Sestrine vnučky bývajú hneď oproti v činžiaku. Vidia si z okien do okien, kývajú si z balkónov, u babky sú nasáčkované večne ale neboli u nej na prázdninách. Tak oficiálne s batôžkami a bez maminy. Vyjednali, že k nej na tie prázdniny pôjdu a mamina bude chodiť do roboty. Sestra robí prevádzkarku v reštaurácii a musela aj milé vnučky zobrať so sebou. Drobcom sa páčilo len chvíľu a už aj vymýšľal a stále chceli aby sa babka s nimi hrala. Tá štvorročná pýtala mrkvu tak sestra požiadala kuchárku aby jej ju očistila. Malá chrúmala mrkvu, zlostne gánila a hundrala si: Takto som si to nepredstavovala. Keď už si nás babka zobrala na prázdniny mala by robiť čo my chceme. Ale ona nie, ona ešte aj tú mmmrkvu dá opucovať kuchárke. Babka má šššťastie, že ma nepočuje.

Keď mala dcérenka asi 5 rokov, sedela raz na záchode, kakala a pritom pískala na zobcovej flaute. Na moje protesty odpovedala:
- To je proti zákonu, alebo čo?

Úžasné, ako si deti vedia všetko vysvetliť po svojom...
V sobotu sme obedovali a keďže všetko iné ju viac zaujímalo ako obed, vravím jej: V pondelok už ideš do škôlky! Musíš všetko popapať, aby si bola veľká a aby ťa v škôlke chlapci nebili. Malá sa na mňa chápavo pozrie a vraví: ... aby som bola silná a aby som ich mohla zbiť ja?

Ku mne prišla dcéra a začala vykrikovať: " ja už je mám, ja už ju mám". Keď som sa jej spýtala čo má tak mi odpovedala: " na predsa pubertu"

My sme ju doma s takou radosťou neočakávali, a predsa prišla...
Momentálne mám pocit, akoby dcéru už opúšťala /možno je to len očný klam/.
Mám krátky čas na zotavenie, lebo na rade je syn... Situáciu by som charakterizovala ako ticho pred búrkou...

Inak minule som sa rozprávala so susedou, ktorá tento stav ohrozenia absolvovala 3x, keďže má tri deti. Poslednýkrát to vyriešila šalamúnsky, lebo ako povedala - nás dcérina puberta obišla. Poslala ju totiž na rok do Ameriky /dcéru, nie pubertu /, a tak ak to s ňou mlátilo, užili si to jej "adoptívni rodičia", u ktorých pobudla... Tiež riešenie... Poslať dieťa za oceán, a keď sa vráti, je pravdepodobnosť, že už bude z najhoršieho vonku /teda vlastne nie ono, ale Vy/.

Naša čerstvo päťročná sa už tiež teší na pubertu, lebo to už bude veľká a potom už bude môcť nosiť klepkáče /topánky na vysokom podpätku/ Zatiaľ len obdivne pozerá na svoju štrnásťročnú sestru ktorá sa v takých klepkáčoch práve učí chodiť. Chodiť v tom nevie ale klepoce ostošesť a preto malá asi nazvala tento typ topánok práve klepkáčmi.

štyri a polročná Barborka ráno zahlásila: nejdem do škôlky bodka com!

Včera náš čerstvý druháčik po prečítaní čítanky a výzve manžela, aby mu porozprával o čom čítal, pregúlil očami a snažil sa porozprávať o čom bol článok... tak začal, manžel mu čosi do toho pripoviedkoval, školák skončil a zahlásil : "no a čo si si oco myslel?"
Teraz to už nie je také vtipné, ale ja som sa skoro od smiechu porezala nožom....

Ach, puberta..

Syn včera v škole na otázku profesorky, prečo nemá správny zošit, odpovedal, že maminka nemá teraz veľa peňazí a preto si ho nemôže kúpiť. Tá si šla hneď sťažovať triednej, tak čakám predvolanie do školy - ale neviem, či za to, že je mladý drzý, alebo na preskúmanie našej sociálnej situácie!

A dcérka na počiatku puberty - doteraz ju bol problém donútiť, aby sa učesala, tak teraz trávi hodiny česaním a hodiny pozeraním sa do zrkadla a každej odrazovej plochy. Včera mi hovorila: už si kúpila tie pásiky? (na čistenie čiernych bodiek na pleti) Lebo ja som už ZÚFALÁ!

Witch, nechcem Ťa strašiť, ale podľa toho čo píšeš Ti ešte nevznikol nárok na zúfanie ... Určite bude aj horšie...
Rada: ak Vám to priestorové a finančné možnosti dovolia, spravte dcére /deťom/ vlastnú kúpeľňu - predídeš tak predčasným šedinám z dôvodu ranných stresov ... /to bol fór, ale kto má tú možnosť, musí to byť žúžo, to je také moje malé "modré z neba".../ ale naša teen asi skôr dospeje, kým sa nám ten sen podarí zrealizovať ...

A k tomu zošitu - minulý týždeň do predajne ŠEVT-u vošiel "zúfalý" otec so synom /cca 15-16 r./ kúpiť zošity A4 60 listové linajkové, lebo vraj už nikde také nemajú. Nemali ani tam... Otec bol bezradný tak som sa ho snažila nasmerovať do neďalekého TESCA, kde som deň predtým videla celé stohy zošitov. Boli vraj všetky vypredané... Na otcovu otázku, čo si syn vezme na druhý deň do školy, mu ten s kľudom Angličana odpovedal: Je tam toho, tak nebudem mať zošity! Nema problema...

P.S.: No neviem teda, ale... Chlapec v jeho veku mohol mať pár ks kúpených v predstihu /aj bez otca/, veď nešiel do školy prvýkrát... Iba ak by to bolo z dôvodu finančnej tiesne...

Osobne nemám rada tie stresy začiatkom septembra , a tak sa snažíme školské veci kupovať koncom augusta - keď ešte nie sú davy medzi regálmi ani pri pokladniach, je veľký výber a dobré ceny...

[QUOTE=Oliwa;1849069]Witch, nechcem Ťa strašiť, ale podľa toho čo píšeš Ti ešte nevznikol nárok na zúfanie ... Určite bude aj horšie...

ó nie, nie som zúfalá, zle som to napísala, DCÉRA už je zúfalá z čiernych bodiek a z toho, že som pásiky promptne nekúpila.. Ja ohľadne syna sa už nestresujem, robila som, čo som mohla, teraz je to na ňom. Pomôcky si kupuje už niekoľko rokov sám, len použil výhovorku, ktorá ma na jednu stranu pobavila, na jednu stranu som sa zhrozila, čo si profesorka pomyslí, keď ho zoberie vážne. Syn nemá s ničím problém, občas s ním majú problém iní . Ale to nie je puberta, to má po tatínkovi. Majú tendenciu hovoriť ľuďom, čo si o nich naozaj myslia, ale syn si ešte občas neuvedomuje, aké to bude mať následky. Inak z neho rastie pracovitý človek so srdcom na pravom mieste.

Z dcérky som teraz trochu prekvapená, aké zmeny a ako rýchlo. Je pravda, že pred zrkadlom je niekedy tlačenica, ale já sa domalujem a dočešiem v aute. (Som spolujazdec!)

Som sa pobavila... čaro nechceného... pracovitý človek so srdom na pravom mieste... a aj s tým spolujazdcom - tiež na pravom mieste, hihi...! Hlavne, že nie si zúfalá Ty... Pekný deň, witch!

Ďakujem, Oliw, aj Tebe!

tak toto sa mne stat nemohlo-ja som si vzdy nakupila tooooolko zositov,ze som mala uplne plnu skrinku roznych typov a vytahovala som si cely rok.
priznam sa,ze hoci som uz zo skoly veeeeeelmi dlho vonku,len pred nedavnom som minula svoj posledny slovnicek zo svojich zasob.....
nasi mali z toho zazitok.
ja tiez...

No ja toho otca uplne chapem. Ja mam 16 rocneho pubertaka. Kazdy jeden rok som kupovala zosity v predstihu, mali sme tiez vzdy zasoby. Tento rok som si myslela ku koncu prazdnin, ze este zasoby mame. Mylila som sa a moj synator si spomenul samozrejme na poslednu chvilu, chcel si ich ist kupit rano, ale "chudacik" zacal ho boliet krk a koleno, tak rano nestihal. Ked som mu povedala, nech mi napise na listok kolko a ake treba kupit, ze idem nakupovat na druhy den do Tesco, vecer "nestihal" a cez den mi volala a zacal diktovat. Nemohla som si pisat, tak som povedala, ze nech posle SMS, este sa rozculoval....no slak ma ide z neho trafit.

Mali sme so synom reč, čo nové v škole a tak... Majú urobiť "projekt" o číslach /za našich čias to boli obyčajné domáce úlohy /. Rozoberali sme, v ktorých oblastiach života sa s číslami stretávame... Keď prišla reč na peniaze, zaplietol sa mu jazyk a namiesto "aká je hlavná úloha bankára" sa spýtal aká je hlavná úloha "brankára". Asi preto, že chvíľu predtým sme sa bavili o hokeji... Odpoveď znela: chytať góly.

Potom zrazu prešiel od peňazí ku komunizmu - akože vtedy by stratili svoju funkciu a vzápätí chcel vedieť meno nejakého komunistu. Kým mi preblesklo hlavou, či spomenúť Marxa alebo Engelsa /čo sa mi zdalo jeho veku veľmi vzdialené a zbytočné/, prekvapil ma otázkou, či bol "Korbáčov" dobrý komunista alebo zlý. Vôbec som netušila, že to meno "pozná". Vysvetľujte dieťaťu v piatok večer o pol jedenástej v posteli, aký bol Gorbačov komunista! V snahe urýchliť koniec tejto svetonázorovej debaty som povedala, že to bol taký polovičný komunista - reformátor! Čo môj malý zabil otázkou: myslíš falzifikát?!

Toto mi pripomenulo dcérin nedávny komunistický komentár. Intenzívne sa skúmala v zrkadle a skonštatovala:
"Sakra, už si musím vytrhať obočie, šak ho mám jak Brežnev..."

posledné synové perličky - náš Samko už má 5 :-)

Každý deň cestou zo škôlky sa ho pýtam, čo mali na obed, koľko toho zjedol, či mu chutilo a tak. Samko veľmi zeleninu nemusí, najmä hrach a kukuricu - neviem, čo mu urobili :-). A tak, jedného dňa sme viedli takýto rozhovor:
Ja: "Samko, čo ste mali na obed."
Samko: "Ryžu s kukuricou."
Ja: "Aj si ju jedol? Kukuricu?"
Samko: "A čo som ja sliepka?"

2. zážitok - Samko by už chcel súrodenca. Nedávno bol na niekoľko dní u svokry a tá sa ho medzi rečami tiež pýtala na súrodenca, či náhodou nečakáme bábätko. A Samko sa jej zdôveril, že je na mňa naštvaný, lebo nechcem bábätko. Keď som sa ho na to pýtala, ako na to prišiel, že nechcem bábätko, tak mi povedal, že preto ho nechcem, lebo ho nemám v brušku. :-)

a ešte jeden o bábätku - svokra radila Samkovi, nech napíše Ježiškovi, že chce súrodenca. Samko jej smutne odpovedal: "To sa mi nesplní, Ježiško detičky nenosí, iba hračky."

Vnúčik je prakticky založený.