Robim si papiere v kancelarii, kt. mam pod nasim bytom v panelaku, ked zrazu pocujem buchat moje dieta na dvere. Otvorim a maly v slipoch a na otazku co tu robi: Chcem byt s tebou, lebo tato spi. Na vysvetlenie manzel si isiel k nemu lahnut cca 13.15 ze ho uspi, tak som to vyuzila a isla som robit papierovacky. Ked som s drobcom vysla hore, tato tvrdo spal a obyvacka hore nohami, keby nas vykradli tato by to ani nezaregistroval. Takto to dopadne ked niekto ponocuje celu noc na rybach (mimochodom zase ziadnu nechytil).

U susedov zabíjali prasa a malý Ivko tam pobehoval a dedko sedel na stoličke prizerajúc sa ako ostatní pracujú a Ivko prišiel k dedkovi a pýta sa ho"dedko, pvečo zabívajú to pvasa?" no lebo je už staré, hovoril mu dedko a malý Ivko na to " no, no no dedko,aj ty si staví, aj teba budú zabijat?"

Dúfam, že pri kúpe "sekanej" si nepýta Geoffreyho de Peyraca!
To by asi kričal Žofréé!!!

moja dcera hneď po skončení škôlky skonštatovala , že :
"Ježiši mami ja idem do školy a nemám tašku !!!"
tak sme hneď začiatkom júla museli ísť kúpiť aktovku a odvtedy leží v kúte nepovšimnutá.....
tak sa teším na september

... náš syn ide tiež do školy... tašku sa chystáme ešte len kúpiť, ale vždy pri poznámke, že už ju ideme kúpiť, sa nechápavo na mňa pozrie... takže čo bude u nás od septembra, tak to teda neviem...

možno budeš milo prekvapená. Totiž môjmu synovi kúpil aktovku jeho krstný tiež už júni, lebo sa veľmi tešil do školy. On s tou aktovkou aj spával. 1. septembra (vtedy ešte nebol štátny sviatok) dostali knihy, zošity, ceruzky.... a hneď po príchode domov sa "učil"! 2. septembra som ho budila, že je čas ísť do školy. On mi zahlási - maminka, ja som už v škole bol!. Mám už knihy, ja sa budem učiť doma.

Som si tak spomenula,ako išli moje dvojičky do školy ... prvý deň- to bolo v poriadku sa im páčilo, o.i. dostávali aj lízatká. Na druhý deň - sa dcérka v polovici hodiny postavila s tým, že ona už ide domov,lebo ju to už tam nebaví a syn mi doma vravel, že on už do tej školy nepôjde, lebo im už nedávajú lízatká....a takí boli neskôr aj "super" žiaci- sedeli spolu v jednej lavici síce, ale za ten svet si nevedeli zapamätať,čo majú na domácu úlohu - to museli ísť k spolužiačke do susedného vchodu pre úlohy

Moj starsi ma teraz 15 r. neviem sice kedy sme kupovali prvu tasku, ale pamatam si ako sa tesil do skoly, po prvom tyzdni povedal, ze sa mu v skole nepaci a to som pocuvala celych 9 rokov. Teraz ide do prveho rocniku na strednej skole a ja sa modlim aby sa mu tam konecne pacilo.

Hneď 1. septembra mi syn s hlbokými vráskami na čele rozkázal:

- "mami vypočítaj mi koľko rokov budem ešte do tej školy chodiť !!!!!""

Raz som mala na chalupe na prázdninách 5 detí a tak kým spali som rýchlo upiekla koláč, zakrytý som ho dala vychladnúť na studňu.... reku budú mať na raňajky.

Kým som odskočila na bicykli popolievať babku na cintorín susedove husi sa nejako dostali za bránu a zožrali mi moje tvarohové béleše.

Na chalupu som na hody pozvala rodinu z Bratislavy, keď k stolu oneskorene ako vždy dorazili Miloš a Maťko. K plne naloženým tanierom postavili na stôl 5-litrový zaváraninový pohár a v ňom:
5 slimákov, 2-3 žabky, nejaké húsenice, zopár dážďoviek, nejaké chrobáky, muchy, lienky a zopár listov.
A milo sa prihovorili návšteve:
- "teta pozrite, akú máme krásnu zoologickú..... a tu máme aj cvičených slimákov" .....a ukazovali na predlaktie, kde zanechávali cvičenci slizskú cestičku.

Mali sme doma šteniatko, ktoré sa stále motalo okolo detí a jasné, že ho musel vziať syn keď išiel vyniesť len smeti. O chvíľu zvoní zdola zvonček a počujem plač:
- "....mamiííí, Tina sa mi stratila, všade ju hľadám, nikde nie je, prídi dole !!!!"
Asi 4 hodiny sme hľadali za barákom, v parku, pri ceste, pomáhali susedia ..... no Tiny nikde. Oplakali sme ju, idem pre smeťový kýbel a za ním sedela a triasla sa od zimy naša maličká Tinuška .......

Neviem, možno som tu to už aj spomínala, ako sme sa doma učili, opakovali, a stále dookola a už ich to nebavilo a ja im hovorím:
"No.... v prvom rade si uvedomte, že sa učíte sami pre seba, nie pre mňa, alebo ocina" a syn-asi druhák na ZŠ- do toho zahlásil:
"....ale nám to stačí"

keďže som nenašla tému, čo povedali dospelí, tak to vložím sem, lebo mi to pripadalo, ako výrok dieťaťa.
Manželia boli kupovať malé prasiatko do chovu a prišli k chovateľovi, ktorí chcel "prezentovať" prasiatka, tak im nalial do hranta papanicu. Manžel hovoril, že kúpime to, čo prvé utekalo k hrantu a chutne žerie. Manželka protestovala, "tak to nie, veď to by nás vyžralo"...je to skutočný príbeh

A boli to naozaj prasiatka, alebo budúci poslanci?

Moja dcéra bola asi štvrtáčka a ku koncu roka mali z prírodevedy opakovať celý polrok a mali písať písomku. Dcéra ma pýtala, že až ju vyskúšam. Keď som ju skúšala, zistila som, že sa pravdepodobne nič neučila a aj som jej to povedala, že veď nič nevie, prečo ma pýta skúšať. Ona na to: Hádam si nemyslíš, že budem zabíjať čas učením.
Našťastie z toho vyrástla a učí sa výborne.

Náhodou som toto našla a náhodou som si spomenula.

Pred 35 rokmi som bola tehotná s druhým synom, a môj 4 ročný dovtedy jedináčik, sa so záujmom pozeral na moje bruško a hovorí mi:
Mami, kedy to už konečne vypľuješ?

A teraz niečo bolestivé:
Miloš s Maťkom si za malé bicyklíky priviazali špagátom škrandlice (záhoráci vjedzá co to je a pre tých druhých: = prázdne konzervy od paštét) .......a súťažili komu to robí väčší randál.

Lenže Miloš zabudol že chodník sa zatáča smerom k farárovmu plotu obhádzaného brizolitom. Ako sa tak obzeral za škrandlicami do krvi si oškrel hánky na rukách. To bolo plačúúúúú, ale aj po rokoch uznávam že ho to muselo strašne bolieť.

Kolko maju teraz Milos s Matkom? to boli cisla

Nas Kubko ked mal asi tak tri, strasne sa bal aby mu netiekla krv. Raz si tiez na bicykli odrel ruku a krici s placom: Krvacanie tecie, krvacanie tecie...
Ked bol trosicku starsi a odrel si kolena, nemali sme poruke dezinfekciu a mal to dost skarede oskrete, tak sme zobrali slivovicu a tym sme mu to vycistili (chuda, ale naozaj sa to rychlo zahojilo) a odvtedy ked zacitil len pach slivovice, tak utekal, no dufam, ze mu to zostane aj v dospelosti.