Mám 3-ročného a 15-mesačného vnuka. Ten starší prišiel do doby, keď nám už tečú nervy, lebo z jednej otázky ,,Prečo?" je celý dialóg. Aj keď ešte nevie povedať r.
,,Stauká, ty máš byt na pízemí. /prízemí/A pečo máš byt na pízemí? Lebo sme ho tu kúpili. A pečo ste kúpili byt na pízemí? Lebo iný nebol voľný. A pečo nebol iný voľný? Lebo si ho kúpil niekto iný. A pečo si ho kúpil niekto iný? Už dochádzajú argumenty, tak poviem, že neviem. A pečo nevieš? Lebo. A pečo lebo?"
Alebo boli sme vonku na prechádzke a boli po daždi mláky, vravím mu, nechoď do vody, budeš mať mokré topánky. On sa však naštartoval a naschvál prebehol cez tú mláku. A potom sa ma opýta:,,Pečo som išiel do vody?" Je z neho taký malý lichotník:,,Stauká, aké máš pekné tuičko." Alebo máme pred vchodom pekné kvietky: Stauká, aké máš pekné kvietky." Už sa teším na hlášky aj toho menšieho, je to zážitok.