ahoj... no práve som sa s druháčikom doučila angličtinu, strašné ...hotová katastrofa ....
snažila som sa mu vtesnať do zásoby slovo bug /číta sa bag/ po slovensky chrobáčik, a keď sme to už ako tak zvládli spýtala som sa ho, čo znamená po slovensky bug... po chvíľke mi odpovedal...mravček??? samozrejme po tejto odpovedi som už aj ja vybuchla do smiechu...

bolo to síce už dávno a to dieťa bolo maturant..Slavo Z.......ník amal problémy s ruštinou, profesorka bola na neho zaťažená a snažila sa, pred komisiou pomáhať tým, že mu dá iba niečo prečítať.. bolo napísané: V míru mír a on sa veľmi snažil a prečítal : mupy-mup! profesorka sa tak nasrdila, že milého Sláva vyhodila, ten ju chcel aspoň trošku potešiť a chcel ju pozdraviť, tak aj urobil-malo to byť dovidenia a on povedal segodnja a poklonil sa..takže nie všetci sme na tie jazyky..

Nas Matko patril minuly rok do triedy Veveričky. Tento rok je už vyssie do triedy Kuriatka. Prvy den ked prisiel zo skolky, vyhlasil, ze on ziadne kura nebude, on chce byt vevericka

Tých príhod je neuveriteľne veľa tak aj ja dve pridám. Dúfam že to nebudete brať ako vulgárnosť, môj syn mal vtedy 8 rokova svokruša 60. V autobuse jej syn spomenul že videl v televizia svetový rekord zapísany do nejakej knihy. Keď sa ho spýtala aký tak povedal že spravilu najväčší kondóm nasvete. Chcela to nejak zahrať do autu namiesto toho aby povedala dobre tak sa spytala že čo je to kondóm. Prišla pohotová odpoveď : no predsa frcguma, čo nevieš ? kde to ty žiješ ??
A druhý sa stal byvalej kolegini. Cestovala v autobuse kde bola mamička s dieťaťom a viezla ho do škôlky. Zrazu to dieťa hovorí, mamina, ty si musela byť v noci veľmi hladná. ... prečo ??? spytala sa a ono jej to odpovedalo : no keď si tatinovi pišulu papala.... čo myslíte, koľko zástaviek ešte spolu cestovaly a akým autobusom po ďalšie dni ?? :-))) Nie je to vtip, skutočne sa to stalo :-)

...no mne keby že sa také stane, tak tuším by som už nechodila žiadnym autobusom do konca života...

Veď tááá maminka má určite od vtedy šoferák

Asi potom nebola dost dlhy cas v noci hladna... Ale som sa nasmiala.

Dvaja chlapi varovali na chalupe 5 detí. Pricestujem v piatok z BA s vypranými tričkami, trenkami a ponožkami a až ma mykne: Maťo s Milošom mali odborne previazané hlavy na tom istom mieste.
-"jéžišmárja čo sa stalo?"
-" áále blbci sú to: cvičili s činkou v posteli, zabudli na ňu a po chvíli obaja skočili do paplóna rybičku ...

ivantt mi pripomenul: kojila som môjho mladšieho syna a tatinko bol asi tiež "hladný", lebo mi začal bozkávať druhé prso. Starší syn, keď ho uvidel, hodil na neho prísny pohľad a s vystretým ukazovačikom mu vraví: Tatino, Ty to nepapaj! to je bábatkove!

Mamáááááá, poď rýchlo, Peťo nemôže vyjsť z práčky!!!!!(miniromo)

..Jáááááj s práčkou Miniromo mám ešte jednu skúsenosť. Ako deti sme mali v škole súťaž v zbere slimákov. Poctivo sme všetci traja súrodenci zbierali do veľkých igelitových vriec, pooznačovali sme ich, aby sme si ich nepoplietli, ale kam s nimi na noc? Brat dostal vinikajúci nápad. Do pračky! Vrecia sme nepozaväzovali, aby sa chudáci slimáci nepodusili, pekne ich v pračke uložili a zavreli do pračky. Ráno o piatej (vtedy mamka vstávala do práce) sme sa zobudili na veľký krik! Najprv som nechápala, prečo si ráno drhne mamka nohy, ale potom, keď som VŠADE!, kde som sa len pozrela uvidela našich zdrhnutých slimákov, mi to došlo. Minuli sme asi dva domáce 2 kg chleby, kým sme všetko očistili od slizu (ničím iným to nechcelo pustiť). Pamätám sa, že sme potom za trest celý týždeň nedostali chlebík.

Tatino je labužník, čo?

... aj keď to nebolo mliečko, na čo tatino dostal chuť, napriek tomu ostal vtedy labužník "hladný", lebo syn ho poctivo strážil a pamätám sa, že ešte dlhší čas mi robil pri kojení asistenta.

Mne sa stalo, keď som mala 5r. a sestra 6r., akurát sme sa sťahovali do rodinného domu, babka nás akosi neustrážila(boli sme dobré čertice), schovali sme sa do chladničky, privreli dvere a čakali, či nás budú hľadať. samozrejme v poschodovom dome nastala panika-stres, všetci(ešte aj robotníci čo robili na dvore) lietali po ulici a hľadali nás. Po neúspešnej hodinke hľadania-keď si sadli v kuchyni za stôl, že je čas obeda a čo bude dalej sme roztvorili dvierka chladničky a urobili hlasné "kúúúúúúúk"-všetci onemeli a našich rodičov takmer vystrelo. No mali sme šťastie, že chladnička nebola zapojená do elektriny a mali sme aj ponaučenie, najprv slzy radosti, ale neobišla nás aj bitka, že sa to nesmie robiť....(teda, aby sa neobrátili po x rokoch soc.úrady, že sme boli bité alebo nebodaj týrané-bola to len výchovná po zadočku...-pozn.pre upresnenie).

Neviem presne ako sme boli staré so segrou, mali sme ísť spať večer o 20.hod. a samozrejme sa nám akosi nechcelo tak sme sa ohadzovali jablčkami....No mali ste vidieť tú stenu....hrôza....Keď to zbadala mama, takmer odpadla. Pri jej otázke "Prečo sme to urobili?" mňa-mladšiu pohotovo napadlo-"Ja som myslela, že nám na stene vyrastú jablčka" Bože ked si na to teraz spomínam, tak to som vtedy fakt "strelila" odpoved....tak naši sa nepotešili, lebo sa musela celá izba znova maľovať....

Ako som sa učila čítať v "hornej" škôlke: tatko mi ukázal noviny, aby som prečítala ich názov. Čítala som: "P-R-A-V-D-A". Spýtal sa ma: "A dokopy?" Moja odpoveď: "Noviny!"

Raz sa môj muž v meste pred tržnicou stretol so susedom a dali sa do reči. Ako tak rozprávajú, muž si vybral z vrecka lístok, že čo má ešte nakúpiť. Sused /pán profesor/ si všimol, že na lístku je okrem iného tlačeným písmom napísané BANÁNI - a tak "otcovsky" /vzhľadom na vekový rozdiel/ môjho muža vykrstil, že teda banány sa píše s tvrdým "Y" - že to by teda už mohol vedieť...
Na čo môj muž víťazoslávne odpovedal, že to nie on urobil chybu, ale naša dcéra - mala vtedy 4 roky...
Sama od seba sa učila písmenká a bavilo ju písať takéto sobotňajšie nákupné zoznamy...

A ešte jednu "banánovú" príhodu...
Keď chodila dcérka do škôlky, skúšobne sme ju prihlásili na angličtinu - lebo veľmi chcela...
Po prvej "hodine" zahlásila: Mami, ja už viem po anglicky!
Áno, a čo ste sa už stihli naučiť, moja?
Ja viem, ako sa povedia po anglicky banány - BANANÁ!!!

Toto nie je výrok od dieťaťa, ale súvisí s deťmi:
Išli sme s kamarátom na prechádzku. Donútil ísť s nami aj kamarátku s jej malými deťmi (8 mesiacov), lebo jej zobral kočík a nechcel ho vrátiť. Detičky mali hračku - nejakého chrobáka. Asi tak po hodine som konečne prišla na to, čo to je. Hovorím: "To je Truhlík". Kamarát sa na mňa divne pozrel a dôležito prehlásil : "To je TRUPÍK".
PS: Nemáte niekto knihu o Chrobákovi Trupíkovi?

Mali ste stastie, ze tie dvere tak dobre nedrzali, ze ste sa tam neudusili