Aj ja som sa včera rehlila na vnučkinom výmysli....dusila som cibuľu vnučka /8r/miešala a pýtala sa,že prečo od cibule štípu oči....ja,že preto,lebo obsahuje ''také''látky....a ona-jáj už viem -slepný vírus

bola som s deckom v bille a pešo....kupiť v zmrzlinovom ošiale kartedorky....pri pokladni....išli iba dve...dosť ludí....moje decko zobralo do ruky krabičku durex-ov a zahlásila "mamkááá máme ešte doma"

keďže ich vzala asi bola presvedčení, že sa doma minuli, nie?????

povod to má...moj brat v lidli miesto krabičky s papierikmi na bríle zobral krabicu s prezervatívmi a pýtal sa ženy...či ešte majú doma

Výrok výnimočne nie môjho decka, ale mojej maminy. Sedeli sme na kávičke v altánku, sestra, ja, ocino a mamina. Voľačo sme sa povadili a mamina naštvane odišla. Nedopitú kávu nechala na stole. O pár minút sa vrátila, vzdychla, pozrela na otca a hovorí:
"Ja ti tááák ľutujem, že som si ťa vzala!"
Všetci na ňu pozeráme ako vyorané myši ( však sa hnevala na mňa a na sestru ) a mamina doplnila:
"No ale kto vtedy mohol vedieť, že budem mať s tebou také debilné deti?!"

Pri tom smiechu sme aj zabudli, za čo sme sa to vlastne povadili... :-D

Dnes od babky moja dcérka /4,5 ročná/ pýtala že chce piť fernet, údajne ten, čo má tata.
Tak sa jej babka opýtala že kde ho má a ona na to že včera ho mal keď sme boli na bicykli :-))))))))))))))))))))

Pekne, pekne, pred zrakom detí nič neutajíš. Ešte že nebonzla naším chrániacim a pomáhajúcim.

Hádam po poľnej hlinenej ceste môžem mať v sebe 1 poldecák, tak mi môžu....

To mne manžel povedal, že idú s dcérou ( vtedy 3 roky ) na prechádzku. Po návrate mi oznámil, že sa zastavili na džúsik. Pýtam sa malej: ocino mal džúsik? Malá prikyvuje: mal džúsik on aj ja. Môj bol červený a jeho žltý a mal tááákú penu! :-D :-D :-D

dobré.....

Synovec a dcéra sa kúpali v bazéne na dvore a malý na mňa kričí:
"Krstná, poď do vody!"
Tak som šla. A keď som už bola jednou nohou v bazéne, ten krpatý nekázanec ma za ňu schmatol a strhol ma do vody s výkrikom:
"Zachráňte Willyho!!!!"

No, aspoň viem, ako som na tom s postavou... :-D

pobavilo ma to.......koľko má rokov? nie ten Willy......

osem má, škriatok nepomodlený! :-D

Kristeježiši!!! Idem si opraviť mejkap, oči mám rozmazané, čo plačem od smiechu!

Boli sme na dovolenke spolu so sestrinou rodinou. Sestra je permanentný frfloš, takže okamžite okomentovala ubytovanie - izba sa jej videla príliš malá. Na to moja dcérenka (8r) zareagovala:
- Krstná, čo stále šomreš, mne sa izba veľmi páči!
- A čo sa ti na nej páči, Viki, však je maličká! - frfľala sestra.
Malá stíšila hlas, vytreštila oči, bokom na mňa kukla a dôležito sestre odpovedala:
- Možno, ale je UPRATANÁ!!!

Som nevedela, či sa mám smiať, hanbiť, že mám očividne doma podľa dcéry bordel, alebo decko vyplieskať, že mi robí takú reklamu...

Paťko (8r.) veľmi túži byť ako jeho starší brat (16r.), takže minule pribehol za mnou s obrovskou radosťou:
"Mami, ja som už poberťák!"
Ja: "Fíha! A ako si na to prišiel?"
"Mám už vyrážku!"
Po obhliadke tváre: "Paťko - a kde je tá vyrážka?"
"No predsa na zadku!"

môj brat, keď bol malý jamu volal "malý bembek a veľký bembek"... neskôr sme prišli nato, od čoho to odvodil... keď auto prechádza po moste, tak na spojoch urobí dvakrát za sebou bem bem... tak odvtedy voláme jamy bembek

a kolesá brat na autobuse pomenoval "hu a ha" lebo jedno koleso vypuklé do vnútornej a druhé do vonkajšej strany...

môj malíý brat hovoril : "bežam noha"

keď boli naši na výlete tak sa pýtal... a na čo je tam ten "kvak" /háčik/?

ja som volala knedlu - "kendla"... on "klednička"

na korenie v polievke som hovorila "koreň"

môj 2 a pol ročný zázrak začal rozprávať krátko po druhých narodeninách a veľa slov si komolil podľa seba, napr. polievka - točojo, ponožky - tušaje, lietadlo - vaduja, citroen - šilolo, škoda oktavia - koda itaka .... no a čižmy, tak tie boli pí..či (u nás sa vôbec nerozpráva vulgárne) ...

nastúpla som skôr do práce, tak ho teraz baví moja mama, učiteľka MŠ na dôchodku... hneď prvý týždeň vedel niekoľko básničiek, pesničiek ... kojo kojo vince za stivy vince, kojo sa nam pomelelo a do vidy popedelo, uvobivo baaac ... kujem kujem pi.ču.ju ... (podkovičku)

Ja som ako dieťa svojej staršej sestre /keď ma riadne naštvala/ vždy pred spánkom namiesto "dobrú noc" popriala "chrastavú noc"