Naši malí prváčikovia sa učia s maminou na striedačku. Vnúčikovi sa nechce stále učiť. Cez víkend u nás spali a boli sme s nimi aj v BA. Využila som 2 dni na to, aby som ich usmernila, že mamine treba pomáhať, odpoveď bola, že pomáhajú, aj riady utierajú a upratujú si hračky. Napadla ma dobrá myšlienka: mohli by ste maminu prekvapiť,posadiť ju do kresla a začali jej čítať, to by sa potešila, odpoveď deda bola neadekvátna...to keď urobíte, tak to neprežije...a malý hneď reagoval...to sa nestane neboj...
a potom si mrmlal pod nos...keby som mal iba včielky, to by sa tešila, ale šak ja mám prasiatko iba z chovania a nie úloh, to jej asi nevadí...hneď som zareagovala...keď v škole vystrájaš a dostaneš prasiatko myslíš, že maminu to netrápi?...malá odpovedala...ale babina, šak Ivko /najmladší strýko/ povedal, že nemôžeme byť kocky vieš...to sú takí no, no..a malý dodal...čo majú iba včielky a nie sú mudrci, ale kocky kockaté.