čo si pamätám, tak v kombíku boli všetky sedadlá sklopné. Mal ležadlovú úpravu.

Stála som na autobusovej zastávke s mojím vtedy 3-4 ročným synom, keď pri nás zastavil Trabant a náš známy sa ponúkol, že nás odvezie. Môj syn razantne zahlásil, že on teda do takého škaredého auta nesadne, on radšej počká na pekný autobus.... Po horko-ťažkom presviedčaní nastúpil (síce pred nástupom nezabudol kopnúť do "škaredého kolesa") sa spýtal: Ujo, ty nemáš už žiadne korunky, keď si si kúpil také škaredé auto? Podotýkam, dodnes neviem, kde to zobral, lebo my sme v tom čase nemali vôbec žiadne auto, len jeden ruský bicykel s detským sedadlom

Včera dedko rýpal do vnučky a hovoril čosi, akože v jej mene. To malá nepochopila ale zbadala, že dedko hovorí v ženskom rode. Tak vyčítavo na neho spustila: "Dedko, ako to rozprávaš? Ty nemôžeš hovoriť moja, ty musíš hovoriť môj, lebo ty nie si ona, ty si onnn. Manželovi len sánka spadla, od trojročnej takú prednášku nečakal

Aj našim prvým autíčkom bolo tento nezmar Trabant combi, nikdy nezabudnem, keď sme na ňom išli prvý krát do Rakúska, veľmi som sa bála, či nás tam vôbec s našim trabantíkom pustia. Rakúsky policajt si ho poobzeral, potom sa dvomi rukami zaprel do kapoty, pohojdal nás a manželovi povedal: "Na toto letia baby!!!"

Bolo to veľmi praktické auto, hoci vyzeral ako rozzúrený vysávač:
po búračke na jeho opravu stačilo zopár metrov izolepy......

A niekedy ten "bakelit" bol silnejší a odolnejší ako plech. Mal výhodu v tom, že pri miernom tlaku sa ohol a vrátil späť do pôvodného tvaru, v prípade poriadnej šupy (ale fakt PORIADNEJ) praskol. Potom naozaj stačila izolepa (ja som kamošovi to opravoval laminátom).

Nóóó, vyzerá to tak, že "dedko" sa bude musieť ešte veľmi veľa učiť a zvykať si...
No ale ak bude vnučka výrečná po babke, niet sa čomu čudovať...
Chudák dedko.

Dcérka sa ma včera pýtala, načo je babičke Menopauzal. Zrazu hovorí: Jáj, babička mi to vysvetľovala, to je keď žena už nemá tú recykláciu!

To zase moja dvojrocna dcerka ked zazrie v tych,,dnoch,,ze si vyberam v kupelni nieco zo sacku,ma predbehne,poda a povie:mami-penku.preklad:plienku.

.... to mi pripomenulo môjho mladšieho syna, keď mal tak 3,5 roka. Babičky si budú pamätať, jeden čas nebolo možné dostať vložky, servítky, ani papierové utierky (vyhorala papiernička). Horko-ťažko som si ("pod pultom") zohnala tri balíky vložiek. .... teda môj syn dáko dlho sedel na záchode. Po čase sa rozletia dvere a môj syn celý naradostený: "Maminka, pozri sa, aký krásny koberec som spravi!! No skoro som odpadla! Zo všetkých vložiek odlepil pásky a popriliepal vložky pekne vedľa seba na dlažbu!

..nepremokavý koberec

Moja dcéra, keď bola škôrkárka...boli v ZOO a keď prišla domov plná zážitkov povedala "krásnu" vetu....
"...mamííí a tam ti bola taká veľká ťava - ešte väčšia ako si TY..."

chúďa malé chcela povedať ešte vyššia...no ale vyšlo to takto a smejeme sa nad tým do dnes

Náš syn chce stále spať s nami v posteli, už sa nám ako tak podarilo mu vysvetliť, že je veľký, ale včera, keď som pripravovala večeru priniesol si lístok, kde bolo napísané: VIP a požiadal ma o podpis, nevenovala som tomu pozornosť a podpísala som a zrejme takisto aj manžel. Večer išiel spať syn pekne bez problémov do svojej postele, my s manželom sme išli neskôr, aké bolo naše prekvapenie po príchode do spálne. Na mojom vankúši ležal lístok s VIP s mojim podpisom, na manželovom VIP s jeho podpisom a v strede si spokojne odfukoval náš syn.

V tej dobe nemali krídelka, škoda! Bol by aj lietajúci.

Musíš byť na svojho syna hrdá, ako sa dokáže vynájsť.

... už aj doma si musím dať pozor čo podpisujem ....

Inak je môj syn veľmi milý a svedčia o tom moje dve staršie príhody.

Neviem koľko mal rokov, ale nevedel ešte čítať, ležali sme spolu v posteli a držal časopis s fotografiami žien pred sebou a spýtal sa: "Mami, čo je tu napísané??" Odpovedala som: " 15 najkrajších žien sveta." Syn si priblížil časopis k tvári, zaostril zrak a povedal: "Mami, ale ja ťa tu nevidím!!!"

.... alebo pred rokom písali sloh o svojej rodine, môj syn všetkých opísal otca, sestru aj brata, čo robia, čomu sa venujú, čo ich baví a o mne napísal asi toto: Moja mama má 39 rokov, ale na svoj vek vyzerá veľmi zachovalo.

Kam na také nápady chodí - že zachovalo? :-)

Na chate sme rozprávali ako boli naši chlapi na vojne. A jedného syn sa pýta: "Tato a aj ste vyhrali?"

Toto mi pripomenulo moju najstaršiu dcéru, chodila na základku, ja som mala vtedy 29 rokov, ona 11, spolužiačka jej hovorí : "Koľko má rokov Tvoja maminka?" ona jej odpovedala a spolužiačka na to: "Taká mladá? "...o rok som mala samozrejme tridsať, a dcérina iná spolužiačka sa jej pýtala,že koľko mám rokov, ona že 30 a spolužiačka na to : "Taká stará ?"

A ďalšia dcéra, tiež písali sloh a ma opísala: "Moja maminka má modré oči ako jazierka, je malej podsaditej postavy a nos jej trčí ako klinec na stene"

u nás bolo niečo podobné - učila som nášho Samka "š". Ale na otázku, ako robí lokomotíva (mal odpovedať "ššššš"), povedal "huhúúúúú". a tiež mal pravdu.