ZEvina Všetko, čo poviete deťom, použijú voči vám! Moja 4 ročná vnučka mi strašne chcela pomáhať v záhrade. Ja - nerozháňaj sa tak s tou motykou, lebo sa s ňou udrieš! Ani nestihla dopovedať ale nie, bakba.... udrela s ňou mňa! No čo som ti hovorila! Zvýšila som na ňu hlas. Vnučka sa na mňa pozrie prísnym pohľadom: Babka, doteraz si bola aká dobrá a teraz si už zlá! Ja som zlá? Veď ty si ma udrela! Ale ja som ťa nechcela udrieť a ty kričať chceš!
Teš sa, kým Ti pomáha! Toto mi je celkom povedomé... Aj moja dcéra, keď bola malá, mala vlastné hrabličky, motyčku, krhličku... Keď mala asi 2 roky a sadili sme zemiaky, pobehovala po záhrade od jedného k druhému, až sa jej hlava natriasala a núkala sa: módžem, nemódžem, pomódžem! Veľmi ju bavilo hádzať zemiaky do jamiek. Keď mala 4, dožadovala sa vlastnej záhradky /už som tu niekde spomínala/. Dnes má 14 a záhrade sa vyhýba širokým oblúkom. Keď ju pošlem po petržlenovú vňať, tvári sa, že nevie, ako vyzerá... Ešte tak obrať jahody či maliny, to nie je problém. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať ďalej...