neter na kare pri polievke, ked este boli vsetci v smutku - teta eva, ty mas take hrube fuzy...

Synátor sa bol hrať u kamoša (prváci). A doma mi hovori: Mami, ten oliver je hrozny, on normalne počuje, až ked sa mu povie niečo 10 krat. To ja ťa počúvam, už keď mi povieš 3 krát

Minule dedko telefonoval s našou Danuškou a vraví jej. Daninka vieš čo máme nové? Psíka. Také malé šteniatko nám niekto cez plot preložil do dvora... Taký je krásny. Volám ho Black ale poslúcha aj na Blacky.

Danuška so záujmom počúvala a pýta sa ho: A je to chlapček alebo dievčatko? A akej je farby?

Dedko vraví: je to psík, teda pes-chlapček a je taký ako kávička s mliečkom. Danuška hneď spozornela a vraví: Dedko prosím Ťa rozmýšľaj! Black je čierny, nemôže sa tak teda volať. Oddneska to bude Cézarko!

Dedkovi to nešlo do hlavy, tak si pýtal tatina a ten mu vysvetlil, že v škôlke niektoré deti chodia na Angličtinu a od nich naše baby čo-to pochytili... (napríklad pri príchode domov povedia Hallo).

Cestou do škôlky bolo v aute pustené rádio - moderátor vraví: Dospievala Pink. Danuška sa pýta: Mamíííí, kto to spieval? Pink alebo Pig? Hneď mi bolo čudné prečo sa tak pýta...a ona zas, to vieš, pink je ružová a pig je prasiatko. Prečo by sa niekto volal prasiatko???

Mám úžasné dietky!

Dnes začalo krásne husto snežiť a môj 8-ročný syn sa rozhodol. že už je čas napísať Ježiškovi, zobral si papier a spýtal sa ma:
"Mami, Ježiško je chlapec?" Ja na to: "Áno." Syn:" Veď vlastne to je tatino, že?" Na chvílu zamlkol a potom sa pýta znova: " Ako sa k nemu dostane ten papier?" Ja: "No poštou." Syn: "Ježiško si tam pre to príde?" Ja: "Nie, pošta mu to doručí." A on na to: "Aha, sadnú do lietadla a poletia hore, však?"
A ochvílu znova sa pýta: "Mami, a kto platí tie darčeky?" Ja: "No Ježiško." A on: "Ja som myslel, že ty, lebo nikdy nechceš, aby som si písal drahé darčeky." No pousmiala som sa - a on potom pokračoval: "Niektoré Ježiško nakupuje v Tescu, ale najviac ich vyrába." Je to sranda, keď je tým taký hotový, no už mu prichádza vek, kedy sa dozvie úplnú pravdu, už mu spomínali niektoré deti v škole, že to tam dávajú rodičia, ale viac deti verí, že to nosí Ježiško, a preto sa nenechal presvedčiť, že to tak nie je.

No u nas je to podobne. Len som musela začať jemne vysvetľovať, lebo náš maly si prial na vianoce motor z kamionu renault magnum - vraj kym bude mať 18 a vodičík, tak si takto pomaly ten kamion doma posklada ))

Dáška, príjemne som sa pobavila . Fakt sú tie deti úžasné.

vďaka nášmu výťahu na heslo, sme schádzali pešo ž poschodí a moja malá išla najprv predo mnou ale po pár schodoch sa na mňa otočila so slovami: "Maminka daj mi radšej ruku, aby som nespadla, tieto nové čižmičky sú rýchle."

Včera sme boli gratulovať švagrovi k narodeninám. Jeho malému 2-ročnému synátorovi som zobrala par kinderčokoládiek a lízatká.
Kabelku som si položila vedľa gauča, kde sa malý hral. ´
Potrebovala som si niečo pozrieť v telefóne, zobrala som kabelku a čo nevidím: lízatká nastrkané u mňa v taške.
Pýtala som sa malého: Timurko a ty nechceš tie lízatká?
On mi na to: Ano, tem, aje koval tom ti! (Ano, chcem, ale schoval som si...)

Pri odchode ešte malý pobehoval po dome a išiel sa lúčiť. Predtým sme ho zo srandy učili, ako sa gratuluje. Teda formulku: gratula, gratula, ty stará škatuľa.
Tak nás pri rozlúčke vyprevázdal:
Cau babinka, stavá skatua...
Cau Ala, stava skatua...

Mne moja 2,5-ročná dcéra zahlásila,že som nemožná mama.Kde to vzala,netuším,lebo ja som samozrejme supermama.(To myslím vážne)

K tomu Leninovi pridám aj ja ešte jeden: pred pár rokmi, sme sa rozprávali s deťmi o škole (vtedy prváčka a tretiačka) , a ja som si šťastne povzdychla, že je to super, lebo sa už nemusia učiť o Leninovi. A ony: "a kto to bol ten OLENIN" ?

Rodičia, treba si dávať pozor aj na vlastné výroky! Keď mal syn asi 8 rokov a dcérka 5, v ich izbičke bol neporiadok. Keď to manžel zbadal, dal im pol hodinu na upratanie. Zakončil to vetou: "Keď sa vrátim a niečo bude na zemi, bez milosti to vyhodím do smetia!" Po polhodine vošiel a na koberci bolo plno pokrčených papierikov a zbytočností...A kedže deti učíme slovo dodržať, ocinko pozbieral všetky papieriky, dal ich do koša a odvtedy si dáva pozor na formuláciu príkazov.

to nemá chybu! Je to pravda - človek sa učí celý život! (Aj rodičia)

Keď som raz s úžasom pozerala na čerstvo pokreslenú stenu v kuchyni, môj vtedy asi trojročný syn mi vysvetlil, že to je mapa. Na otázku "Prečo si ju ale nakreslil na stenu?" mi odpovedal "Lebo tam nebola!" Keďže som nechcela riskovať aj ďalšie pokreslené steny, musela som ten smiech dusiť v sebe...

Moja mala skoro 3-rocna susedka tiez dobre zahviezila, ked prisla do obyvacky s bananom a na otazku, kto jej dal ten banan odpovedala, ze taniel /tanier/

Alebo ked jej stara mama zobliekala pancusky a nejako sa jej nedarilo, tak si zahundrala, ze tie pancuchy su sproste a na to jej mala Petka odpovedala, ze aj mama je potom splosta, ked jej ich dala....

Včerajší výrok môjho syna: "Mamka, ja sa za teba ochlapím..."

Keď s detičkami čakáme dlhšie na autobusovej zastávke, zvyknú vymýšľať. Aby neboli pojašené a nedajbože mi padli pod okoloidúce auto, aby pekne stáli vymyslela som hru - kým boli menšie, tak nastriedačku hovorili farbu auta, čo prechádzalo okolo. Ako rástli, zdalo sa mi, že by to chcelo zmenu, tak sme sa začali menovať značky áut...a keď malá nevedela aké auto to je, tak opísala, čo videla. Ako si tak minule stojíme na zastávke, deti zas hovorili značky áut: škodovka, neviem, škodovka, levík, šípky, štvorček, krúžky... keď tu zrazu naša Lali zahlási: to je ľahké - Superstár! (myslím, že netreba hovoriť, že okolo išiel Ford)

*Ľ

Moja dcérka má teraz už 7 rokov. Rozprávať začala skoro ale vlastnou rečou, už z toho vyrástla ale tu je zopár výrazov ktoré si pamätám. Ked sa niekto stretol s podobnými výrazmi... tak sa ozvite...
voda zo sirupom - opiditi
kakao - dopko
nohy - ďonďi
cumeľ - momo
rozprávka - opávka
a ked bola mala a pýtali sme sa jej čím chce byť... tak odpovedala striptérkou... a my na to: a vieš čo to je? a ona: áno budem tancovať a prezliekať sa. Asi to mala zo škôlky???

u nas všetko, čo nevedel pomenovať bola pitka. A ked to malo zložitejší tvar, alebo to bolo drobnejšie, tak pitkatka Ale už na to zabudol

Už som to písala aj v inej téme. Môj 6 ročný vnúčik mi v stredu zahlásil, že nechce byť múdry. Na otázku prečo, odpovedal, že nemá rád keď ho niekto stíska a bozkáva, zostala som prekvapená a potom mi vysvetlil, že mu teta povedala, aby sa nemúdril, keď sa nechcel dať postískať. Po pol hodinovom vysvetľovaní zahlásil: tak teda chcem byť múdry aj keď sa nechcem bozkávať a stískať.

Keď mal syn okolo dvoch rokov a jedol chlieb s máslom, tak som sa ho zo srandy opýtal.
"Prečo ješ ten chlieb s maslom?". Bol som zvedavý akú "filozofícku"
odpoveď mi dá. A on odpovedal krátko...
"Pretože mi to dala mamka..."