Cez prázdniny som dcére /ťažkých 14 r./ kázala niečo urobiť v dome, že ja zatiaľ spravím niečo v záhrade - tú ona nemusí... Viac-menej pre seba som skonštatovala, ako je to fajn, keď v čase hospodárskej krízy máme nejaký úžitok aj z úrody - nielen finančný, ale človek to nemusí všetko škrečkovať z obchodu či tržnice - ideme do záhrady a máme nakúpené...
Na čo si moja dcéra neodpustila hlbokú filozofickú myšlienku -"A čo ja z toho mám, keď sa mám furt rovnako - či je kríza alebo nie je..."


Po dlhšom čase sme boli na dovolenke - a na túre, vracajúc sa z hrebeňovky nás v sedle na rázcestí, čakala dcéra, /lebo išla v predstihu/ so slovami: Mami, neobzeraj sa, tam je Laco Lučenič! Načo sa muž so synom samozrejme obrátili patričným smerom s otázkou: Kdééé? Laca by bol zbadal aj slepý, lebo mal červenú vetrovku...

Tak som jej povedala: vidíš, ako sa máš dobre, keď máš takú istú dovolenku ako exporotca Superstar???



Nechcite vidieť ten pohľad...