u nás bola fotografia= fofokádia

Podobný príbeh mám aj ja. Len syn, škôlkár, zahlásil: "Čo sa tam mrvíte ako cigáni?" Hneď na druhý deň sme manželské postele spakovali, kúpili dve válendy (lebo už sme mali aj dcérku) a spálňu premenili na detskú izbu. My s manželom sme sa odsťahovali do obývačky na gauč, aby sme sa mohli "mrviť ako cigáni" bez synovej kontroly a bez strachu, že sa to dozvedia učiteľky v škôlke.

Súhlasím aj ja. Vnúčatá su najsuper. Tie už nemusíme vychovávať, tie už len ľúbime.
Môj vnúčik Maťko zahlásil pri vynovenom kuríne " babka, vy máte nový sliepnik?"

Pridám od mojej neterky:
mesiačik = pesnjačik
bicykel = cigelet

Ja som robila tlmočníka mladšiemu bratovi..... . Napr. sa v škôlke chválil, že má nové pimmy - čižmy.......

Nedá mi nepripojiť najnovšie vyhlásenie môjho 3 ročného syna. V sobotu večeral krupičnú kašu /sám si ju rozkázal uvariť/, keď bol asi v polovici sadol si vedľa neho manžel s pečeným kolenom na tanieri. Malý pozrel na vedľajší tanier a hovorí: "Mami, ja si už neprosím kašičku, pozri na tú nádheru!" a ukazuje na tatinovu večeru.

Včera si moja dcéra (6r.) vyspevovala :"... tak hraj aj keď nevyhráš nad Zemplínskou šíiravooooou...."
(tak leť aj keď nevyhráš nad zemskou príťažou)

My sme pozerali večerníček a keď sa moje 5-ročné deti pýtali, kto to je (Krakonoš), našepkala som im: Kra.... a malý dokončil: Krákosníček???

Môj syn poobede nechcel za ten svet spávať, preto som s ním chodila von, aby sa unavil. Bývali sme na takej tichej ulici a keďže tam bolo viac detí a mamičiek, odbehla som vyvešať prádlo. O chvíľu pribehne susedov chlapec a vraví: Teta, poďte si pre Romana, spí na križovatke. Syn na korbe svojej pomarančovej tatrovky pokolenačky zaspal. Opatrne som ho prenášala do postielky, keď ospalo zahlási: Maminka, ja nespinkám, ja čakám na zelenú. Šťastie, že som ho odtiaľ zobrala, lebo do dnešného dňa tam nie sú semafóry... Ten by sa načakal...

Inak takto mi zaspával hocikde - opretý o nohu stola s autíčkom v ruke, pri psovi v búde (mali sme čuvača), na doskách pri kuriatkách, ale vydržal aj dve hodiny vykrikovať z postielky, že on nechce spinkať!

Šéfka mala na prázdninách vnučku z Čiech, také milé zlaté 6-ročné dievčatko.
Sadla si vedľa mňa a kreslila si. Mala také voňavé fixky, čo farba, to iná vôňa.
Dávala mi ich ovoniavať jednu po druhej.
Poctivo som voňala a povedala som jej, že keď som bola ja malá, také fixky ešte neboli a ona mi zahlásia:
"No jo Alenko, ty když si byla malá, to jste si ješte malovali kamenem, že jo?!"

To mi pripomenulo moje deti, keď sa ma spýtali: "Mami, ty keď si bola malá, už ste mali elektriku?" Ja, sedemnástka !!!

Ked nam zomrel nas zajacik tak sme nevedeliako to mame detom oznamit.Tak sme im povedali ze zajacik odisiel a nato sa ma 3 rocna dcera opytala : a ako po schodoch alebo vytahom?

Aj ja pridám z našej "zbierky"... Pozerali sme večerníček, Krakonoša, a keďže sme ho videli prvý raz od začiatku, keď ho videli prekračovať kopce, Adrika sa spýtala, kto to je. Hovorím: no kto? Kra... a dvojička Jurko: Krákosníček?

A priklincoval to môj muž, keď im povedal, že rozprávka bude o tom, ako "funebrák" ukradol Krakonošovi fajku - ano, mal to byť Trautenberk

Keď som odniesla syna k starým rodičom na jarné prázdniny zapamatal si, že bolo upratané. Keď sa vrátil po týždni, tak sa ma opýtal: To si ako dokázala?
Pýtam sa, že čo ? No ako si to všetko dala naspať ako bolo ? No upratala som odpovedala som mu. A syn povedal: Ta ty si ale šikovná

Ahojte,
aj ja pridám trošku do mlyna. Mám 8 ročnú dcéru, ktorá má frajera Tiborka - spolužiak (on je do nej a ona je do neho, to teraz letí, ako som sa dozvedela). Prišla som domov z práce a syn (10 r) mi hneď od dverí kričí:"Mami, Katarína podvádza!" prosím? "Ona podvádza Tibora s Ivanom" (tiež spolužiak).....

alebo výrok dcéry, keď mala 6 rokov :"Mami a potom mi pomôžeš s výchovou dieťaťa, lebo ja to tak dobre neviem..."

Je to zlaté. Občas si stihnem niečo zapísať, no hlavne teraz už nie je čas.

Malého 3,5ročného syna som obliekala. Išlo to ťažko, pulovrik mal úzku dieru na hlavu - tak som si povzdychla - Jáj, Miško, máš veľkú hlavu a malú dieru! Načo sa zatváril veľmi nešťastne - Ano, maminka, mám na hlave malú dieru!

No a ešte Miško - 3,5 r., nevie vysloviť žiadne mäkké spoluhlásky, takže vyslovuje všetko, ako správny Trnafčan. Ale to nie je všetky - má problémy aj so ž,š,č - pritom r a sykavky vie pekne. No - zatiaľ sa neskamarátil s mäkčeňom. Keď sa ale naskytne príležitosť, precvičujeme si tieto písmenká. Sediac v autobuse, vykladám mu - Miško, povedz ž ako žaba. Odpoveď - zaba. Ja- nie zaba, ž ako žaba. Na čo on s úsmevom (a smiechom okolosediacich) - maminka, radšej zebra...

Moje dvojčatká sa hrali takto:
Jurko: Ja som akože umretý...
Adrika: Ale nie! To by si bol starý.
Jurko: Ale to je len akože!

A videli sme bezdomovca strčeného celou hornou polovicou v kontajneri a náš Jurko zahlásil: "Tati, on sa chce vyhodiť, že?"