A ešte ma jedno napadlo. Keď som bola malá, začala som zle vidieť a tak ma mamina zobrala k očnej. Pani doktorka ma prehliadla a mamine povedala, že mi našla na oku vadu a tak budem musieť nosiť okuliare. Keď sme prišli domov, chcela som sa pochváliť a tak som zahlásila: "Budem nosiť okuliare, lebo mám v očku vaňu" :-)

môj bráškko zasa neľúbil žltý hrášok = kukuricu.

... my máme tiež "svoje" názvy :

grapefruit - gejfrút
španielske vtáčky - španielske táčky
brokolica - brokovnica
dukátové buchtičky - také malé kocky s bielou omáčkou...

... a tak

.... a moja dcéra, keď bola malá tak kukuricu volala "zlaté zuby"

Naša akčná vnučka (6 r.)zase "perlila", s manželom sme sa nejak nepohodli,nie nepovadili sme sa,len sme po sebe zazerali, tejto našej malej aktivistke nič neujde, ja som sa zdúvala v spálni a manžel v kuchyni...
Najprv prišla za mnou (starký je asi jej väčší miláčik,som tak potom usúdila) lebo mi hovorí:
"Starká, ale to nemôžeš byť taká na starkého....veď je to Tvoj manžel"
a potom prišla za mužom a hovorí:
"Starký, už nebuď smutný, už som si to so starkou vybavila"

Dnes som Matka (4r.) rano presviedcala o tom, ze potrebujem aby isiel skusit vykonat velku potrebu, lebo som potrebovala vzorku na vysetrenie, trosku sme sa dohadovali a medzi inym mi zahlasil: Musis si namyslat stale hovadiny?
Ked som rozmyslala, ci ho dam do skolky, tak mi oznamil, ze on ostane doma, ja mozem ist do kancelarie, on sa o seba postara, nebude nikomu otvarat dvere, pusti si TV a DVD.

My sme mali takýto jedálny lístok:

mäsové buchty = fašírky
mäso s pedálom = kuracie stehno
cevlená povljevka so slízikmi = paradajková polievka
vôňa domova = palacinky
biela povljevka = zemiaková so smotanou

ešte...
kuracie, morčacie prsia = biele mäso
voda = grlo (ešte úplne malý, ale dodnes neviem, odkiaľ to vzal)
klobása - čip čip masko

nas Matko vola kysnuty makovy, orechovy kolac - buchtovy kolac

Naše deti hovorili:
jaňarky - raňajky
kledničky - knedličky
kojban - kombajn

Dcéra čítala v škole:
"O múdrom klárovi a jeho potkanoch"
čo malo pôvodne byť :
"O múdrom kráľovi a jeho poddaných"

a už som tu asi spomínala ako moje dvojičky chodili do školy a keď sa učili zo šlabikára slovo na "I" - indián tak to prečítala dcéra,že "Vinetúúúúú", a keď sa učili slovo na "M" misa, tak sa ich pýtam mi-sa -čo je dokopy a syn hovorí že "tanier" (mimochodom dcéra mu to isté našepkávala)

A o výrokoch dospelých sa tu tiež môže písať ??

tak to ja kedysi keď som mala 19 r. (veď to som vlastne ešte bola také decko, no nie ?)som pracovala s jednou kolegyňou čo sa volala Klára. a tak ju všetci volali Klárika, iba ja som si to furt prekotila ale nie nárokom, aby ste vedeli, tak mi to šlo samé od seba .
Keď som jej išla čosi vravieť tak som sa jej prihovárala:
"Králika, prosím ťa....atď" ona naštvatá ak sto čertov (oprávnene): "Ja nie som žiadna Králika, ale Klárika"
a ja jej na to: "Jóooooj, prepáč Králika"

a hoci som sa snažila si dávať pozor, i tak sa mi to ešte zopárkrát tak "podarilo"

Môj synovec mal 4 roky a nevedel povedat r.Bol u nas na prazdninach a starka sa s tym nevedela zmierit ze taky velky chlapec...Raz ho cvicila a hovori mu:Jurko-dvere a on-dveje,nie Jurko dvere a on po par razoch opakovania rozhodi rukami a povie-ved vam hovoim ze dveje!

Dcéra keď bola malá chcela na obed mäsko, ryžu a ko..tík.

Degan, prosím Teba, a to tretie to bolo čo? Príloha???
A to jedlo bolo pôvodne varené pre koho? Len pre dospelých nad 18 rokov?
A podávané po 22 hodine?
Alebo som zle prečítala...

Moje deti, keď boli malé a učili sa rozprávať, v prípade smädu pýtali:
dcéra: "hapita" - t.j. napiť sa
syn: "ťan-dú" - t.j. čaj, džús
A to ich, prosím pekne, jedna mater mala...

Keď sme čakali prírastok do rodiny, dcérka chodila do škôlky.
V škôlke bolo dievčatko, ktorého stará mama bola zároveň učiteľkou v tej škôlke. A aj oni čakali prírastok. Samozrejme sa učiteľky medzi sebou o tom bavili, a naše malé si odovzdávali navzájom odpočuté informácie /uši ako radary/. Jedného dňa ma dcérka, keď som po ňu prišla, ustarostená privítala otázkou:
"Mami, a Ty si už bola na Soni?"
V prvej sekunde som nechápala, že akú Soňu má na mysli, no ako vzápätí vysvitlo, mala na mysli "sono"...
Lebo aj Katkina mamička bude mať bábätko a ona už na "soni" bola...
Tomu hovorím "zdravotná starostlivosť"...
Mimochodom, obom sa nám narodili chlapci, a nezávisle od seba sme im dali rovnaké mená... Ani jednej z nás sa nenarodila Soňa...

To prvé je ako nejaký indiánsky jazyk, to druhé - jasná čínština .
Jedna mater možno, ale.........

Ale, no, "Mišo", aby si si tak nerýpol, to by sa Ti asi vred na jazyku vyhodil, že?
Jasnačka, že deti sú naše "spoločnové" /moje a manželove, ani podoba sa nedá odškriepiť, všetci sa nás pýtali - hlavne, keď boli malé, či sme ich robili cez kopirák.../. A čo Ty? Spávaš kľudne? Veď vieš, ako sa hovorí - matka je vždy istá...

nas Mato tiez hovori kojban, kecup bol cekup, ale to uz len sem-tam.

Malý 3-ročný vnuk nehovorí ešte "r", včera večer som mu vravela:
"No, Duško, Ty si už unavený pravda ? a chceš spinkať"
a on na to:
"Nieee, stalka, ja som len tlápny"