znovu pridám svoju trošku do mlyna

:
toto prvé súvisí viac s mojím manželom - malý samko mal také obdobie, že mi hovorieval "maminko". síce u nás sa používa oslovenie "maminka" ale "maminko" som už považovala za vplyv nejakej českej rozprávky alebo filmu (nič proti češtine a cudzím jazykom, časom sa mu to zíde). trochu ma to mrzelo a pýtala som sa manžela, či netuší, prečo mi tak hovorí. a on na to: "asi ťa má tak rád ako ivanina svokra ivanku" (zo seriálu panelák). no chlap... zabíjala som pohľadom.
začiatkom mesiaca boli u nás rybárske preteky a manžel ako správny rybár nesmel chýbať. on vstával ešte pred 6.00, my sme ho so samkom (3,5 r) išli pred obedom pešo pozrieť. cestou sme stretli samkovu spolužiačku rebeku.
ja: "samko, aha, tam je rebeka, pozdrav."
samko: "ahoj, rebeka."
rebeka: "ahoj, samko."
prešli sme niekoľko krokov, samko zastal, buchol sa rukou po čele a povedal: "sakra práce, ona sa do mňa asi zamilovala."
boli sme u svorky a už sme odchádzali, lúčila sa s nami, samko už sedel v aute a volal babku, aby išla s nami.
svokra: "samko, nemôžem ísť, musím sa starať o sliepky, kačky."
samko: "kašli na sliepky a kačky a poď s nami."
a posledný zážitok z tohto víkendu:
samko má rád rozprávky. aj také všelijaké alternatívne. zadá tému a ja rozprávam. alebo aj počas rozprávania určí, čo sa stane. niekedy mi už dochádzajú nápady, ale snažím sa. ale tento víkend (boli sme u našich), som sa akosi dobre nevyspala, nemyslelo mi to.
samko: "maminka, rozprávaj mi rozprávku."
ja: "samko, som unavená. nechceš mi ty porozprávať rozprávku?"
samko: "ja to neviem. ty si najmúdrejšia."
som sa pousmiala... budem si to musieť dobre zapamätať. ktovie, čo mi bude hovoriť o 10 rokov.