Mladšia dcérka prišla zo škôlky veľmi nešťastná. Jej krásne nové tepláky s vyšitými kvetinkami mala od červenej farby. Sľúbila som jej, že jej to operiem - ale v prvom praní nezišlo všetko. Keď som ich vytiahla z práčky, vravím jej: Laurinka, na tepláčkoch ešte zostalo trošku tej farby. Povedz mi, o čo si sa oprela, aby som vedela ako to treba oprať. Povedz zlatko, aká to bola farba?
Lali mi odpovedala: No vieš mami, tá farba bola červená!
...naša Dani má v triede chlapcov - dvojičky. Sú, mierne povedané, postrachom škôlky. Teda, jeden z nich je postrachom, druhý je kľudnejší. Práve toho lepšieho dostala naša Danuška ako "partnera" na vychádzky - vždy chodia držiac sa za ruky chlapec s dievčaťom. Chlapci sa veľmi podobajú a Danuška ich nedokáže rozoznať. Kedykoľvek niektorého z nich zbadáme v meste alebo v obchode, Daninka na celé hrdlo zvolá: Hej Remenár, Remenár, ktorý si ty? Tomino alebo Mikino? Keď sa ohlási ten horší, len mávne rukou, keď ten lepší, tak mu povie Ahoj.
A minule prišla zo škôlky s veľkým tajomstvom. Na prechádzke jej povedal, že ju ľúbi a dal jej a pusinku na líčko... a povedala, že aj ona je zamilovaná a vezme si ho za muža...