Kdesi som tu zazrela tému "klimatizácia". Tak som si spomenula na syna, keď mal asi 3 roky a v záhrade sa ma spýtal, že čo robím. Odpovedala som mu, že sadím klematis /plamienok/. A on: Čo mami, klimatizáciu?
Nezdržala som sa smiechu... Niektorí nemajú klimatizáciu ani v byte a my ju máme dokonca v záhrade ... Dúfam, že sa tým stihol niekde pochváliť. V dome ju nemáme dodnes, ale tej v záhrade sa darí /kvitne na fialovo /.

Tak na toto budem reagovat ked som sa ja stazovala ako som pribrala,ze mam velke brucho,moja 5rocna dcerka zahlasila:mami a nemas tam dieta?

... Spomenula som si na asi 4 ročného syna mojej kolegyne, keď sa s ním zastavila od lekárky v práci a on sa ma spýtal, prečo mám také veľké bruško... (bola som v siedmom mesiaci tehotenstva). Keďže som sa práve vrátila z obeda, nič múdrejšieho ma nenapadlo, ako mu povedať, že som spapala veľa polievočky. Kolegyňa, keďže mala "orazený" lístok na obed, išla aj s ním. Po pol hodine sa rozletia dvere a kolegyňa: " Eva, ja Ťa asi zabijem! Jožko nechel jesť polievku, lebo nechce mať také brušisko, ako Ty!" Odvtedy si dávam pozor, čo som ďeťom povedala

To mi pripomenulo môjho syna, s ktorým sme sa doma vždy riadne spisovne rozprávali a nikdy sme nič maznavo nekomolili. Raz sme sa s ním zastavili u otcovej tety (mal asi dva roky) a teta, celá rada, že ho vidí, naňho spustila: "No ahoooj, Ondjejko, ty si uz aje vyjaaastoj, ty môj zjatuckyyy chjapcek..." a podobne. Ondrej chvíľu počúval, potom sa ku mne otočil a pýta sa začudovane: "Maminka, čo tá teta hovolí?"

Lívia(4) bola s babkou pomôcť švagrine ukladať drevo a za odmenu dostala 10,- Sk. Babka: "a ja čo dostanem ja som tiež pomáhala..." Lívia: "Borovičku!"

Moji rodičia mali raz dávno veľmi významnú návštevu. Keď ich odprevádzali k autu, zrazu moja sestra im otvorila kabelu. Našla v nej ohromne peknú detskú štrikovanú baretku a pýta sa:" Teta a toto ste mi nezabudli dať?"
No čo sa dalo robiť, podarovali jej ju. Naši sa skoro pod zem prepadli.

Moje prostoreké dieťa mi na plné ústa "pošepkalo" na svadobnej hostine:
- "povedz mami kuchárkam nech nám zabalia do pohára tento majonézový šalát !!!"

Moja vnučka - 5-ročná - by chcela nové šaty, mamina jej šaty kúpiť nechce a hovorí jej: "Povedz ocinovi,nech Ti aj on niečo kúpi" (nežijú spolu, dcéra s malou býva u nás) a malá na to: "Ocino mi nič nekúpi, on všetko hádže len do automatu"

moja 3,5 ročná vnučka: maminka, kúpiš mi hračku? - Teraz nemôžem, nemám peniažky! Vnučka : nevadí, babka mi to kúpi!

inak trocha . Pre tú Tvoju vnučku to musí byť dosť ťažké mať takého ocina.

Aj u nás je to presne tak,ako by som počula moju vnučku, keď mala asi 2-3 roky, a povedala: "Poviem starkej, ona má veľa "peniažoch".
A s tými šatami to teraz bolo taky-tak no jasné,že sme ich tej našej malej parádnici kúpili.
Veď je naša, no nie ?

Prázdninuje u nás kŕsňa. Večer všetci "lehárime" pri TV, muž si na mňa vykladá nohy a ja protestujem, že ma s tým obťažuje.
A malá sa ma zastáva:
"Krstný, nerooob! Ona je už staráá" ...

Začínam sa báť o budúcnosť.

Dnes v obchode totiž taký 4-5-ročný (?) chlapec tvrdil: "Tatino, ak nebudú v Lidli melóny, všetci umrieme od hladu."

(Tajne dúfam, že tie melóny budú mať vždy )

..dnes som cestovala z mesta..čakala som na autobusovej zastávke, pri nohách škatuľa ako pol sveta..a pristúpilo ku mne malé, počerné, krásne oblečené dievčatko a pýta sa ma..""ty co to más hento?..vravím:..škatuľu s knihami...a ona:..a to co je knihami?...moja, to sú knihy, deti sa z nich v škole učia...
..a malá zlatá, mi na to:..nedala by si mi jednu?..
..vytiahla som z tašky čokoládu a hovorím jej:..maličká, toto sú knihy pre veľkých, tým by si nerozumela, ale maminka ti kúpi takú pre teba, s obrázkami, zatiaľ spapaj túto čokoládku..."...malá sa zvrtla , v ruke čokolínu a hlasom, ako keď v dedine hlásia správy o povodní kričala na svoju mamu:..."a ty mi kedy kúpiš knizkú?"...
( a bola taká rozkošná v tej malej zlosti, že ona nemá knižku, že by som ju aj vystískala, len mi utiekla)

Smiem sa spýtať - to dievčatko patrilo k majoritnej či k minoritnej skupine obyvateľstva?
Lebo to by vysvetľovalo dôvod, že nevedelo, čo sú knihy...

Pepsi, a Ty čo cestuješ so škatuľou /kníh/ po svete?
Čo si sa vydala cez leto po stopách Mateja Hrebendu?

po tyzdni beznadeje so sa nezdrzala.vybuch smiechu vylakal moje spolupacientky.....
dakujem za tento krasny prispevok!!!

..

...to sa vyrobila taká situácia...bola som dnes v TO..a späť som šla cez PE..tam som čakala na autobus domkov, vtom mi volá júpísí, že mi nesie objednané knihy..ja mu vravím, že budem doma až za hodinu, lebo som práve v PE..a on , že akurát tam, do PE, ide, tak že mi to donesie tam...balík asi 15 kg..chápeš to?..

..a to dieťa, bolo krásne, čisté, nádherne oblečené (aj s matkou), romča...

Keby si ho bola uprosila /toho UPC kuriéra/ a hodila naňho také smutné psie očká, mohol Ťa hodiť domov - aj s tým balíkom...

Tiež mám zážitok:
Malá teraz chodí do školky,kde som ešte aj ja chodila, dokonca je tam na stene ešte tablo, tak som jej ukazovala svoju fotku. A ona taká vytešená hovorí učiteľke" "Aj moja starká chodila sem do škôlky....ale už je teraz veľmi stará,chudiatko"

A dnes ráno mi malá hovorí (dcéra chodí do roboty skôr,tak ju ja nosím do školky): "Starká daj mi meter a odmeraj mi horúčku, mám teplé čielko"

Vnuk zase (3 roky) pozerá tiež veľa českých rozprávok, syn ho učil tvary a hovorí mu, že toto je obdlžnik, malý na to : "To neni obdznik,to je obdelnik", syn ho opravil a malý sa nedal : "Ocko,Ty vobec nevies po slovensky"