No vtedy mali tak 5-6 rokov, keď kulminovalo ich vyvádzanie.
Bola to vynikajúca kombinácia: Miloš bol z Bratislavy a Maťko bol domáci dedinčan, takže sa výborne dopĺňali......
Okrem toho mi na chalupu chodili deti aj od sesterníc, bratrancov, takže niekedy na obed som ich napočítala aj sedem, prípadne si potvory zistili čo kde varia a varila som zbytočne ak sa im moje nepáčilo.

Dnes už sú z nich tridsiatnici a po Milošovi mám vnučku ktorej chýba len cimprlík - inak celý tatino. A dnes s Maťkovou mamou musíme svojim vnukom rozprávať čo všetko povyvádzali a stráášne sa na tom zabávajú. Ale všetci banujeme za chalupou, lebo sme ju museli predať aby mali deti kde bývať.

No chalupy je veľká škoda, tatkovia majú nezabudnuteľné zážitky. My baby sme tých 7 detí zvládli, lebo sme sa vždy striedali aby sme pokryli celé prázdniny. Len chlapi mali vždy služby po dvoch, aby to ich varovanie deti prežili.

joooj ......nika.sum a tuta ...... nejako mi to zle skočilo, pozrite si dievčatá odpoveď pod príspevkom č. 1663, nechce sa mi to kopírovať, aj tak mám pocit že tu už je tu nejako veľa mojich príspevkov od Miloša a Maťka.

Takže to bolo také "S Tebou mě baví svět" - na slovenský spôsob. Len to namiesto Marie Poledňákovej režíroval sám život...

tych prispevkov je akurat, tak som sa na nich schuti zasmiala. Nas Matko bude mat v novembri 4 r. a vidim, ze je to tiez riadny zbojnik.

Dnes som išla so synom okolo púťových stánkov s perníkmi. Je to taká naša malá a milá "tradícia", že vždy si nejaký vyberie. Raz srdiečko, raz koníka... chcela som mu kúpiť trebárs nejaký s nápisom, ale žiadny mu nevyhovoval - s jeho menom nemali, "synčekovi" nebolo, "miláčikovi" nechcel... a tak zahlásil: Škoda, že nemajú perník "sám sebe!"
Chcel si ho kúpiť sám, lebo mu zostalo vreckové z tábora, ktoré nemal kde minúť a tak bol "nešťastný".
Napokon si vybral rybičku - tá bola bez slov a sestre i ocinovi sme vybrali tiež.

Známym sa po 15-tich rokoch narodila 4-tá dcéra a stala sa miláčikom rodiny, a patrične ju to poznačilo.
Išli na dovolenku a pri nastúpení do auta zazvonil mobil a otec rodiny to vybavil s komentárom "..no akurát také koko....ny budem teraz riešiť". Malá, troj-ročná sa po chvíli prejavila a začala si pospevovať..koko...ny, koko...ny, tak mama upozornila ostatných, aby sa na nej nesmiali, aby na to zabudla, no ona vždy, keď gps hlásilo trasu zaspievala obľúbené "citoslovce". Samozrejme ju to neprešlo ani pri príchode do súkromného penziónu a keď im domáci predstavovali apartmán, malá spustila.. to sú koko...ny
Mali čo vysvetľovať, lebo nijak to dobre nevyznelo...

V sobotu prišiel k nám syn s malým (bude mať 3r.), malý mi hovorí,že tu má čajík, že nech mu otvorím tú fľašku. A ja mu na to (len tak mimoreč) že, dúfam,že sa mi to podarí otvoriť, otvorila som, on na mňa tak zboku lišiacky pozrel a hovorí:
"No vidis, podalilo sa Ti to, aka si sikovna...ani by som nevelil"

Naozaj si treba davat pri detoch pozor co hovorime, lebo oni sa najsikovnejsie ucia prave to co netreba. Ja som najviac nadavala za volantom, teraz si musim naozaj kusat do jazyka, lebo nas Matko to velmi ochotne pouzije a vzdy trafi siutaciu kam sa to hodi. Z rozpravky cars ma vyrok: Sibnuty stary dedo a minule tak pocastoval kamaratkinho otca, nastastie to nepocul cele. Ale aj ked si vazim starsich, niekedy sa ten pan tak naozaj sprava.

Ked mal Matko dva a zacal rozpravat tak bol traktor pre neho kakoč (ale niekedy to vyznelo inak) a traktorista bol istakakoč.

Pridám aj ja príhodu mojich znamych keď už sú tie dovolenkové dni.
Starý oco a stará mama na chalupe opatrujú vnučku.
Starý oco sa vypoďká ráno z postele, odtiahne záves z obloka a: "Do r.ti zase prší."
Vnučka v tom momente: "Do iti ďate pltí."
Stará mama karhavo: "Ty starý somár, takto pred dieťaťom....."
a vnučka: "Talý oco je talý ťomál."

Jano

Náš malý keď mal asi tak 1,5 roka či ako, tak sme raz s ním boli v Lidli, sedel v tom nákupnom košíku, kľudný, čo sme boli radi,lebo inak vždy vyskakuje...
Predavačka sa mu prihovorila:
"Jééééj, aký si Ty zlatý chlapček, ako pekne sedíš" a malý na na ňu zaškúlil a zahlásil:
Ty....po iti"

No ... keď som už sem zablúdil, tak aj ja prispejem :
Keď mala moja dcéra asi štyri roky ... pri rodeľovaní pečeného kuraťa na taniere si každý rozkázal ....mne len biele, mne stehienko .... ja som si ako posledný vždy pre zábavu povzdychol ... no a mne už len ten chrbát a trtáč. Na jednej väčšej rodinnej oslave dcéra zahviezdila .... mne len to biele, ale ockovi nechajte trtkáč ... ten má najradšej.

Tak to musela byť dobrá sranda, slzy mi tečú od smiechu.

znovu trošku pridám...

náš Samko (bude mať 4) je v poslednej dobe akýsi citlivý na seba - čo si všimla aj teta logopedička, kam chodievame. na poslednej návšteve jej ukazoval, kde všade má na sebe boľačky, odreniny a tak. Teta pozerá na koleno a hovorí: "Ale Samko, veď tam nič nemáš."
A Samko pohotovo odpovedal: "Ale mal som..."

Našťastie, hoci je taký "precitlivený", väčšinou mu na každý úraz stačí pofúkanie, kúsok lístka aloe alebo skorocelu.

tiež sme sa jedného času nevyhli vykrikovaniu na druhých ľudí. Neviem prečo, s obľubou na iných vykrikoval "vy pajáci". (v živote som mu nepovedala, že je pajác )

nekomentovali ste tak politicku scenu?

Ani manželovi??? To vieš, deti majú uši ako radary...

Dokázal to kura po takomto úvode aj niekto zjesť? Však sa museli všetci zadúšať od smiechu - asi okrem Teba...
Aké z toho vyplýva ponaučenie:
ak ste rodičom už hovoriaceho dieťaťa, návštevám podávajte namiesto celého kuraťa radšej len stehná, alebo prsia - hoci, to tiež nie je celkom bez rizika...
Doporučujem preto namiesto hydiny servírovať - rezne!

nie, nie, ja to slovo vôbec nepoužívam ... a dokonca to nebol ani komentár politickej situácie tej doby (cca rok dozadu)

Výroky rodičov tu nie sú, tak to pridám sem, veď sa to týka dieťaťa
Známi stáli na chodníku pred domom. Hrdý tata mal na rukách syna (asi tak polročného), ktorý sa tváril veľmi na.... hnevane. Jeho tata skonštatovala, že ich dieťa je taký samonasertívny typ.

Toto tiež nie je výrok, ale snáď mi to odpustíte :
Bratranec mal nejaké 4 roky. Prišla som k nim na návštevu a on hneď začal, že mi musí niečo ukázať. Odbehol do spálne. O chvíľu sa vrátil a mal oblečené pyžamo a na vrchu slipy. Z linky si zobral utierku, ktorú si strčil za golier a chcel, aby mu rodičia niečo napísali na papier. Potom spustil rev, keď mu to nechceli napísať. Nakoniec mu napísali "S", papier si pricapil na hruď a išiel mi ukázať, ako vie lietať.
Čo myslíte, kto bol vtedy jeho obľúbený hrdina?