Keď bol môj syn maličký- mal okolo 3 rokov a vedel už dobre rozprávať, tak mal záľubu v značkách aut. Pred 20-timi rokmi nebolo u nás toľko značiek aut, takže nebol problém ho naučiť ich poznávať, to skôr ja som mala s tým problém si to vtedy zapamätať a hlavne nákladné som nepoznala. Takže on s tým problém nemal a raz keď sme išli po ulici, tak mu vravím: - Daj pozor, ide auto! On sa ani neobzrel a hneď mi vraví: - To nie je auto, to je Tlabant...
Moja babka tá bola podarená, keď sa dozvedela, že sme synovi dali meno Michal a vraví mi: - Tak máte Michala? Ale veď Michal je pekné meno, veď aj Gorbačov sa volá Michal...
No a to mu potom prischlo, že sme ho aj tak sem tam volali Michal-xxxxpriezvisko-Gorbačov. On si na to aj tak nejak zvykol a keď vysielali správy, tak si zobral vankúšik, ľahol na sedačku a vraví:- Bude Redan, Gobačov, ja budem pozelať /bolo to pred 20 rokmi/. On to mal namiesto večerníčka. Trvalo to len chvíľku, potom sme museli aj my s tým prestať a preorientovať dieťa na rozprávky
.