Však som to aj tajne tipovala, že to bude "karčmový" dojem ... Však ze Záhorá do Prešporku to nemáte k sobě až tak daleko - jako já... Už som si skoro myslela, že stretko bolo v Čiernej nad Tisou - keď vraj "širokorozchodný"...
Ešteže si abstinovala, ako sa kulantne vyjadril objekt Tvojho nenápadného záujmu , to by sa Ti potom zdalo, že je oveľa väčší/širší chuap...

Vrátim sa k téme: pripomenulo mi to situáciu, keď raz manžel zabezpečil prvé /a zatiaľ aj posledné/ cca 100 kg prasiatko na mäsko... Dostali sme ho už očistené a naporcované na väčšie kusy, zvlášť mäso, slaninu, kožu - a paprčky... Muž práve držal v ruke jednu paprčku a poškrabkal ňou dcéru na chrbát, pričom sa jej líškal - poškrabkám Ťa s nechtíkom... Vtom sa nič netušiaca dcérka otočila - a takmer odpadla... Nevyriekla síce ani slovko /takže to sem vlastne nepatrí /, ale keď už Stanko začal s tým škrabkaním, spomenula som si na to...
Mimochodom, Stanko, vidno, že sa máš na čo tešiť, keď Ti chlapci vyrastú... Dúfam, že máš dobrú životnú poistku...

Chlapec prišiel a hovorí: Dnes bolo zaujímavé čítanie...
Áno, a o čom? O cudzej ložnici... D

Pozn. pre nezainteresovaných: rozumej - bolo to "o cudzoložnici"...

Dnes bol manzel s Matkom 4,5 r. na autosalone. Tatino ho vyfotil asi pri kazdej peknej hosteske. Chcel ho vyfotit pri dlhonohej blondynke,ale Matko sa drzal nejako bokom. Slecna sa ho pyta, ci sa jej boji a Matko jej hovori: "Vy mate ale velke nohy"

Nika, takže manžel nechodí na autosalón pozerať autíčka, ale fotiť si blonďaté a nohaté hostesky... A malého berie so sebou ako křoví... Vynaliezavý taťuldo...

Viete, čo je to "pani počasníčka" ??
- to je podľa našej malej predškoláčky tá "pani čo hlási v telke počasie"
a ešte má jedno super slovo:
Keď niečo vyvedie tak hovorí, že ona sa ide "prepačovať" - to že sa ide ospravedlniť a sľúbiť, že bude dobrá

To keď bol náš syn ešte menší ako je teraz a niečo vyparatil, tiež sme ho učili, že sa treba ospravedlniť tomu, komu niečo chtiac/nechtiac vyviedol /sestre, alebo keď nás neposlúchol/...
Pochopil to po svojom a tak namiesto ospravedlnenia z jeho strany bolo počuť: "Prepáčil som Ti..." No môžete sa na také dieťa hnevať? Vtip je v tom, že on to myslel úplne vážne...

Nášho drobca /skoro 3 roky / brávame občas našou Fabiou na výlety. Dedka má teda v pamäti ako toho, kto ho bráva na výlety. A najnovšia asociácia v jeho hlavičke je tá, že keď vidí na ulici Škodu Fabiu, skonštatuje, že ide "vyjet". Všetky iné autá sú autá, ale každá Fabia je "vyjet".

A vraj kríza ... a podľa Vašej malej je na Slovensku sveta žiť - keď čo Fabia, to výletníci...

Včera mi syn hovorí:
Mami, poviem Ti veľkonočný vtip! Veľkonočný? A to je už aký?

Pilát sa pýta Jozefa z Arimatey:
Je pravda, že si požičal svoj hrob Ježišovi z Nazareta?
A Jozef odpovedá: Áno, ale veď je to len na víkend...

Môj malý zase perlil:
Mami, nevedel som, že aj zvieratá môžu byť sväté!
Prosím Ťa, a na to si ako prišiel?
No lebo dnes v kostole sa spomínala svätá Katarína Siamská!
Tak som mu vysvetlila, že sv. Katarína nebola mačka , ale narodila sa v meste Siena - tak preto Sienská...
Niekedy fakt netuším, či to naozaj nevie, či ma len skúša, alebo si zo mňa strieľa...

tiež jeden veľkonočný - trochu materialistický :-):

vo štvrtok som cestou domov rozprávala Samkovi o Veľkej noci, že ju oslavujeme na pamiatku ukrižovania a zmŕtvych vstania Ježiša Krista.
Samko: "A to ukrižovali toho malého Ježiška?"
Ja: "No... keď bol malý, volal sa Ježiško, ale keď vyrástol, tak Ježiš."
Samko: "A on zomrel?"
Ja: "... Áno."
Samko: "A kto bude teraz nosiť darčeky?"

A aka bola odpoved?
Lebo ved vianoce nie su az tak daleko

Veľmi praktické dieťa...
No Lubka, máš čo robiť, aby si to teraz "ustála"...

nebojte sa, upokojila som jeho detskú dušičku, že Vianociam aj naďalej šéfuje Ježiško, pretože tým, že vstal z mŕtvych, môže túto funkciu vykonávať až do skonania sveta, resp. kým prestane veriť na Ježiška.

inak, on si to ešte trošku pletie, lebo aj k narodeninám chcel písať Ježiškovi. ale pravda je, že je veeeľmi praktický, hlavne v tom, čo sa mu hodí.

a ďalší do zbierky z nevyčerpateľnej studnice úprimných detských výrokov:

Samko bol zo včerajšej šibačky trochu unavený, ale ešte sme išli k mojim rodičom. Sedel na stolčeku, nohy vystreté, ale neobúval sa.
Ja som ho chcela poľutovať: "Samko, prečo sa neobúvaš? Už si unavený, však?"
Samko: "Ja nie som unavený, ja som lenivý."
A tak maminka dobrovoľne obúvala.

Dúfam, že to obúvanie bola odmena za jeho úprimnosť a nie lenivosť...

Neviem čím to je, ale môj "malý" má rád vtipy o blondínach... Aj dnes mi hovorí: Mami, poviem Ti vtip...
Brunetka, čiernovláska a blondínka sa chceli dostať do neba. Pán Boh im však povedal: Do neba vedie tisíc schodov, pôjdete predomnou a ja Vám budem rozprávať vtipy... Tá, ktorá sa vydrží celou cestou nezasmiať, patrí do neba...
Idú, idú... na 311 schode to ako prvá nevydrží brunetka, zasmeje sa a musí ísť dolu...
Na 852 schode sa rozosmeje čiernovláska...
Na 999 schode zadychčaný Pán Boh hovorí predposledný vtip, keď sa vtom rozrehoce blondínka... a Pán Boh sa jej začudovane pýta: To si už nemohla vydržať aj ten posledný schod? A ona na to: Ale veď ja sa smejem na tom prvom vtipe...!

Detská láska je tak veľká, bezhraničná a úprimná.
Včera som pozerala Modré z neba, práve posledný príbeh, kde rodina stála pred novým pomníkom, slzy mi stekali ako hrachy.
Môj Adam už spal vo svojej izbe, ale práve išiel okolo na toaletu a zastavil sa pri mne, pozeral na obrazovku, pohladil ma po vlasoch a povedal: "Mami, tebe kúpime krajší pomník!"
Je to smutné a zároveň veselé a také krásne vyznanie, že som sa cez tie slzy začala smiať . Láska je láska.

Áno je to láska