Pred domom pod jabloňou sme zdedili po starenke lavičku a tak keď išli ľudia v nedeľu z kostola, mali Miloš a Maťko zakázané sa ukazovať, lebo vždy vyzerali ako Umazanuele a Strakatini.
Ja zasa naopak: babky mi vďačne porozprávali čo deti povyvádzali mimo môj obzor, tak som sa s nimi rada na lavičke porozprávala.
A tak mi jedného dňa dala celkom cudzia babka takúto otázku:
- "ná co teda, už je Miloško zdravý???"
- "éééééé.... veď nebol chorý ...."
- "no ale ja myslím to koleno co si rozťal, keď sekerku kosil trávu.... a povedala som mu: zatneš si do kolena a aj si zaťal !!!"
Tak ho potom muj starý odviezol na pionéri zošit to koleno na pohotovost ....má tam 2 štichy, ty o tom nevíš ???"

No.... nevedela som, ale mohla som si domyslieť keď sa sám ochotne večer sprchoval...

No ved ona ti dovoli hodit to na papier A možno aj pomôže :-)) Ja by som súhlasil keby mi to niekto chcel hodit do knižky len škoda že už je to tak velľa rokov a vyroky už iba vnukov .-))

Daj mi tvoj mobil do ss..... založíme s.r.o. a zarobíme my - kým to odtiaľto niekto neopíše !!!!!!!!!!!!!!!!!

Ja pisat neviem, ale urcite by sa nasiel niekto kto by s knizkou pomohol. Myslim, ze Hubata (neviem,ake je prave meno)by to, ale zvladla napisat aj sama. Usudzujem podla toho ako tie prihody pise. Ja by som si kupila knizku ako prva.

Veď netreba vydávať knižku, ja vám príhody za 3 € pošlem e-mailom a vy si ich s deťmi budete spoločnými silami ilustrovať.

Vybabreme takto s nakladateľstvom čo by nám zožral euráče aj úspech.

Síce toto sú výroky dospelých, ale "účastníkmi konania" boli aj syn a a dcéra.

Včera si tak sedíme v kuchyni, ja, muž, dcéra s malou, syn.
Debatujeme o všeličom.
muž načal tému :
"......a tú sochu toho na tom koni, že vraj chcú zlikvidovať...neviem si spomenúť na meno" (sklerotik je šťastný človek má všetko, na čo si spomenie-poznamenávam)
Ja: "Koho Štefánika? "
Muž (obrátil oči k nebu, že akú trapošinu som to povedala): "Čoby Štefánika....ten predsa lietal na lietadle a nebehal na koni"
Syn (si už začal robiť srandu) : Že by to bol kráľ Artuš ? "
Dcéra: "Tak to, oci, myslíš, Svätopluka, toho, čo mal prelepené to oko"
Muž : "No hrozné s Vami..... veď to bol Žižka, čo mal to oko previazané"
a ja som to zakončila s týmto:
"No to je fakt "dobréééé" ako všetci ovládame ten zemepis"
a muž so smiechom:
".....nemyslela si- len tak čírou náhodou - dejepis??!!! "

hlavné je že sme všetci "točili" o svojom a o ničom

Cha-cha-chááá ...... dobréééé !!!!

neva..hlavne že ste si zmysluplne pokecali...no ne?..čo za to nedáš?

veď aj ja tak hovorím:
niet nad plodnú a zmysluplnú debatu

Už som to niekde písala, ale neviem kde:
Raz môj syn aj s kamarátom mi vzali z domu gumu do gatí. Zauzlovali ju o našu a susedovu kľučku čo sme bývali naproti sebe, počkali až zhasne svetlo na schodišti a cŕŕŕŕŕn ........ zazvonili.
- "mami tak to si mala vidieť, ako sa ujo Tibor s tatinom preťahovali, napínali svaly, plieskali dverami a súťažili kto je silnejšíííí ........... cha-cha-cha !!!!!"

Dnes mi 6 ročný vnuk vraví :

zlatíčko , chcel by som , aby sme sa my dvaja oženili po hodine som ho za niečo napomínala a vraví " ruším oženenie "

jaj Zituš, to si len o vlások unikla

Ivka ,začal chodiť do školy a neskutočné hlášky má tieto dni

ešteže len hlášky,a nie nadávky
mám suseda, ktorý robí v zahraničí, kde-kade - v Nemecku, v Maďarsku, v Holandsku, v Anglicku, momentálne je v Nórsku
Tvrdí, že čo prvé z jazyka pochytí - sú nadávky - takže vynadať do ... vie v 5 jazykoch

A čo som tým chcela povedať? Deti sú veľmi učenlivé, aj moje zo škôlky doniesli zopár výrazov
u nás nepoužívaných, počujú to, je to pre niečo nové, veľmi ľahko si to zapamätajú, (na rozdiel od užitočných vecí)
ale inštinkt im velí, kedy to majú použiť - v tú najnevhodnejšiu dobu

Keď moja dcéra chodila ešte myslím do škôlky,prišla k nám jedného dňa kamoška na návštevu.Keď zbadala dcéru,hneď sa jej pýta"Jako kotě?" A dcéra pohotovo-"Na kok..ě".Najprv sme pozerali po sebe,ja som mal teda výbuch smiechu na krajíčku,ale skončilo to tak,že sme to odignorovali.

Áno, s tou rýchlosťou pochopenia nových slovíčok u detí súhlasím. Aj naša vtedy trojročná dcéra prišla po dvoch či troch dňoch zo škôlky, sadla si na koberec a rozložila si lego. Skladá si, šomre si čosi popod nos, keď tu zrazu sa jej čosi nepodarilo a uľaví si s perfektnou intonáciou: "Do liti!" a o chvíľu podobne: "Dob.ha!" Síce sme zdúpneli, ale nezareagovali sme a viac to nehovorila. Ale keď neskôr prišla zo škôlky s papierikom "Skontrolujte svojmu dieťaťu vlasy, v škôlke sa objavili vši" a aj sme ich tam v jej po pás dlhých vlasoch našli, manžel do jej denníka (pri slávnostnom zápise novorodeniatok sme pre ňu dostali takú knihu dieťaťa, kam sa mal zapísať dátum narodenia, váha, dátum prvého krôčika, prvého zúbka a tak...), v časti venovanej škôlke dopísal v rubrike "Čo sa dieťa v škôlke naučilo?" "Nadávať!" a v rubrike "Čo dieťa v škôlke získalo?" "Vši!"

Našťastie nás trapasy s nevhodným použitím novonadobudnutej slovnej zásoby obišli, ale bývalá kolegyňa raz spomínala, ako raz šla popri nejakom dome so svojím vtedy asi štvorročným synom, ktorý už ovládal písmenká a kade chodil, tade nahlas čítal. Tak aj teraz slabikoval - celý pyšný, že to vie prečítať, samozrejme nahlas - nasprejovaný nápis na stene): "K.....O.....K....O....T........ K...t!" A zhrozene: "MAMÍÍÍÍÍ!!! Kolegyňa sa potom priznala, že viac ako pohoršené pohľady okoloidúcich ju "dojalo", že ten jej malý syn to slovo aj s jeho významom už poznal.

No my sme zazili vo stvrtok trapas na ihrisku. Matko sa v piesku hral, bol tam aj jeden starsi chlapec a jeden mladsi od Mateja. Ten mladsi stale mraucal a dobiedzal do Matka, nech mu da bager, s ktorym sa hral. Trvalo to dost dlho mozno aj 20 min.. Samozrejme Matko, ktory ma problem velakrat pozicat aj ked sa nehra, tak teraz ho odbijal, ze sa s tym hra a ze mu ho neda. Nakoniec to zavrsil slovickom hajzel. Najprv som si myslela, ze to len ten starsi, ale nakoniec som to zapocula Matka, po upozorneni, ze to nie je pekne, to este zopakoval so smiechom, tak sme sa zobrali a isli samozrejme s placom domov. Manzel mu tam spravil prednasku ze to pekne nebolo a ze sa to nesmie pouzivat, ze sa musi k detom spravat pekne. Toto sa tam nedalo prehliadnut, lebo to pravdepodobne zopakoval po tom velkom. Ale tak som sa hanbila.

mne to veru vtedy zabavne nepripadalo.

Nas Mato ma extra vyvinuty zmysel naucit sa vsetky zle slova, ktore nemoze pouzivat a tym ze mame este doma pubertaka, tak veru mam co robit, aby som tu jeho vyuku obmedzila. Teraz ma asi to obdobie vzdoru. Ked sa mu nevyhovie a ma svoj den, tak sa strasne vie jedovat. Minula mam pocit, ze ma chcel pocastovat nepeknym slovickom : debo (pubertacka skratka od debil), ale kedze ho vzdy opravujeme, ze dievca povie: mam rada, chlapec: mam rad, tak na mna vychrlil : slovicko : DEBA. Trvalo mi teda dost dlho kym som pochopila, co tym chcel povedat. A trosku sa mi ulavilo, ked som nasla na mimibazere nick deba.
Musime si pred nim davat strasne pozor co hovorime ako to hovorime, lebo vsetko opakuje a dost v nevhodnych chvilach.

Niekedy je Mato naozaj strasne protivny a sem-tam sa mi stalo, ked som si s nim nevedala rady, ze som povedala, ze je sa sprava odporne. A vratilo sa mi to ako bumerang. Zase som ho neposluchala a on mi hovori, ruky v bok: "Si odporna...na mna." Ale to na mna tam normalne dodal, trosku oneskorene akoby to chcel zjemnit.