Pekné posviatky Ľudka .... a napadá mi ako sa správne povie: sterilizovaná (zaváraná ako jablko) alebo sterilovaná (ako sterilné prostredie v nemocnici) ??? Fakt ja neviem a to som mala 1 zo slovenčiny. No ale veď sme na porade, nech poradia uvidíme čo sa po Silvestri dozvieme .........................

Pri oboch vyznamoch je spravne sterilizovana, nakolko je to odvodene od slova sterilizovat

sterilizovať nedok. i dok.

1. zbavovať, zbaviť choroboplodných zárodkov a mikróbov (varením, vys. teplotou ap.): s. chirurgické nástroje;
s. ovocie konzervovať vys. teplotou

2. lek., veter. umele vyvol(áv)ať neplodnosť; (vy)kastrovať

sterilizovaný príd. podrobený sterilizácii

1. zbavený mikroorganizmov: s-á vata

2. zbavený plodnosti: s-é kvety
http://slovniky.korpus.sk/?w=sterili...=T870&s=prefix

slovo sterilovany ziadny slovnik nepozna, aj to prostredie je bud sterilne alebo sterilizovane ....

Aj ja mám pár čerstvých "novotvarov" svojho vnuka, ktorý má 2,5 roka. Pred časom mu maminka vravela, aby si upratal hračky, samozrejme sa ošíval, že nevie, nechce, nemôže, načo mu ona odvetila, že to vie, ale je vybitý. Od toho dňa akonáhle zaznie, aby si upratal hračky, odpoveď drobca je. " Nemozem, nemam batejky, som vybity".
A včera keď prišli na návštevu si chcel kresliť a vypýtal si prosím "pejo" /pero/ a "suchý papej " / čistý papier/.
Hneď tieto jeho výroky všetkým zdvihli novoročnú náladu.

náš Samko tiež nerád upratuje. vždy, keď ho k tomu naháňam, tak sa začne rozčuľovať (tak typicky, ako to len 4-roční chlapi vedia): "čo mám desať rúk?" neviem prečo, ale upratuje zásadne iba jednou rukou a ešte si k tomu výdatne šomre (najmä o tom, ako ho nikto nemá rád). ale keď robí neporiadok, na nedostatok rúk sa nesťažuje.

Deň pred Vianocami som si vzala dovolenku a ako na potvoru ma chytili priedušky, takže som celé Vianoce viac-menej preležala. Na prvý sviatok som poslala mojich chlapov k svokrovcom, skontrolovať, či nedajbože si Ježiško nepomýlil cestu a omylom aj tam niečo nenechal pod stromčekom. Keď som sa s nimi lúčila, dala som Samkovi božtek na líčko s tým, že som chorá, aby odo mňa neochorel. Samko si to otočil podľa seba a u svokry zahlásil: "Dostal som od maminky infarkt." Túto hlášku potom s úspechom zopakoval aj neskôr u uja doktora aj tety sestričky (dostal kašel, ale našťastie nie odo mňa).

A ešte jeden - keď sme spoločne sedeli pri štedrovečernom stole a hovorila som o tom, že si pripomíname Ježiškové narodenie, Samko sám od seba začal spievať: "Veľa šťastia, zdravia, veľa šťastia, zdravia, veľa šťastia, milý Ježiško, veľa šťastia zdravia."

to som niekde videl:
detská olympiáda, pýtajú sa dievčatka:
keď budeš veľká, budeš na olympiáde?
áno
a v čom budeš súťažiť?
v tričku

Sestrina vnučka chcela vymámiť niečo od svojej maminy. Tá jej úspešne odolávala a malá sa rozčúlená otočila k sestre a vraví: Babíí, moja maminka je tvoje dieťa tak si to s ňou vybav ty! Ona ma vôbec nepočúva!

volakedy ked sme boli deti,moj bratranec vytvoril:

isli dieuky lan trhat vytrhali samu vnat
u starieho barana tancovali do rana.
prisli domov ustatie a cizmicky zodratie
otec chytil palicu

A VYCISTIU HADICU-spravne sa spieva hanicu

Ani neviem, či to patrí sem, alebo do témy "Príklad z matiky" ?

Dcéra (asi v druhej triede ZŠ): Mami, vieš, prečo dva a dva sú štyri?
Ja: ?????
Dcéra: Také ľahké a nevieš? No lebo tri sú málo a päť je veľa.

Bolo to dávno, ešte za komunistov. V jeden Štedrý večer, to sme boli aj s bratom ešte deťmi, chodili sme na základku, naša mamina hovorí:
"Deti a teraz sa pomodlíme"
všetci sme sa postavili a môj brat spustil:
"Eéééj, hooooor sa sveta proletári"

pamätám si ešte otca, ako sa pučil od smiechu, mamine oči a v nich des a brat taký začudovaný,čo zle povedal...

na prechádzke s naším správne zachlpateným lhasáčikom, ktorý sa už postarší len tak motkal, s ňufákom a chvostom pri zemi a ktorému nič nebolo poriadne vidieť

asi trojročný chlapček: teta, a ten havinko ide dopjedu, alebo cúva?

S mužom sme spomínali na to,ako rástli naše deti a že tie ich hlášky teda naozaj nemali chybu. Niektoré mi práve dnes muž pripomenul. O tom,ako naše dvojičky šušlali a volali nás "Oško a Mamiška" to som tu už hovorila, a tak si spokojne šušlali a prekacovali slová, raz sa malého pýtame,že čo by chcel,aby mu doniesol Ježiško. On na to:
"Ošinko, ja by šom chčel na Vianočie dikaru" (dikara - to bola prosím pekne gitara) a potom o niečo neskôr žiadal ocina:
"Oškooo, kúp mi meš" (meč)

a ešte zo súčasnosti, vnučka dostala na Vianoce domček,kde sú aj postieľky pre bábiky, jedna bábika sa nezmestila do postieľky a tak malá kričí:
"Mamíííí, bábika sa nezmestí do postieľky...môžem jej ostrihnúť nohy?"

niekedy tesne pred Vianocami som robila inventúru v Samkových mikulášskych balíčkoch - t.j. všetky som vysypala, roztriedila na menej pokaziteľné (kekse, čokolády, lízatká, figúrky, ...) a viac pokaziteľné (arašidy). V jednom balíčku som našla aj pribalené malé autíčko.
Volám na Samka: "Samko, poď sa pozrieť, čo ti tu ten Mikuláš pribalil."
Samko dofrčí, ja mu strkám pod nos krabičku so zmenšeným modelom bmw.
Samko pozerá a potom povie: "Ja už mám dosť hračiek. Toto bude pre teba."
Samozrejme, neverím vlastným ušiam, hlavne po tom, čo sa na Mikuláša dožadoval hračky a nie balíčka so sladkosťami.
Ja: "Určite si ho mám nechať?"
Samko: "Vieš, maminka, ja by som chcel také rýchle auto."
Ja: "Ale toto je dosť rýchle auto."
Samko znovu rozmýšľa a potom povie: "Naozaj? Tak ja si ho radšej vezmem."

Pridám aj ja:
Otázka: "Prečo si myslíš, že rodičia sú dospelí?".
Odpoveď: "Ja ši myšlím, že..... maminka je došpelá lebo je veľká a veľa papá."
To na túto otázku odpovedala moja vtedy 4-ročná dcéra do rádia.

A odpoveď jedného chlapca na otázku "Ako sa dostanú na svet deti?".
"Deti nosí havo!"
"A prečo havo???"
S obrovským údivom v hlase nad takou "blbou" otázkou:
"Havo je kamarát!!!!!"

AJ ja prispejem zazitkom s dnes uz velkou slecnou, mojou sestrou, ked mala tak cca 2 rocky.
Uz si nepamatam presne za co som ju vyhresila a to male uplakane zdvihlo hlavku a so slzami v ociach mi povedala,ze ked sa mamina vrati z chlebárne (t.j. pekáreň :-) , tak jej na mňa požaluje

Keď mal môj teraz už veľký synovec tak asi 4 roky, veľmi rád počítal matematické príklady - samozrejme, najprv na prštekoch. Raz ho tak brat viedol ráno za ruku do škôlky a dával mu príklady: "Mirko, koľko je 1 + 2?" Mirko (po chvíľke premŕvania prstov): "3." "Výborne, Mirko, a 2+3?" Chvíľa počítania a - "5". "Ejha, ako ti to dobre ide, Mirko! A koľko je 3+3?" Po krátkej chvíľke synovec smutne hovorí: "Nemôžem ti to, tatko, povedať." Prekvapený brat sa ho pýta: "A to už prečo, Mirko?" "Lebo ma držíš za ruku, tatko!"

Ešte som si spomenula, že keď bola dcéra malá, vždy si pýtala čajík "štvorizbovej teploty".

Tweety, myslis tie hlášky ? No jasné, je to nas klenot a perli neustále Spominam si, ze ked mala 2 rocky, napadol sneh a bol to prvy sneh, ktory si uvedomovala. Tak sme ju natsene vzali von, ze ju zgulujeme (skodoradostni starsi surodenci ) a ta ked zbadala sneh,tak zalomila rukami a hovori : "A toto je čo? Ja to necem Mama, daj to plec mozno to uz nie je take vtipne teraz,ale vtedy sme sa nasmiali

Ahojte,

dovolím sa pridať, som nová členka a mám šikovných chalanov, ktorí perlia jedno od druhej.

Mimochodom, čítala som hlášky - niektoré sú skutočne perly

V obecnom rozhlase hlásili ohľadom ROEP, tak som počúvala a chcela som, aby boli chalani ticho. Potom sa vypytovali, čo to hlásili, tak som im rozprávala, čo to všetko znamená a prišlo aj na dedičstvo a dedičov. Samozrejme - otázka - čo sú to dediči - tak som vysvetlila, že keď ja a ocko umrieme, tak budete dediť, budete naši dediči. Na to sa 3,5 ročný Sebko na mňa zahľadel a smutnými očkami povedal - maminka, neumri s ockom, veď čo tu budeme bez vás robiť