dlhšie som sem nič nepridala, tak sem dám dve "mozgové" príhody a jednu zo včera.
1. Samko (takmer 5,5 r) mi vysvetľuje v kuchyni: "Mami, ja som maličký a tak mám takýto malý mozog," názorne mi ukazuje rukami a pokračuje, "Keď budem veľký, budem mať takýto veľký mozog." A znovu ukazuje rukami ako sa mu zväčší. "Ale teraz, keď som maličký a mám malý mozog, nemôžeš predsa odo mňa chcieť, aby som si všetko pamätal."
2. Samko má zväčšené nosné mandle. Krčný navrhol nemocnicu a ich vybratie, ale jeho detský lekár zatiaľ nerieši, lebo nebýva až tak často chorý. Keď sme ho viezli k svokre (mal ešte ostať doma pár dní, kým my sme s manželom chodili do práce), tak som manželovi vysvetľovala celú tú situáciu s mandľami a ich prípadným vybratím. Samozrejme, len čo som spomenula slovo "nemocnica" a "vybratie mandlí", Samko sa hneď začal rozčuľovať: "Čooo? Do nemocnice? A to chcete, aby mi poškodili črevá?" nevedel, kde sú nosné mandle.

Tak som mu vysvetlila, že ich má v nose, nie v brušku. A hneď otočil - "Tak chcete, aby mi poškodili mozog? A viete, čo sa stane? Potom si nebudem nič pamätať. A ani vás nespoznám." my sme s manželom "mreli" od smiechu.
3. Zo včera - Samko dostal nové korčule, tak sme ich boli vyskúšať na zamrznuté jazero. Dopadlo to tak, ako to prvý raz na korčuliach dopadne - viac padal, ako sa korčuľoval, ale ku koncu sa mu darilo aspoň stáť bez toho, aby spadol a občas sa aj trošku posunul po ľade bez pádu. Okrem nás tam bola ešte jedna mamička s dcérkou, možno o trošku staršou, ako Samko. Samkovi sa asi páčila, tak sa hneď pýtal, ako sa volá a už chcel, aby sa s ním držala za ruku, že on sa bude korčuľovať s ňou a ja s jej maminou a ku koncu, keď už sa zberali (a aj my) domov, tak stále na ňu vykrikoval, nech príde k nemu, že jej dá pusinku. Večer, keď už sme boli doma, mi hovorí: "Maminka, medzi nami dvoma (ním a tým dievčatkom) asi zažal plamienok lásky."