s predstavenými cirkvi máme aj my skúsenosť, aj keď nie práve u nás, ale z dovolenky z grécka:
bývali sme v penzióne, kde býval aj pop. (pop je predstavený pravoslávnej cirkvi, t. j. ako u katolíkov farár. vyznačujú sa dlhým čiernym oblečením, vyššou čiernou hranatou čiapkou a dlhou bradou).
keď náš samko prvý raz zbadal tohto popa, prvé, čo bolo, povedal:
"mami, aha, starý čarodejník." (našťastie, ujo pop nerozumel )

toto aj u nás je pravidelne - samkovi sa ráno nechce ísť do škôlky, tak ma skúša presvedčiť, že nám bude strážiť "chalupu". (síce bývame v byte, ale ten, kto je doma, stráži "chalupu")

Dovolím si pridať jeden príspevok od mojej sestry, mala vtedy asi tri roky, boli sme na chate a čistili sme zemiaky na obed s mamou. Malá sestra prišla k nám a hovorí: " Maminka potjebuje hádík." Nikto nevedel, čo je hádík, tak sa mama spýtala: " Čo je to hádík." A sestra naštvane:" To nie je hádík, ale hádík." Tak sme si lámali hlavu, až nakoniec išla mama pre vandlík a sestra šťastne kričí: "To je hádík." Tak odvtedy vieme, že hádík je vandlík a doteraz si z nej robíme srandu

Presne tak. Cely vikend som pocuvala: Do Prčic! Ale to sa este da, ved Prčice su nazov a aj ja to sem-tam pouzijem, ale odkedy to Mato pocul vonku, tak je to jeho oblubene. Dnes si pred skolkou obhryzal nechty, ked som mu ruku odsunala a upozornila ho na to, tak sa nahneval, bol dost drzi, tak som mu povedala, ze ked je na mna zly moze ist sam. Zrazu sa len postavil, ruky v bok: " Do Prčic!"
Ono je to smiesne ked sa to stane raz, len posledne dni zacina byt riadne vzpurny...dost kopiruje svojho starsieho brata, kt. je prave v puberte.
V piatok poobede sa dohadoval moj 15 r. s Matkom (4 r.). Mato mu protirecil. A Jakub mu hovori: " Musim mi stale protirecit?" a ja nato, ze preco sa cuduje, ked to iste robi stale on mne. A moj starsi synator mi oznamil, ze to je vraj nieco ine. Tak neviem... No proste mam to vesele, jeden v puberte a druhy ho kopiruje.

"Nemaj boj", nika.sum, aspoň nebudeš mať kedy zostarnúť... Kým Ti vyrastie malý na dospelého, dospelý sa možno ovrabčí, a Ty zas budeš mladá babka - pre vnúčatko... a tak dookola... jednoducho stále budeš mať "sedemnásť"...

jezisi, nestras!

Ja som Oliwa...
A kto Ťa straší???!!!
Tomu sa vraví "kolobeh života".
A kto sa bojí, nech nechodí do lesa...

To nebolo v zlom, ale ked sa pri 15 r. spomenu vnucata, tak to trosku este vylaka. To jasne, že na vnucatka sa budem tesit, ale dufam, ze zase ten starsi si este pocka aspon kym ten mladsi dosiahne vek dospelosti. Ten cas tak strasne leti, ze si este nechcem pripustit, ze o par rokov by som mohla byt babkou.
Vam sa nezda, ze ten cas naozaj ide rychlejsie ako v minulosti?

Ja mám niečo také doma /14 r./. Predvčerom sme sa bavili na tému "náš dom" asi v tom zmysle, že mladá "hundrala", že stále sa niečo okolo domu, v dome a na dome robí... Neznáša situácie, keď sa napríklad zobudila a po lešení pred oknom jej izby behali nejakí "pajkovia" - rozumej majstri...V snahe "ukľudniť" ju, že práce ako výmena okien, strechy, zvodov, fasáda - sa robia spravidla raz za život /aspoň u nás určite/ a že keď toho už toľko "vytrpela", garantujem jej, že najbližších 50 rokov už nič také nehrozí... /jedine v prípade živelnej katastrofy, ktorá sa nám aspoň dúfam, bude vyhýbať.../
Na čo dcéra neveriacky pokrútila hlavou a povedala, že už ma vidí, ako hoc aj v 90 budeme s ocinom behať okolo domu a stále niečo vymýšľať...
Na čo som jej povedala, že to určite nie, keďže:
1. nič nenasvedčuje tomu, že by sme sa takého veku dožili...
2. keďže ona bude mať vtedy 64 rokov - ako budúca dôchodkyňa sa možno ešte aj rada vráti na Slovensko /momentálne sa nemôže dočkať, kedy bude môcť odísť do veľkého sveta - v jej ponímaní Anglicka/, a o dom môže prevziať starostlivosť sama, resp. podeliť sa oň s bratom - dôchodcom...

Vtedy sa zháčila a odmietajúc fakt, že aj ona bude raz stará - demonštratívne opustila kuchyňu, čím ukončila našu "debatu"...
Vidno, že je to stále ešte len dieťa... ale veď život ju naučí...
Aj to, že "Panta rei" neznamená len názov jej obľúbeného kníhkupectva, ale aj výrok Platóna, vychádzajúceho z reality...

Oliwa: niečo podobné mám aj ja doma . Šestnáska len potrebuje na šminky, šaty a podobné veci peniaze a je urazená, keď jej poviem, že nič nie je zadarmo. Platiť jej školu, intrák, stravu, dopravu a ešte k tomu jej rozmary - tak to nie. Nuž a tak som zlý otec, lebo ostatné to majú a ona nie.
Povedal som jej, že ak chce niečo na seba, nech si ide zabrigádovať, zarobiť a nech si kúpi, čo chce. Takto by zistila, koľko práce je potrebné na to, aby si kúpila nejaký módny doplnok.
- tak toto potom bol asi približný výraz jej tváre.

Misoft: No to zase pŕŕŕŕ! To by som mojej dcére krivdila...
Jej nároky sú prispôsobené nášmu rodinného rozpočtu... veď preto aj ten dom tak "miluje"... Ale ona by si rada zarobila a išla na brigádu - už dva roky mi kvôli tomu píli uši - trebárs roznášať noviny, ako to vidí chlapcov v našej štvrti... Ale zatiaľ nemá na to vek /na rozdiel od Tvojej /. Vyslovene sa vyjadrila, že chce mať "vlastné" peniaze, a nielen také, ktoré dostane od nás...
Takže zatiaľ si zarába len - hlavou. Jej jediný vlastný príjem je pár eur, ktoré jej pripíše banka 1x ročne za dobré vysvedčenie...

Inak, odmalička som sa snažila viesť svoje deti tak /samozrejme primerane ich veku/, aby si vedeli vážiť hodnotu peňazí - a vynaloženej práce s ňou súvisiacej...

Par minut stara situacia... pre madarsky znalych...

Moja neter 6r. ovlada madarcinu len to, co odpocuje u babky, resp. u ostatnych pribuznych.
Slovo "hullahaz" prelozila... aha, ten dom, co pada ))
Som dostala grc od smiechu )

Pre neznalych madarciny - hullahaz je dom smutku, doslovne prelozeny hulla - mrtvola, haz - dom
ale slovo hullahaz sa da rozdelit aj ako hull - pada, a - (neurcity clen), haz - dom.
Ta mlada je viac mudra, ako sa zda )

My sme mali deda od R. Soboty a tak sme ho brali za socíka so sebou ako prekladateľa na nákupy do Györu. Zaľúbenie som našla v maličkých detských dupačkách pre syna a tak nastúpil dedo čoby tlmočník. Lenže ako sa ukázalo pýtal pánsky oblek na 8 mesiacov a tak sa predavačky v klbku za nami ešte dlho uhihňávali.

Deti ešte nemám ale na niektorých výrokoch som sa fakt pekne povabil ďakujem

Ako tak stojím v dlhočiznej rade v potravinách s tradičnou obsluhou, rozčapia sa dvere a môj syn na celý obchod zahlási:

- "mamíííí .....babka si išla pre lieky do Malacek, máš dať koze vodu, kľúče máš pod kvetináčom ..... a kúpiš mi horalku ????

Tak sme museli zmeniť tajnú úschovňu kľúčov: spod kvetináča sme ich začali dávať do komory na klinec.

Dnes mi bola vnučka pomáhať zbierať orechy. Orech máme tak blízko pri ceste až ho niektorí považujú za obecný, tak sa musím každý rok poponáhľať Naťahovala som sa za nejakými orechmi na koncoch haluzí a malá mi hovorí: Babička, ja by som teraz chcela byť motýlik. Všetky oriešky by som ti podávala. V duchu som sa potešila aká milá a nežná je tá moja vnučka, ďalej som sa snažila zopár tých orechov striasť, ale nedočiahla som. Na to to milé, nežné dievčatko zahlásilo: Hoď do tých orechov kameň nech spadnú, lebo prídu kradoši a tí dočiahnu všetko. Nenechaj im nič

to oliwa:
Aj tie naše, aj tie naše - dostane len toľko, koľko je v momentálnej situácii nutné . Veď ona si časom zvykne a pochopí.

Dúfam, že keď ich raz budeš mať, zaradíš sa medzi nás rodičov - prispievateľov - veteránov a nezostaneš nám nič dlžný... keďže zatiaľ sa bavíš na náš účet, resp. na účet našich detí...

Hi dala som najprv zábavné ale okamžite som sa rozhodla... veď to bola užitočná rada. Predstavte si systém mi to dovolil zmeniť... Mimochodom Tvoja vnučka je nežný motýlik. Prakticky mysliaci samozrejme

Moje dvojičky keď boli malé - no pretože sú dvojičky tak obidvaja nielen jeden - vyslovovali miesto "č" "š" a tak sme my s mužom boli "oško a mamiška".
No a raz som dostala bonbonieru, (bonbony boli plnené vaječným likérom), deti chodili vypytovať sladkosti, a syn tak vykrikoval na celé sídlisko:
Mimiškáááá, daj nám ešte toho vííííineška"

alebo mi tak raz syn pekne:
Mamiška moja, ja ťa tak ľúbim"
no a ja mu na to, že (lebo som vedela,že to nebude len tak) a "Aj ja Teba ....a čože synáčik chceš?"
a on mi na to:
"Hašišské auto"