A hneď ma napadol ďalší výrok: Švagor naučil syna meno a adresu, (keby sa stratil, aby vedel kto je a kde býva).
Keď k nám prišli návštevu, pýtam sa ho : A ako sa ty voláš?
A on jedným dychom: "Misko ........., Nita *****yna " (Nitra Klokočina)

Ospravedlnujem sa za výraz, aj tak mi to vvhviezdickovalo ale asi viete: Nita K o k o t y n a - Nitra Klokočina

No bratrancovej dcéry keď sme sa pýtali kde býva, tak odpovedala, že doma.

Moja dcérka mala byť zaočkovaná a večer pred tým ma zavolala k sebe do izby,kde sa ma na pokraji plaču opýtala:však mi tú injekciu nepichnú do očka?!

Keď sme dnes ráno išli do škôlky vravím mojej 3-ročnej dcérke: Nechoď po tráve, je ešte mokrá, budeš mať mokré ponožky a bude ti zima na nožičky (mala obuté sandálky). Dcérka sa pozrela na nohy a začala plakať. Keď som sa spýtala, prečo plače, vraví: Mne je zima na ponožky.

Nedá mi nepridať niečo od sestriných detičiek, hoci bolo toho strašne veľa napadá ma teraz toto:
Synovec ked ho očkovali do nožičky po celý deň strašne kríval, chúďa vláčil nožicku za sebou / iste ho aj bolela/ ale on si myslel že mu pani doktorka tu ihlu nechala v nožičke. Keď mu sestra odlepila ten leukoplast a videl že tam nič nemá hneď ho to krívanie prešlo.

Neter má 2 roky a má strašne rada sušené hroznienka . Keďže len začína pekne hovoriť slovíčko hrozienko vyslovuje tak huhňavo že povie hovienko.
Nedá sa pritom nesmiať

dialog babky s vnúčikom, zachytený kedysi pri čakaní na autobus v seredi..."babíííí, čo je to tam hore?", ...tryskáč, zlato moje...a prečo tryskáč? lebo tríska o zem?"

..moj syn - btw jedinecny spekulant - po poslednej DiTePer-ke v 6.r.- ockovacej latke - krival - tahal za sebou nozku, pretoze pocul pani dr. ako hovori ze tento predny stehenny sval ho bude boliet. Samozrejme jeho to zacalo boliet uz hned ako sme vysli von z cakarne (prec z dohladu jeho spoluziaciek) a tatko ho musel vziat na ruky. Cely den sme ho vsetci pravdaze lutovali, az do chvile, ked som si vecer uvedomila ze on vlastne taha za sebou tu druhu nozku

Mamička s dieťaťom asi 4-ročné/ v čakárni u lekára:
-Mami, koľko je hodín?
- Osem preč.
A dieťa začudovane:
- A kde preč?

Raz keď môj otec postrekoval vinohrad, mal na chrbáte pripevnenú fľašu s postrekom (vyzeral ako potápač s kyslíkovou fľašou). Vnučka reagovala: Jééj, deduško, ty vyzeráš ako podvodník.

Telefonovala som s malým bratancom (má 6 rokov), ale stále je veľký nezbedník. Nemohol ísť s kamarátmi zo škôlky na kúpalisko, tak mu tatino kúpil nafukovací bazén, nové šľapky do vody,.... a hovorí mi do fonu: "pozri, mám nové šľapky" a to nemáme videotelefón.....

Zaviedli nám telefónnu linku. (V tom čase na dedine ešte rarita). Učím môjho 7 ročného syna, ako má telefonovať. Vytočí kamarátove číslo a pekne opakuje, ako som ho učila: Dobrý deň teta, tu je... pekne sa predstaví... dáte mi prosím Vás Martina k telefónu. Chvíľu rozpačito počúva, povie ďakujem a položí. Čo je? pýtam sa. - Nie je doma. Mami, ja som blbec! Spýtavo sa na neho pozerám. Prečo, veď si to pekne povedal. - Áno, lenže to nebola teta, ale ujo! Už mi radšej nehovor, čo mám povedať.

Moja dcéra, mala vtedy 7 rokov, išli sme zo školy domov a ona celú cestu mlčala. Zrazu si vzdychla a povedala: vieš mami, rozmýšľala som, že keby som si mala vybrať medzi tebou a koňom, tak si vyberiem teba.
( Kikuška od malička miluje kone a psy, takže toto som brala ako veľké vyznanie lásky). Predsa mi to len nedalo a spýtala som sa, prečo si vybrala mňa a nie koňa. Jej odpoveď: " keď kôň nie je taký užitočný"

Krásna detská úprimnosť.

Ja keď som bola malá, veľmi som chcela mať vlastnú izbu, tak som si zaumienila, keď sme upratovali sýpku, že sa tam nasťahujem. Všetko sa tam upratalo, ostala prázdna miestnosť, nechápala som, prečo mi to rodičia nechcú dovoliť. Až keď som podrástla uvedomila som si, že to nebol dobrý nápad. Ta miestnosť je mimo domu, a je hneď vedľa maštale. Bez prúdu, kúrenia a tá "vôňa".

Ja, keď som bola malá, tak rodičia, ktorí vysvetľujú deťom chúlostivé veci boli dosť nedostatkový tovar. Moja mama však patrila k výnimkám. Snažila sa mi odpovedať na všetky otázky primerane k môjmu chápaniu...včielky, opelovanie a tak. Po jednej prednáške som zahlásila: "maminka ja už presne viem ako sa dieťatko dostane von, ale ako sa dostane dnu?" Mama ma rozpačito odpálkovala " dušička to ti vysvetlím, keď budeš staršia". Ja som sa nedala a ďalej som dobiedzala " maminka len takýto kúsoček mi povedz ja to pochopím". a mamina odpoveď???? " Zlatko len taký malý kúštik na to stačí."

môj syn pozeral film - western - odrazu mi vraví : mami pozri vatikáni /indiáni/ -

Pri čítaní príspevku od cathyc som si spomenula na dobu, keď rástli moji dvaja chlapci.
V tom čase mal jeden asi 5 rokov a druhý 3.
Ten starší ma prekvapil otázkou: "Mami, a prečo tehotná žena nemôže fajčiť?".
Priznám sa, že túto otázku som od neho ešte neočakávala. No nestačila som odpovedať, keď ten menší zahlásil:" Ty šploštý, veď by ši dečko myslelo, že horííí !"

No a nepije asi preto, aby sa dečko neutopilo.

Mám v záhrade dvoch "pomocníkov" - vnučku a synovca. Vnučka mi pomáhala trhať hrášok. To musíš dvomi ručičkami, lebo vytrhneš celý hrášok aj s koreňom (myslela som tým, že jednou ručičkou pridrží stonku a druhou otrhne hrášok), vravím jej. Ona pohotovo chytí do každej ručičky jeden hrášok a ťahá. Babka takto?
Synovec prišiel za mnou do záhrady a najlepšia cesta sa mu javila riadok mladej cibuľky, ktorá práve vychádzala. Keď som ho upozornila, že mi vyšľapal cibuľu, vraví: Vidím ne? Neboj sa, na Miletičke majú normálnu cibuľu.