Včera mal syn "zážitok", neplánovaný, nežiadaný, život priniesol... Boli sme na cyrilo-metodských slávnostiach a na záver, keď celá suita štátnikov a pomazaných hláv išla zhodou okolností práve okolo nás, muž mu hovorí: Pozri, tam ide prezident. Sluch prezidentovi evidentne slúži /zrejme viac ako pamäť/, lebo vzápätí sa otočil, vrátil sa 2-3 kroky späť a pomedzi ochrankárov s pozdravom "Čau!" podal môjmu malému ruku...
Keďže chvíľu predtým vedľa nás stojaci minister súčasnej vlády, ktorý si bol vybaviť nejaký extrémne súrny telefonát, lebo opustil svoje pôvodné stanovište medzi vyvolenými, resp. zvolenými a už sa medzi nich nevrátil, ale splynul s davom /nebudem ho menovať/ sa nezdržal a na jeho adresu počas prejavu hlesol: Aha ho, komunista a na omši... tak si môj malý zrejme chcel túto skutočnosť overiť a spýtal sa:
Mami, a on bol naozaj komunista? Áno, bol.
A už sa polepšil...?
Nechcem a ani si neviem predstaviť, ako by bol zareagoval prezident, keby bol počul aj toto... Asi by sa bol v tej chvíli tváril, že nepočuje...

Oliwa, len jedna pripomienka, u nás nemáme hlavy pomazané, a to ani náhodou.

Kurátenko moje zlaté, ale máme, myslela som tým cirkevných hodnostárov, nie šľachticov... A súčasťou kňazskej vysviacky je pomazanie "krizmou", posvätným olejom...

No to áno, ale keď si písala o prezidentovi a ministrovi, tak ja som mierila na nich. Nevšimla som si, že si to tam uviedla, že aj štátnici aj hlavy pomazané, videla som tam len tých štátnikov.( aj o tých by sa dalo pochybovať)

No ja som mierila inde... Ešteže sme nemierili na seba a netrafili sa...

A prečo? Nevieš dobre zamieriť?

.... ale často ich máme "namazané" a to aj náhodou

Náhodou viem... zo streľby zo vzduchovky som mala vždy jednotku... Väčšinou som triafala na terči desiatku... Lenže ak by si trafila aj Ty, bolo by o dvoch poraďákov menej...

Šak by sme utekali, či?

... pred kým, pred sebou ...? Lebo pred sebou, dievča moje, neutečieš...

Dnes som sa schuti zasmiala, čo zasmiala, nasmiala som sa, až mi slzy tiekli... Syn dostal zaujímavú počítačovú hru - staroveký Egypt. Žiadne akčné veci či strieľačky, ale prepracovaná náučná hra, ktorá rozvíja tvorivosť. Možno ju poznáte - ja doteraz nie /u nás sa čas trávi väčšinou inak/... Takže: hráč si zadá a pomenuje svoju vlastnú dynastiu, zvolí si miesto v údolí Kráľov, kde chce žiť, môže stavať chrámy, obydlia, trhoviská, sadiť palmy a kríky, má k dispozícii rôzne postavy....
Ako tak varím marhuľový lekvár, príde za mnou do kuchyne syn celý skormútený a hovorí:

Mami, všetci poddaní odomňa ušli! Mám rozostavané tri chrámy, ako ich teraz dokončím?
A kam ušli?
Na druhú stranu Nílu, aj keď sú tam hrochy...
Chceš povedať, že radšej preplávali Níl a riskovali stretnutie s hrochmi, akoby zostali vo svojej krajine?
Nooooo...
A prečo vlastne ušli? Jesť si im dával?
To ma nenapadlo...
No vidíš, tak otvor sýpky a daj im jedlo, určite sa vrátia...
Ale nemám ani sýpky a bol neúrodný rok, aj keby som ich mal, boli by prázdne...
Mami a ešte aj žena odo mňa ušla!
Aká žena?!
No predsa moja, faraónova - ja som faraón...
Aspoň vidíš, aké ťažké je udržať si ženu... A vieš, prečo ušla?
Že vraj som chudobný...
A ako ušla?
Zasadil som okolo domu živý plot a preliezla ho...
To sa už do debaty zapojila dcéra a išla ho v jeho nešťastí podpichnúť:
A si si istý, že Ti ušla? Videl si ju?
Áno, videl som ju! Poobzerala sa na jednu stranu, na druhú, či ju nikto nevidí a stratila sa v tom živom plote! A ja som ho ešte aj dával strihať! Teda kým som mal záhradníkov... Keby bol býval taký hustý, neudržiavaný, nebola by sa tadiaľ prepchala!
No poviem Vám, to sme sa už obe šúľali od smiechu...
A dcéra to zabila:
A ani jej si nedával jesť? Keby nebola taká chudá, nebola by Ti ušla cez taký plot!
Mami, ja neviem, čo som robil zle /mal si si najskôr naštudovať návod, synko-zajko /, keď to takto dopadlo, mal som všetko, a teraz nemám nič!
Slzy mi tiekli od smiechu , ale syn to nevzdával a pýta sa:
Mamí a čo sa robí dnes, keď je niekde nedostatok potravín?
Dovezú sa zo zahraničia... V snahe poradiť mu, som sa ho spýtala:
A flotilu máš? Vyšli svoje lode do inej krajiny, kde bol úrodný rok, privez obilie, postav sýpky, poddaní sa vrátia, dostaviaš mesto a možno aj žena príde...
Ale mami, keď ja nemám ani lode! Doteraz som ich nepotreboval a teraz mi ich nemá kto postaviť. Drevo mám, ale nemám ľudí a ani ťažné zvieratá...
A mamííí, ako sa hovorí tomu, keď nejakú krajinu postihne to, čo postihlo mňa, hospodárska kríza?
Áno synáčik, presne tak!
Tak môj Egypt sa nachádza v hlbokej hospodárskej kríze...
V tej chvíli snáď ani sám netušil, akú veľkú pravdu práve vyslovil...

No poviem Vám, tak veselo mi pri varení lekváru ešte nikdy nebolo. Skoro mi prihorel...

Dnes mal príbeh o mojom malom "faraónovi" pokračovanie a náš dialóg pokračoval:
- Mamíí, predstav si, pokúšal som sa dostavať tie pyramídy a z ničoho nič mi prišla správa, že faraón po dlhom a "úspešnom" živote zomrel... /zrejme sa mu minuli životy.../.
- A s kým si ich staval? No vieš, pár verných mi zostalo... A už asi aj viem, prečo ma tí ostatní opustili...
- Áno, a prečo?
- No vieš, zbúral som im obydlia.
- A prečo, prosím Ťa?
- Lebo som chcel postaviť veľké chrámy a mal som málo miesta... priznal s dávkou sebareflexie môj Egypťan.
- A vieš čo, aj žena sa mi vrátila, ale načo mi je teraz, keď som mŕtvy?
- Asi Ti prišla na pohreb... nezdržala som sa, lebo od smiechu som bola takmer mŕtva ja...

Oliwa: tvoj malý boduje na celej čiare!

Sa pomaly desím toho, čo bude, keď bude veľký...! Teda že akú ženu si privedie...

Mozno taku, ktoru nebude musiet zivit, teda hlavne ktora bude zit zo vzduchu

... podľa mňa, sa nie je o čo báť ... privedie si takú ženičku, ktorá sa o ňho postará ... je bystrý ...

Však to! Aby mu tá bystrosť nebola na škodu - že bude hľadať seberovnú a keď nenájde, zostane "na krku" mamičke - teda mne... Podľa vzoru mnohých súčasných mladých mužov - napr. ako také Pepsíkovej "hady"... Tá keď spustí, že "had vyliezol z nory...", tak už mi cuká kútikmi úst...

Môžeš dopadnúť aj horšie Ožení sa, vo dvore si dom postaví a máš ho na krku aj s manželkou a dietkami

Včera sme sa išli kúpať. Vnučka si ma skúmavo prezerala a napokon sa pýta: Babííííí a načo sú ti tieto krúžky? a chytila moje toľké roky budované pneumatiky. Vysvetlila som jej, že to je moja slaninka a mám ju tam odloženú na horšie časy, keď nebude čo jesť. A malá: To kedyyy? Keď zatvoria Tescooo?

Šikulka.