Keď som bola malinká, nelúbila som maslo. Raz nám mamina sestre a mne robila džemový rohlík, mne bez masla a jej s ním. Akosi sa pozabudla a urobila aj mne s maslom...Ja si rohlík vychvaľujem do nebies, už som skoro celý zjedla keď pozrem na mamu a ona veľké rehoty..Došlo mi to." Fuj ja už ten rožtek nechcem..."a položila som konček na stôl......

No teda, cely večer sa bavím na tomto
http://tischlerova.blog.sme.sk/c/150...vedlnenka.html
Nie sú tie deti úžasné

výrok môjho syna z dnešného /sory, už včerajšieho/ dňa : Mami som hladný, mohla by si mi tú bryndzu ochutiť haluškami ? /chcel bryndzové halušky/.

Včera sme viezli švagrovú do pôrodnice, dnes jej majú robiť cisársky a jej malý 2,5 r. syn sa včera kadečo vypytoval.
Tak mu hovorili, že maminka ide do nemocnice pre bračeka a tatinko ide s ňou že ju tam ide zaviezť. A malý bez rozmýšľania vyhŕkol:
"A to jako já oštanem šám doma?"

v Afrike ziju cernosi a hovoria: uz je ti lepe?
Jakubko ma mismas - cernosi a cesi

Moj 3,5 rocny Tom sa 1.x v zivote zalaskoval - do spoluziacky jeho 9rocneho brata. Takto mi to vecer v posteli oznamil:
Mami, schovaj sa nieco ti chcem povedat.
Tak som dala hlavu pod vankus a pocuvala:
zeeee....ja indu (lindu)..... ...... miujem ....
ja ju uubim na svete

Pár týždňov dozadu nám so ženou náš 3,5 ročný syn vyrazil dych takto:
timi: "A dievcatá majú pisiaka?"
ja: "Dievčatá nemajú pišiaka, pišiaka majú chlapci."
timi: "A co majú dievcatá?"
po chvíli sa spamätala ako prvá manželka: "Dievčatá majú pipinku."
timi:"A u nás v skolke majú pisiaka".

podla nasho Kubka maju chlapci pipika, dievcata pimpinku a dedko kohutika...

Daninka (6 rokov) doniesla zo záchoda prázdny kotúčik z toaletného papiera. Čo - to mi ešte chýbalo, tak sme šli spolu do obchodu....a samozrejme doniesli sme toho kooopec - ale papier nie. Vravím si, dieťa treba učiť samostatnosti, zodpovednosti, nafasovala igelitku, päťdesiatku, vravím jej:
- ak budú mať zabalené v igelite vedľa seba dva kotúčiky a na nich ďalšie dva a teta povie, že táto korunka ti stačí, tak kúp tie
- mami, to sú štyri, však?
- áno zlatko, to sú štyri. Ak budú mať taký a bude stačiť táto korunka tak kúp, ak teta povie, že je málo, tak kúp hocijaké dva, dobre?
- dobre mami.

Poslala som ju teda do najbližšieho obchodu (našťastie netreba nikde cez cestu prechádzať, tak som to riskla). Zobrala so sebou aj mladšiu sestričku. Vybehnem na balkón, pozerám moje ratolesti kráčajú smerom k obchodu... Prešlo 20 minút, detí nikde. Vybehnem znovu na balkón...moje ratolesti kráčajú, ba bežia smerom k obchodu. Nešlo mi to do hlavy, ale OK, veď zistím čo stalo. Prešlo ďalších 20 minút, detí stále nikde. Obula som sa teda a idem za nimi, obchod 5 minút vychádzkovým krokom a oni už toľkú dobu nechodia... Zrazili sme sa vo dverách obchodu.
- zlatíčka, čo sa stalo? Ste tu dlho a dvakrát som Vás videla sem ísť...
- vieš, maminka, ja som stratila korunku, tak som ju potom išla hľadať... a predstav si, našla som ju.
- dobre anjelik, ale na korunky treba dávať pozor, poriadne držať v ručičke alebo schovať vo vrecku aby sa nestratili.
- neboj mami, nabudúce si zoberiem tvoju peňaženku...
-
Pozriem do tašky, tam dva kotúčiky harmasanu a Daninka vraví
- dva sú predsa lacnejšie ako štyri. Tieto ostatné korunky mi odlož a potom pôjdeme spolu do Dráčika...

po kom to dieťa bude???

- Maminka - kúp mi draka. Detičky v škôlke majú draka z dračieho vajca a aj ja potrebujem...
- zlatko, to je ale hračka viac pre chlapcov
- to nie je pravda - aj Saška má
- a ako sa dá s tým drakom hrať? veď to je taká hračka len na poličku položiť...a ved to ani nie je pekné...
- mami - povedz mi úprimne, páčia sa ti všetky moje hračky?
- Daninka, veď ty máš toľko krásnych hračiek...
- a všetky sa ti páčia alebo niektorá nie?
- no, ten umelý potkan čo si si kúpila sa mi moc nepáči...
- no vidíš maminka...vydržala si potkana, tak draka vydržíš doma tiež...

Včera mal môj Pokladík ( 4 r) v škôlke oslavu (15 výročie MŠ), mali švédske stoly. Zisťovala som, čo všetko im pripravili a dozvedela som sa toto:
- Vili mali ste dnes vonku tú oslavu - tie švédske stoly?
- Áno. ( stručný ako vždy)
- A čo ste tam mali? Koláčik? Mäsko? Ovocie?
- Ďžúsik!
- Len džúsik?
- Mandarinky, jabĺčko, banán. (po dlhom rozmýšľaní)
- Len jabĺčko, mandarinky, banán a džúsik??? (zdalo sa mi to málo) a čo ste ešte mali na stole???
- Obrus!!!!

Teda poviem Vám zaklincoval to perfektne!

Synovec /3/, nám občas povie- "a daj mi us pokoj". Mamina ho hrešila, že to sa tak nemá hovorť a tak a on to chcel potom napraviť, keď si vypočul, ako sa má správať a vraví- "lubim ta a nedaj mi us pokoj".
Tiež nás rozosmialo ako volá prasiatko - patetko.

Pokracovanie pribehu zalubeneho Tomiho (3,5).
Z balkona pravidelne vykrikuje na Lindu (9) - byva oprati: indaaa, indaaaa, indaaaa - pokial sa Linda neotoci a nezakyve mu. Vecer mu jeho brat a Lindin spoluziak Jakub hovori: Linda odkazuje, ze mam povedat mojmu zlatemu milemu malemu bratcekovi, nech na nu uz nikdy nevykrikuje, lebo jej je to trapne!
Tomasko nadsene odsledoval 1.cast spravy, dosledne odignoroval cast 2. a v posteli mi oznamil:
Ja indu uubim na svete a ja jej to poviem!

Je škoda, že veľa hlášok mojich detí som si nezapísala. Teraz sú už syn druhák a dcéra prváčka. Každý deň sa ich zvyknem opýtať čo mali v škole na obed a ako im chutilo. Po jednej takejto otázke mi dcéra zalomila rukami, prevrátila očami a že vraj pečeného kohúta, ktorého by som ani ja nechcela jesť. No priznám že nechcela ale vedela som, že to asi nebol "kohút" tak som čakala na syna a len pre tú zvedavosť som sa ho opýtala to isté. Podľa neho mali na obed filé, ale "hrozné". Tak som to nejako už ďalej nerozoberala. Až večer keď sme s mužom debatovali o všeličom, som sa ho len tak náhodou, keďže sa stravuje v rovnakej jedálni ako deti, spýtala, že čo to vlastne dnes všetci traja mali na obed. Bol to zapekaný karfiol. A podľa manžela sa nedal veľmi jesť. A teraz keď ich chcem ponaťahovať že čo bude na obed tak im poviem, že pečený kohút. Ale všetci sa na tom smejeme a oni vedia že kohút to určite nebude.

Mamke by určite veľmi vadilo, keby pri nej nespinkal, však?

Najnovšia hláška 2,5 ročného Timura na akúkoľvek vyhrážku alebo hrešenie:
"Ja móďem, ja som maličký"

Prišiel som z dovolenky a na počítači nejde zvuk. Vnuk sa rád na ňom hráva, aj ked nemá ani 5 rokov . Opýtal som sa ho či nevie čo sa stalo.
On: asi keď som sa hral tú novú hru ... (názov)
Ja: čo budeme teraz robiť?
On: tak zapni nočnú infiltráciu...
Zneistel som, lebo ma nenapadlo, čo to je...
Skúšam diagnostikovať po krokoch: - a čo si robil naposledy?
On: ja som nič nerobil, to ti môžem odpísahať ! (nevie ani "r" povedať)
... a tak mám počíač bez zvuku aj bez infiltrácie...

Mám malú neterku, 3-ročnú. Včera som sa dozvedela, že existuje mäso s rúčkou. Že neviete, čo to je?
Ani ja som nevedela, že je to kuracia kosť. Držala vraj pekne za kostičku a obhrýzala ju. Na druhý deň sa pýtala, že ešte budú mať to mäso s rúčkou.

My to tiež tak voláme

Vcera sa Tomasko(3r.) ku mne tulil a zrazu sa pyta: "A toto tu dokedy budes mat?" To ako prsia - kedze uz nekojim, tak su mi asi nanic, nie?

A pokracovanie:
"Ale ved prsicka maju vsetky dievcata." - "Linda nema" (jeho 9rocna laska) "Ale ked bude velka, tak bude mat." - "Nie, nebude!"
No mozno sa mu ten ideal zeny casom upravi.