Oliwa Dnes mal príbeh o mojom malom "faraónovi" pokračovanie a náš dialóg pokračoval:
- Mamíí, predstav si, pokúšal som sa dostavať tie pyramídy a z ničoho nič mi prišla správa, že faraón po dlhom a "úspešnom" živote zomrel...
/zrejme sa mu minuli životy...
/.
- A s kým si ich staval? No vieš, pár verných mi zostalo... A už asi aj viem, prečo ma tí ostatní opustili...
- Áno, a prečo?
- No vieš, zbúral som im obydlia.
- A prečo, prosím Ťa?
- Lebo som chcel postaviť veľké chrámy a mal som málo miesta... priznal s dávkou sebareflexie môj Egypťan.
- A vieš čo, aj žena sa mi vrátila, ale načo mi je teraz, keď som mŕtvy?
- Asi Ti prišla na pohreb...
nezdržala som sa, lebo od smiechu som bola takmer mŕtva ja...
Staroveký Egypt dnes - do tretice:
Syn mi chcel ukázať, ako pokročil v naštudovaní PC hry... Z vtáčej perspektívy mi ukázal nedokončené pyramídy /mal z nich chudák len základy/ a hovorí:
- Pozri, tu som vybudoval infraštuktúru, tu sú domy pre šľachtu...
- Ty staviaš domy pre šľachtu? Prečo si ich nepostaví sama?
- To vieš, musím sa o ňu starať... Bývanie zdarma a tak...
- A prečo to robíš?
- No vieš, keby vypukla vojna, aby som mal koho za seba postaviť na čelo vojsk...
Zrazu bolo vidieť, ako sa po faraónových záhradách pohybuje postava v bielom... Syn nadšene zvolal:
- Pozri mami, tam je jeden z mojich poddaných! O chvíľu sklamane: To je moja žena!
- A ako si k nej prišiel?
- Ále prosím Ťa, ani sa nepýtaj... tú mi vybrali... takú škratu!
Začala som sa smiať a malý hovorí:
- Mami, trochu úcty k zosnulému!!!
Jeho poznámka mala samozrejme opačný účinok...
Na scéne sa objavili dvaja poddaní s nosidlami a na nich postava faraóna.
Syn si povzdychol:
- Neviem, načo ma stále prevlákajú z miesta na miesto, keď som už mŕtvy...
- No asi preto, že Ťa nemajú kde pochovať, keď si nedostaval ani jednu hrobku...
V záhlaví monitora svietil oznam: Faraón zomrel prirodzenou smrťou po dlhom a úspešnom živote...
Môj syn ten názor nezdieľal.
- Mami, už viem, čo som mal urobiť, aby som bol úspešný a bohatý.
- Áno, a čo?
- Zvýšiť dane!!!
Ako keby som počula Mikloša.....
- Lenže keď som na to prišiel, už som nemal komu, tých pár poddaných, čo mi zostalo, by ma z biedy aj tak nevytrhlo. Ale nemysli si, že som bol až taký zlý panovník, vieš prečo som im búral tie obydlia?
- ???
- Lebo ich stavali bez môjho súhlasu! A hocikde, kde sa im zachcelo! Ako sa tomu hovorí - stavebné povolenie?
Musela som v duchu uznať, že keby mal môj syn zákonodárnú moc, čierne stavby by boli u nás neznámym pojmom a hacienda typu Cyril Talapka by bola dávno zrovnaná so zemou...
Dospela som k záveru, že nie je hra, ako hra...