Ocko jedol keksík, dcéra si ho pýtala, tak jej odpovedal: až keď sa naješ. Syn si sadol a dal ockovi otázku: Oci, vieš mi vysvetliť, prečo si taký lakomý? Otec bol prekvapený a vysvetlil mu, že Saška ešte nejedla a potom dostane aj ona keksík. Odpoveď: A ako jej ho dáš, keď si ho už zjedol? Veď ešte máme, odpovedal ocko...a syn dodal: ale jeden už chýba, viem počítať.

Môj 4-ročný vnuk povedal rodičom po návšteve u mňa: -toho starkého mám raz rád... raz viac a raz menej.

Môj syn, keď mal 4 roky, prišiel do kúpeľne, keď som sedela vo vani a obzerá si ma: "mamička, ty máš inakšiu ciku ako ja!". Moja vtipná odpoveď: "Ja mám obyčajnú, ty máš inakšiu". Syn: " Však, ja mám takú zahnutú kostičku."

Keď som so svojím 2ročným synčekom cestovala v trolejbuse, hrozne to s nami hádzalo. Tak som mu povedala: "Ten šofér s nami ide ako so zemiakmi." A môj syn na to: "Kakojista" (traktorista)

A ešte jednu dám: cestovali sme trolejbusom, malá na kolenách, vonku kŕdeľ čiernych havranov /niekto im hovorí vrany/ a malá na celý trolejbus skríkla. aha oci, nákladné lastovičky! čo nasledovalo, asi netreba opisovať, trolejbus bol plný... majte sa[/quote]

Moje dieta podobne zahlasilo na havrany - "aha ake cierne sliepky"!

V autobuse cestou k nasim zvykla ako mala bavit okolie tym, ze mi davala otazky "co robi vietor ked nefuka, kde vtedy je a ako vyzera", alebo "kde ma slniecko postielku a ked ide spinkat ci (ono same) zhasne".... Tetusky pred i za nami mali 4 hodiny o zabavu postarane :-)))) nehladiac na tie ocakavania, aku odpoved sa mi podari vypotit

Viezli sme pribuzneho do nemocnice, a na parkovisku moje velke dieta zbadalo odstaveny autobus s napisom ZAJAZD.
"Mami, no napadlo by ta, kam vsade uz ludia chodia na zajazdy?"

Mne moja vnucka povedala,ked mala asi dva roky: a ja 39..."starka, ty si uz mala 100 rokov.?..lebo nevyzeraz...,alebo jej "super vyrok" starka ty si moja "superstar"-ka".,ked sledovala I.superstar..

Včera sa vyznamenal môj skoro 2 a pol ročný syn.Bol tu môj strýko a keďže nemá deti nevie kedy chápu všetko čo im človek hovorí a tak sa nad neho naklonil a hovorí mu /s poriadnou artikuláciou/ "Ahoj Matúško, no poď sem poď" a pri tom rozhadzoval rukami a naznačoval mu aby išiel za ním. Skočila som mu do toho a hovorím mu že mu rozumie, že neni talian a Matúš na to "čo si pako?" Strýko zostal ako obarený stáť na mieste.

A ešte ma napadol jeden výrok z dnešného dňa. Matúško /2r/ s ockom skladali taký detský ponk a ocko sa ho pýta: Matúško kde je ten šróbik? A Matúš: No ja ti neviem chlapec môj.Skoro som padla z fotely ako som sa smiala

Už som na to pozabudla, ale dnes to bolo spomenuté, tak sa s vami podelím o zážitok. Doučovala som slovenčinu mládenčeka, ktorému "i" a "y" bola španielska dedina. Napísal takúto vetu:
"Deťy išli do Budapešťy".
Hovorím mu: preboha, ako si mohol napísať Y, ty nepočuješ to Ť?
a on: a ty nevidíš tie mäkčene?

Po prečítaní týchto príspevkov mi nedá aby som sa aj ja nepripojila s výrokom môjho mladšieho syna /teraz už sedemnásťročného/ pred nástupom do školy. On všetko opakoval po tom staršom, ktorý mal už prvý ročník zasebou a vždy pri ňom sedel a pozeral sa ako píše a číta.Samozrejme to chcel aj on, ale mu to nešlo. Deň pred nástupom do školy sedel smutno na svojej postielke, tak som sa ho opýtala čo mu je a on sa tak na mňa pozrel a povedal : Načo ja pôjdem vlastne do školy, keď aj tak nič neviem.

Raz som tak dlhšie pozorovala svojho 2,5 ročného syna, čo vystrája. Dostala som vtedy od neho veľmi zaujímavú odpoveď: " nekukaňuj na mňa toľko".

To ma včera zas dorazil 4r. vnuk:
- Starký, kde si ?
- Na záchode.
- Tak nič tam nechytaj, aby si si nemusel umývať ruky !

moja dcéra pomáhala v kuchyni, čistila mrkvu a opýtala sa "Mami, koľko mŕk ešte treba"

Moja 10 r. dcéra prednedávnom chcela zareagovať v zmysle ,,co tím chtěl básník říci " na rozhovor v domácnosti medzi dospelákmi a vyšlo z nej ,,tejto poézii nerozumiem"...

Deti sú jednoducho úžasné. Treba si to zapisovať a s odstupom času pripomínať, vždy sa na tom

To mi pripomenulo jeden môj vlastný výtvor , na ktorom sa doteraz zabáva moja rodina, hoci sa mi podaril v druhej-tretej triede základnej školy /ani už neviem spočítať koľko to bolo /
Mala som vytvoriť 2.p. mn. č. od podst. mena kura a vytvorila som:
...od kuráť...

no môže byť

Môj syn, v období, keď sa učil poznávať farby, hľadal červené vedierko a hovorí: "Kde je to biele vedierko, červené ako trávička?

Dcéra,ked chodila do I.triedy a ucili sa "I",bol tam obrazok indiána a "precitala" "I" -Winetuuu , alebo inokedy deti sa vadili a jedna dcera hovori druhej : Prestaň ma uz trikizovat...