Boli sme u mojej kamošky na dedine čo chová domáce zvieratá. Samozrejme Silvia ako mestské dieťa ich obzerala, kŕmila a nakoniec sa doma chválila: "Dnes som u tety kŕmila hrocha!"

(poznámka: samozrejme že to bolo prasa)

Keď bola dcérka malá, v istom období mala veľmi rada knižku o Snehulienke. Vedela ju celú naspamäť a beda tomu, kto sa večer od únavy pomýlil alebo prehodil dve slová. Raz sa spýtala, že prečo Snehulienka "odpadla ako mrkva?" - to sme od smiechu odpadli zase my - v texte sa totiž písalo "Snehulienka odpadla ako mŕtva".
Muž jej chcel urobiť radosť a kúpil jej videokazetu s touto rozprávkou /vtedy ešte neboli DVD /.
No to nemal robiť. Keď sme sa dostali po scénu, ako Snehulienku uložili do sklenenej rakvy, malá sa tak srdcevrúco rozplakala, že sme to museli okamžite vypnúť a horko-ťažko sme ju utíšili...
Nevedela pochopiť, že to nie je naozaj - a pritom to bola kreslená rozprávka...
Ani neviem, či sme ju niekedy dopozerali - nechcela som jej spôsobiť psychickú ujmu...
Mala by som sa jej spýtať teraz - bude mať 14...

Mali sme návštevu a moja vtedy ešte malá dcérka zrejme chcela upozorniť na seba, aká je samostatná a zahlásila: Mami, idem sa pochovať!
Ostatní začudovane pozreli, že čo to má znamenať.
Pochopili, keď som im to preložila: keďže nevedela ešte poriadne rozprávať a "r" vôbec, v jej reči to znamenalo: "Mami, idem sa sprchovať!"

Nie je nad to, keď deti použijú dospelácke výrazy v tú "správnu" chvíľu. Nevesta tlačila v kočíku mladšiu dcéru a nevšimla si tú staršiu, 3,5 ročnú a prešla kolesom jej cez nožičku. Malá s vážny ksichtíkom, vytočené dlane dohora: ... No... si ty normálna?

prvý krát keď išiel Patrik do škôlky plakaaaal nechala som ho tam 2 hodiny. vrátila som sa a on chúďatko sedel pri dverách na stoličke stále plakal a do toho keď ma zbadal mi hovorí : " ja sedela, čakala a plakala!!" mám staršiu dcéru a po nej vlastne na seba rozprával v ženskom rode ako ona.

Moja kamarátka učí prváčikov a rozprávala nám, čo sa jej na jednej hodine prihodilo. Keď už s deťmi preberie celú abecedu, dá im prečítať nejakú básničku, povyberá z nej slová, poprehadzuje v nich písmenká, napíše to na tabuľu a deti majú hádať, aké slová to sú. Tak aj teraz, vybrala slovo, poprehadzovala písmenká, začala písať na tabuľu, ale vzadu sa už nejaké deti začali baviť, tak to bez prekontrolovania rýchlo dopísala, otočila sa a pustila sa chodiť pomedzi lavice s otázkou: "No, deti, aké slovo je to?" V triede ostalo nejaké zarazené ticho, deti prekvapene pozerali na ňu, na tabuľu, znova na ňu, tak si pomyslela: "Čo, nevedia?" a znova sa pýta: "No, deti, nikto to slovko nepozná?" A tu sa nesmelo dvihla jedna ruka a nejaký chlapček sa váhavo a potichu, s rukou na ústach, opýtal: "Dosr*ť?!..." Kamarátka sa neveriacky otočila k tabuli a čo nevidí? Slovo RADOSŤ rozhodila na SR*ŤDO

Vcera mal nas 3,5r. Matko debatu s tatinom a toto skonstatoval: Ked budem velky odstahujem sa do ineho bytu, rodicov uz nebudem potrebovat vsak? Dufam, ze sa bude mat do akeho ineho odstahovat a pochopi, ze rodicia budu mozno raz potrebovat jeho.

To mi pripomenulo môjho vtedy 8,5 r. syna, keď sa raz cestou v aute zamýšľal nad svojou budúcnosťou asi v tom zmysle, aké to bude fajn, keď bude raz dospelý a samostatný /a hlavne nebude musieť poslúchať staršiu sestru/. Aby som ho trochu zorientovala a pripravila na život, naznačila som mu,že tá samostatnosť ho bude aj niečo stáť - bude sa musieť sám postarať o to, aby mal z čoho zaplatiť elektrinu /na telku a počítač/, vodu /na kúpanie i varenie/, teplo /aby mu nebolo zima/, stravu, atď.
A on sa s takou detskou samozrejmosťou začudovane opýtal: "A to mi nebudete platiť Vy ???"
To sa zas nestačil čudovať manžel a takmer neubrzdil na križovatke...

Nuž, synko-zajko, to nikto z nás netuší, aká budúcnosť nás čaká a aké budú naše dôchodky a či budeme s ocinom môcť vysedávať na lavičke na priedomí alebo do 70-ky každé ráno vstávať do práce a tešiť sa, ak na to nezabudneme a vôbec do nej trafíme...

Neviem, čo vyrastie z toho môjho nezbedníka, ale dúfam, že sa nebude zaoberať kartografiou alebo niečím podobným, lebo to by naša krajina vyzerala v jeho podaní /keď mal asi 3,5 r./ takto:
- Piešťany boli Kliešťany
- Šurany boli Čúrany
- neboli sme na Devíne, ale na 9 ...

A nepremenovával len názvy miest, ale prispôsobil si aj mená:
máme v rodine manželský pár - Milan a Milka.
On ich volal ujo Milan a teta Milanka.

Máme suseda, ktorý má priezvisko Uljanko.
Dnes si syn nemohol spomenúť ako sa to volá a hovorí mi: Mami, vieš ten ujo, čo má toho veľkého psa /a keďže veľkých psov majú viacerí susedia, na vysvetlenie pridal/ - ten ujo Uličník. - našťastie nebol práve v záhrade, a tak nepočul, ako som vybuchla do smiechu.

A ešte jednu susedskú príhodu spred rokov:
Dcérka sa nemohla dočkať súrodenca a toľko o tom snívala, až sme raz s mužom začuli /mala asi 3 r./, ako kričí cez plot na suseda: Ujo Fejóóó /Fero/, mi budeme mať bábätkóóó, nevadí Ti tóóó ???
Sused sa pobavil, no my sme museli vysvetľovať...
Nebola to totiž pravda. Jej fikcia sa stala skutočnou až o 2 roky... Dnes by toho "vysnívaného súrodenca" niekedy utopila v lyžičke vody...

No, aj moja dcéra, keď bola malá, veľmi túžila po súrodencovi, ale mala dosť konkrétnu predstavu - chcela bračeka, "...ktorý sa bude volať Romanko Bodický!" (bol to jej momentálny škôlkársky nápadník). Nemohla som jej vysvetľovať, že náš ocino by sa asi takému prírastku veľmi nepotešil, keďže my sa voláme M..........i.

Moj syn, teraz ma 15 r. ale ked chodil do skolky, chcel strasne moc surodenca. Babiny sa pytal, ze kolko sa caka na babatko. Babka mu odpovedala, ze 9 mesiacov a on rozhorcene: My uz cakame 5 rokov a nic.
Tiez vsade rozhlasoval, ze cakame babo, len skoda, ze ja som o tom nic nevedela.
Ten jeho sen sa splnil az ked mal 11,5 r. a tiez by ho asi dnes niekedy vymenil....

Máme prváčku, čo všetko číta a slabikuje. Včera sme boli na plavárni a hovorí pokladníčke: "Teta, keby ste si to "ňa" zatreli, tak by ste tu sedeli ako poklad !

(z názvu "pokladňa" jej vyšiel "poklad")

Aj mojej dcére (a nám s manželom tiež) sa rovnaké želanie splnilo až po 11,5 r., ale na moje potešenie sa deti majú veľmi rady, dcéra mala k synovi skoro materský vzťah a dokonca svadbu odložila o rok kvôli tomu, aby jej (na konci tohto júla) mohol ísť za svedka, lebo až toto leto bude mať 18 rokov.
Ale jej pôvodné želanie bolo iné. Keď som s ňou ako päťročnou bola na dovolenke v Mariánskych Lázňach, boli sme si pozrieť aj tú sošku chlapčeka, ktorý má "zabezpečiť" prírastok do rodiny, ak mu pohladkáte zadoček (ak chcete dievčatko) alebo "pišíka" (ak chcete chlapčeka). Ja som ho pre istotu pohladkala na oboch miestach (podotýkam, riadne vyblýskaných) a pozerám, dcéra tiež, ale niečo mu pritom šepkala. Bola som zvedavá, čo si to objednala, tak sa jej pýtam:"Nika, čo by si chcela, bračeka alebo sestričku?" A ona na to: "Mačičku predsa!"

Musím napísať včerajšiu príhodu. Syn sa hral na počítači, ja som nič nerobila a driemala na gauči. Zrazu vybehol s veľkým krikom z izby, až som sa zľakla, a kričal : Úchylák, úchylák . Myslela som si, že sa dostal na počítači na dáke nevhodné stránky. Až keď sa trochu upokojil, vyliezlo z neho, že mu po hlave liezol ucholak.

Mne sa stalo minulý týždeň- malý tomáško niekam odbehol a nejakú polhodinku sme ho so starším hladali po sídlisku a starší mi vraví-poďme sa pozriet na hlavnú cestu, či tam nieje niekde zrazený...
Je to proste optimista...

Po kom to "dítě" asi je?
A "tatínek" nezostal zarazený?

Naša Aless minule zahlásila: Maminka ja som asi holá, mám chlípku .... alebo ma uhryzol ten tupír ( chápte upír) ....a ty si mamka tupírka a ja budem tvoje tupíriatko

No my sme macicku mali. Ale tí moji chalani sa lubia, len sa navzajom provokuju. Starsieho mrzi ked je chvilu ticho tak zacne do neho vyryvat a prcek vresti. Aj teraz je starsi dva dni prec a maly uz hovori moj Kubko to a moj Kubko tamto, vidno ze mu chyba. Len ten prcek je strasny lakomec, dufam, ze z toho vyrastie, vela kriku je kvoli tomu, ze starsi nieco vezme do ruky a maly krici, lebo to je jeho a on to nepozicia...a pritom vacsina hraciek je od starsieho. No proste mame veselo Ja som bola pred otehotnenim na Bojnickom zamku a tam maju zase lavicky, ked si sadnete na jednu stranu bude to dievcatko a ked na druhu tak chlapcek. Lenze slecna sprievodkyna to akosi poplietla a kym sa stihla opravit, ja som sedela na opacnej strane a my mame namiesto copatej Barborky, jedosa Matka . Sem tam rozmyslam kam to ist reklamovat?

Žiaľ, už ho máš po záruke.......
to keď som sa jedovala s deckom, tak sa mi dostalo poučenia: akého si si ma vyrodila, takého ma mááš !