poznám aj ja, tiež u mojej 11 ročnej slečny...

Teda dámy, to čo ste za nezodpovedné matere , keď nemáte doma v zásobe pravítka a kružitká....
To mńa sa tento problém netýka. Dcéra má "už" 14 a syn "ešte len" 9.
A kdyby něco - suseda to istí... Má oproti v dome obchod - Papiernictvo....
PS: Susedov si treba vedieť vybrať...

A už keď sme pri tej mojej susede... Keď sa pred rokmi prisťahovali, moja malá si nevedela zapamätať meno susedinej dcéry, ktorá sa volala Dianka. Moja jej hovorila - Indiánka...

Ja neviem, Ty si nechodila do školy, nevieš, čo potrebujú štvrtáci na geometriu?
Dúfam, že aspoň ceruzky si mala nachystané a zastrúhané.

Medzi súrodencami:
- "ticho buď, nebúchaj, bolí ma hlava !" - hovorí dcéra synovi
-" ti šibe..... ako môže niečo čo je duté - bolieť ?" - podpichuje ju syn.

To moja prvacka ma takto v zasobe pera Tornado,ved co ked spoluziakom bude chybat???A niekedy nema ani pani ucitelka!minule zahlasila.

No vidíš - možno budúca majiteľka veľkoobchodu s kancelárskymi potrebami . V horšom prípade - majiteľka požičovne .

Priznám sa, nemala, mala som len lepidlo . Ale malá je už piatačka, asi som sa nechala uniesť, že na druhom stupni bude zodpovednejšia . Komentár k 2. stupni sa mi dostal pri polročnom vysvedčení, keď prvýkrát nemala samé1: Však už som na 2. stupni, už samé mať nemusím! (jej starší brat mal tiež samé naposledy vo 4. ročníku, ale ten chodí na 8 ročný gympel - že tam je to náročnejšie, to ju netrápi).
A dvojku zo Sj zdôvodnila: keď ja na tú slovenčinu nie som, ako tatinko.

Kočky! To samé je aj u mňa. Moja šestáska sa dovalí v piatok z intráku, praští kabelu do kúta a ta het na čavargoše. A šoky potom zažívam v nedeľu okolo obeda, keď zahlási: "Ocííííííí, potrebujem, aby si mi kúpil.... " a začne menovať zoznam. Vtip je v tom, že sa to dá kúpiť len v papiernictve, alebo špecializovanom obchode. Pýtam, sa, že kedy to potrebuje. Odpoveď: Včera už bolo neskoro a to už odchádza späť na intrák. Tak jej (trúbe) vravím, nech si to namaľuje, keď mi to oznamuje vtedy, keď sú tie obchody zatvorené.
Hľa, dnešná mládež. Trieska to s ňou o stenu, myslí to na boh vie čo, ale chcú to hneď, najskôr včera.

Myšáčik, keby Ti to pomohlo /ako prevencia proti Tvojim víkendovým infarktovým stavom /, vedľa tej našej susedy, čo má to papiernictvo, je voľný pozemok /už len postaviť dom a nasťahovať sa /. Len to máš asi kúsok od ruky, keď si až z ďalekého východu...

A tatíček je akej národnosti - nejakej minoritnej?

Asi sa naučím čarovať a budem sa "premiestňovať".

Prípadne lietať na metle a bude z Teba Miso Softer ...

Moja malá neter si nevedela zapamatať mená svojích sesterníc lebo boli až dve!! Mirka a Evka. Volala ich veľká Mirka, malá Mirka. Keď sme ju opravili to je Evka nie Mirka tak sa preorientovala- veľká Evka, malá Evka

To zase ja mám sesternicu, ktorá sa volá Milka. Jej manžel je Milan.
Môj syn ich kedysi volal ujo Milan a teta Milanka...

Ako mater si už tú nezodpovednosť môžem dovoliť, ale ako babka by som to neriskovala. Ja mám stále plný šuplík pravítiek, trojuholníkov, ceruziek s gumou na konci, lacných penteliek a večných pier. Tá moja vnučka má "už" 13 a v školskej taške má asi draka. Okamžite zožerie každé pravítko

Kazu si správna babka