Z nejakého dôvodu bol so mnou 5-ročný syn v robote a tak ho volám na obed:
-"poď ideme sa najesť do závodnej jedálne!"
-"mami .... a to ako závodíte: s táckami kto bude prvý pri okienku alebo kto prvý zje ... či čo ????" - nechápal.

Prišla vnučka a hneď sa mi zdala dáka "čudná", lebo inokedy už od brány kričí s rukami natiahnutými bááábkááá! a teraz ticho!
- A nedáš babke pusinku?
- vnučka so zošpúlenou pusinkou: Nemôžem! Nevidíš, že som namaľovaná? Chceš mi to rozmazať?!
(Mamina jej natrela ústa krémikom, aby sa jej pery nevysušovali )

Môj sedemnásť mesačný vnuk nechcel prvý krát, keď napadol sneh, vôbec naň stúpiť, bola to sranda. Teraz sa mu rozväzuje jazyk, tak veľakrát nevieme, čo povedal, lebo na dve-tri slová má ten istý výraz... potom len hádame, čo to môže byť. Ako napr. von - že ideme von a tiež von - je slon - ukázal rukami, ako trúbi slon... Minule bol doma s tatinom a domovníčka im doniesla Stanovy z OSBD a keď som k nim prišla, tak hneď referoval, že ,,teta" a ukázal na dvere. A najradšej pozerá krtkove /kko a zapne si počítač/ rozprávky na youtube...Som zvedavá, aká sranda nás s ním čaká.

58vlasta .... a nezabudni to sem prilepiť, nech sa aj my potešíme !!!

Akurát ma včera napadla príhoda s mojou staršou dcérkou, prváčkou. To mala asi tri roky. Nám domov nosí ozdobený stromček Ježiško, keď v noci spíme. Tie Vianoce nám už stromček "doniesol", keď dcérka išla ku starkým a prichytila starkého so švagrom, ako zdobia stromček. Keď prišla domov oznámila mi: Maminka predstav si, starký s Tonom (švagor) boli takí zlí, že si musia sami postaviť stromček!

Matko mal vcera besiedku. Rano sa vsak zobudil v zlej nalade a zahlasil, ze on veru nebude nic recitovat ani spievat. Myslela som, ze ho to prejde, ale veru slovo dodrzal. Prevracal oci, privieral ich, uplne to vystupenie odignoroval. Na konci po tvorivych dielnach, este mali deticky spolu povedat basnicku, ked ho pani ucitelka volala, na celu triedu zahlasil, ze jemu sa nechce.

to je ešte dobré. náš Samko mal včera tiež besiedku a keď detičky dorecitovali a sadli si, on ostal stáť a na plnú pusu zahlásil: "Musím vám niečo povedať. ja som sa zamiloval." a ukázal do ktorej spolužiačky sa zamiloval. celkovo včera "exceloval" - nevedel chvíľu postáť/posedieť, stále niečo musel robiť s rukami, chvíľami ho ani vidno nebolo - to si práve naťahoval tričko na tvár, a tak. pani učiteľky z neho tiež nestíhali. našťastie, vraj to nebýva pravidlom, to len včera mal svoj deň.

To presne ako by si písala o našom malom Duškovi tiež takto odignoroval besiedku, jediný z detí zostal sedieť na lavičke a ešte aj prevracal oči,keď ostatné deti spievali. Na konci besiedky zahlásil, že on žiadnu "tlápnu" pesničku spievať nebude.

No naša Nikolka tá spieva všade, stále a rada, aj na besiedke v škôlke, a so speváckym krúžkom mali vystúpenie v našom kostole. Ona naopak vyspevuje, aj keď by už mala byť ticho, pretože v kostole nakoniec spieval zbor dospelých a ona pred nimi stála, čiapku mala narazenú do pol hlavy a otvárala ústa, ako oni spievali. Strašne ťažko-preťažko sa spievalo tomu dospeláckemu zboru, pretože potláčali smiech, len čo sa na ňu pozreli.

Čestvá novina je,že dcéra čaká bábätko, je v 6.týždni, malá Nika sa najprv s tým nevedela stotožniť, že bude mať súrodenca, teraz sa už teší. Minule dcéra ležala na posteli, malá prišla k jej brušku a zakričala : "Bábätko....čo robíš? Spíš ?"
a minule (ona je taká kritička) hovorí mamine:
"Maminka, a čo to tvoje dieťa bude jesť, keď nevieš variť?"
(vie variť, ale sem-tam sa jej niečo nevydarí)

Keď bola vystupovať v tom kostole, čo som tu písala, tak ideme domov a ona mi cestou zahlásila, že sa bude doma učiť spievať tie "božské" pesničky (nábožné)

Moja 7-ročná dcéra včera začala čítať Harryho Pottera. Prečítala 3 strany a prišla sa mi pochváliť, že už len 498 a bude mať knižku prečítanú.

V piatok sme boli s Matko u alergologa a potom som ho nedala uz do skolky. Sedeli sme doma pri stole a obedovali a Matko zahlasil: "Chybaju na tu ti dvaja", ja som sa ho spytala koho mysli a on: "Jeden je v robote a druhy v skole" (takze tatina a brat).

Bola som s malou dcérou pozrieť kamošku ktorej sa narodilo bábätko a tak Sonička pri večeri referovala tatinovi:
-"si predstav tatino, že ten Samko má ešte také maličké prstíky že si nevie držať fľašku tak ho musí teta sama ......... dojiť !"

Babka malej vnučke: Moja zlatá, čo by si chcela pod stromček?
Vnučka: Babi, ja nechcem nič.
Babka: Moja zlatá, Ty si jediná žena v celej našej rodine V..., D..., S..., ktorá nič nechce.
Na druhý deň:
Vnučka: Babi, tak ja by som predsa len chcela od Ježiška toto....... a kúpiš to v Dráčikovi .

Kolegyňa má trojročnú dcéru, chodí do škôlky, boli spolu nakupovať v obchodnom centre, malá sa pred jedným obchodom postavila do dverí, dala si ruky vbok a zahlásila:" P---vina, samá p---vina, to je hrozné." Okoloidúci ľudia sa len potuteľne usmievali, kolegyňa pre istotu nereagovala. No ale od hanby sa červenala až za ušami.
Ešte spomeniem jednu príhodu. Malá Madlenka(tak sa volá kolegynina dcéra), sa hrala, niečo sa jej nedarilo, tak zapotila:"K---an, k---an." Na otázku mamy, kde to počula, povedala, že v škôlke.

No mojej malej (koncom augusta mala 2.roky) teda ide ta pusa a cim dalej , tym lepsie. Kupala sa s jej hrackami a vsetky sampony a peny do kupela tam ma tiez, lebo su jedna Minnie, druhe je prasiatko....a tak ich moresila, ze : "no ty si aue huozneee decckoo!", a to na kazdu hracku, skoro som odpadla, co ta kde zase nabrala..... alebo mne povedala, ked som sa v niecom pomylila , ze " mami, ty si aue motovidjeeeuko, ze som motovidielko. - to jej sem tam poviem ja teda, alebo tatovi teraz nedavno pustila pri obede : " tatino no co si dilinko? tak to sme sa pobavili vsetci traja.....No co bude dalej ja neviem, ako sa ta rychlo uci.....ale ved sa vola Rebeca, tak sa necudujem

ked som bol mali : Maminka, senkoko feci

jezisííí ....co si to povedau, preloz to plosím ťa ..... !

ja by som podľa mojich detí typovala: Maminka, slniečko svieti ... či?

Deti na chalupe kdesi odbehli, a tak som sa mrkla do skrinky s hračkami a usúdila že by tam bolo treba poupratovať. Čo sa mi zdalo dobré, tak som nechala, no čo už nemalo kolieska, oči, nohy, alebo bolo obité - tak šup s tým do vreca že to vezmem do BA a vyhodím do kontajnera.
No ale to som nemala robiť: deti si to hneď všimli a začali plakať:
- "mami aj ten drevený vláčik si mi vyhodila??? Tak ten chcem späť, to som si ja robil, to som si ja vyrezáával s Maťom, to je naše !!!! - kričal syn
- mamííí, ty si mi vyhodila moju Katku (ušmudlanú bábiku), čo sa s ňou hrávame s Kristínkou na doktorku ????? - nariekala dcéra.

A tak som musela vrece doniesť z auta späť, vysypala som obsah na koberec, deti to popreberali a do kontajnera som vyhodila tak zo tri veci. A už nikdy som ich nenútila aby si hračky vyhadzovali ..... ale len aby si hračky poupratovali.

Na Silvestra sme si spravili vystup na Zaruby, Adam isiel vpredu spolu so zatom, ked sme s manzelom tiez konecne dorazlili do ciela Adam nas vital so slovami:"Mami, tati je tu aj novofundlandska fenka, ale skoda steniatka s Areskom (nas hafik) nemoze uz mat, pretoze je uz destilovana (rozumej sterilizovana)"